Synonymá slova "ã æ ã ã æ ã kaã æ ã ã æ ã ka" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 1711 výsledkov (15 strán)
-
bŕkať p. lietať 1
lietať 1. pohybovať sa vo vzduchu neurčeným, rozličným smerom • poletovať • poletúvať: vtáky lietajú, poletujú nad poľom • vznášať sa • nadnášať sa (ľahkým pohybom): balón sa vznáša v oblakoch • expr. brnkať • zried.: frnkať • frngať (veľmi rýchlo): vtáčence brnkali, frngali nad lúkou • expr. bzíkať (o hmyze): muchy bzíkajú okolo hlavy • expr. bŕkať • zried. obletovať (splašene): vrabce bŕkajú, vtáčik obletoval hore-dolu
2. p. behať 3. p. viať 2 4. p. nasledovať 2
brodiť (sa) namáhavo ísť cez ťažký terén (cez vodu, blato, sneh) • plahočiť sa • zapadať: brodili (sa), zapadali v hlbokom snehu; brodili sme sa, plahočili sme sa po pás v blate • expr.: čvachtať sa • pľačkať sa • šmochtať sa • miesiť sa • miagať sa • marasiť sa • poet.: bŕdnuť • bŕsť (Hviezdoslav) • cápať (v blate, vo vode) • expr.: krôchať sa • krôchňať sa: krôchať sa hromadami snehu • predierať sa (cez hustý porast)
čľapkať sa, čliapkať sa expr. máčať sa vo vode (obyč. s radosťou) a rozstrekovať pritom okolo seba vodu • čliapať sa • pľačkať sa: deti sa čľapkajú, čliapu, pľačkajú v jarku • expr.: špľachotať sa • špľachtať sa • šplechotať sa • šplechtať sa (špliechať pritom) • trocha pejor.: čvachtať sa • čabrať sa: husi sa čvachcú, čabrú v mláke • expr. zried. čupkať sa • nár. expr. pliagať sa • expr. plahočiť sa: rád sa plahočí vo vani; v rybníku sa plahočia kačky
pľačkať sa p. čľapkať sa
búchačka p. puška
puška ručná strelná zbraň s dlhou hlavňou • hovor. flinta: poľovnícka puška, flinta • hovor. zastar.: gver • kver • ručnica: dať si gver na plece • žart. pukačka • hovor. expr. búchačka • karabína (ľahká krátka puška) • zastar. vintovka (druh vojenskej pušky staršieho typu) • predovka (starý typ pušky nabíjanej spredu) • zadovka (starý typ pušky, pri ktorej sa náboj vkladá do zadnej časti komory) • vzduchovka (puška, z ktorej sa strela vypudzuje stlačeným vzduchom) • malokalibrovka • nespráv. malorážka (ľahká malokalibrová guľovnica) • guľovnica (poľovnícka puška na guľové náboje) • brokovnica (poľovnícka puška na brokové náboje)
bumážka p. listina, doklad 1
doklad 1. preukazná listina: osobné doklady • dokument: predložiť dokumenty • osvedčenie (písomný doklad s úradným potvrdením niečoho): osvedčenie o štátnom občianstve • potvrdenie: vystaviť potvrdenie o zaplatení • potvrdenka: preukázať sa potvrdenkou • preukaz (doklad obsahujúci dôležité údaje): vodičský preukaz • preukážka (doklad, ktorý o niečom svedčí, na niečo oprávňuje): preukážka na zľavu cestovného • legitimácia (doklad, ktorým sa preukazuje totožnosť, členstvo a pod.): občianska legitimácia • vysvedčenie (doklad potvrdzujúci istú skutočnosť): lekárske vysvedčenie • certifikát: zdravotný certifikát • zastaráv. písmo: mať písma v poriadku • hovor. papier: osobné papiere • kniž. zastar. svedectvo • zastar. kvitancia • hovor. pejor. bumážka
2. čo ukazuje pravdivosť istej skutočnosti • dôkaz: ten čin je dokladom, dôkazom jeho vernosti, oddanosti • potvrdenie • prejav: prejav lásky • dokument: dokument priateľstva • ilustrácia: uviesť ako ilustráciu • kniž. svedectvo: svedectvo pracovitosti
listina úradne zhotovená, resp. oficiálna písomnosť • hovor.: lajster • lajstro • hovor. pejor. bumážka: má bumážky zo všetkých úradov • list (úradný): zmluvný, poverovací list • hovor. ceduľa
búračka p. zrážka 1
buteľa, buteľka p. fľaša
buvičkať, buvinkať, buvikať p. spať 1
byľka p. málo 1, trocha2
málo 1. vyjadruje neurčité malé množstvo, nízky počet, rozsah a pod. (op. veľa, mnoho) • trocha • trochu: zatiaľ má iba málo, trocha starostí • neveľa • nemnoho: na predstavenie prišlo neveľa, nemnoho divákov • koľko-toľko • riedko • hovor. poriedko • zried. nedosť: jedla bolo riedko, poriedko • skromne • poskromne • skúpo • kniž. sporo: snehu napadlo skromne, poskromne, skúpo • niečo • dačo • voľačo • čosi: zostalo nám iba niečo, čosi chleba • niekoľko • hovor. pár: iba niekoľko, pár žiakov vedelo odpovedať na otázku • expr.: máličko • máličičko • málinko • málilinko • málučko • málučičko • málunko • málulinko: má máličko, málinko priateľov • expr.: troška • trošku • trošička • trošičku • trošíčka • trošíčku • trošinka • trošinku • trošilinka • trošilinku • skromnučko • skromnunko • skromnulinko • štipka • štipku • byľka • byľku • kvapka • kvapku • kvapôčku: nazbieral troška, trošička, trošinku jahôd; z koláčov si zobrala skromnučko; zjedol štipku, byľku zemiakov; vypil kvapku mlieka • minimálne • hovor. minimum • expr. pramálo (veľmi málo): na to nám zostane minimum, pramálo korún • primálo (príliš málo): prišlo primálo záujemcov • fraz.: za náprstok • ako kvapka v mori
2. vyjadruje okolnosť malej miery, malého rozsahu, malej intenzity a pod. (op. veľa, mnoho, veľmi) • trocha • trochu: málo, trocha si pospal • neveľa • nemnoho: roky ťažkej driny ho poznačili len neveľa, nemnoho • koľko-toľko: ušlo sa mi iba koľko-toľko • neveľmi • nepríliš • zried. nedosť: je to neveľmi, nepríliš známa skladba • skromne • poskromne • skúpo • kniž. sporo: skromne, poskromne, skúpo osvetlená izba • zľahka: zľahka sa usmiala • slabo • expr.: biedne • úboho • mizerne: túto prácu platia slabo, biedne; celý život úboho, mizerne zarábal • expr.: máličko • máličičko • málinko • málilinko • málučko • málučičko • málunko • málulinko: máličko, málinko, málulinko sa zamračil • expr.: troška • trošku • trošička • trošičku • trošíčka • trošíčku • trošinka • trošinku • trošilinka • trošilinku • štipku • byľku • kvapku • kvapôčku: troška, trošička, trošinku si oddýchol; štipku, byľku sa mu uľavilo • expr. skromnučko • skromnunko • skromnulinko: skromnučko sa najedol • nepatrne • mizivo • minimálne • hovor. minimum • expr. pramálo (veľmi málo): nepatrne, mizivo sa staral o rodinu; minimálne, pramálo ho to zaujímalo • primálo (príliš málo): primálo sa stará o rodinu • chvíľu • hovor. nezaveľa (krátky čas): chvíľu, nezaveľa si pospal
3. p. zriedkavo
trocha2 malé množstvo • expr. troška • málo: vystačiť s trochou, s troškou peňazí; pri troche, troške fantázie; uspokojiť sa s málom • kúsok: kúsok chleba • expr.: kúštik • kúsoček • kúštiček: pridávať po kúštikoch, kúsočkoch, kúštičkoch • štipka (množstvo zachytené medzi prstami): štipka soli • expr. štipec: štipec masla • expr. byľka: byľka šafránu • piaď: neustúpiť ani o piaď • expr.: kvapka • kvapôčka: vypiť aspoň kvapku mlieka • hŕstka: hŕstka ľudí • odrobinka: odrobinka citu • zrnko: zrnko nádeje • trocha expr. zblo: nebolo na tom ani zbla pravdy
ceruza nástroj na písanie vo forme kolíka s grafitovou al. inou vložkou • ceruzka: farebná ceruza, ceruzka • hovor. tužka • zastar. plajbas: zastrúhať plajbas
tužka p. ceruza
cestička p. chodník 1
chodník 1. užší pruh zeme upravený na chodenie: poľný, turistický chodník • cestička: lesné cestičky • prť (chodník vyšliapaný zverou, dobytkom): kamzíčia prť • zried. cestica (Šikula)
2. vyvýšený priestor po okrajoch ulice vyhradený pre chodcov: široký asfaltový chodník • zastar. trotoár
ciachovačka nástroj na ciachovanie • ciachovadlo
cicať vyťahovať jazykom mlieko z materských žliaz • nár. cecať: dieťa cicia materské mlieko; teliatko cicia, cecia kravu • vyciciavať • cucať (vyťahovať jazykom tekutinu vôbec): včely vyciciavajú, cucajú, cicajú nektár z kvetov • cmúľať • cumľať (poťahovať jazykom ako pri cicaní): má zlozvyk cmúľať, cumľať, cucať, cicať si prsty • expr.: cickať • cuckať: cickať, cuckať si palec • expr. mogať: dieťa si mogá prst • nár.: mlgať • mĺzť • zried. mogliť (Figuli) • nár. ľuľkať (Kálal) • poťahovať (cicať s prestávkami): poťahuje z prsníka • piť • subšt. sať
p. aj piť
ľuľkať p. cicať
cievka dutý valcový predmet na navíjanie priadze, drôtu a pod. • hovor. kotúľka (cievka na nite): nakrútiť cverny na cievku, kotúľku • subšt. špuľka
kotúľka p. cievka
cigaretľa, cigoška p. cigareta
cisterna 1. zatvorená nádrž na tekuté palivá, pohonné látky a pod. • tank: cisterna, tank s naftou; vodu vozia v cisternách
2. otvorená nádrž na vodu • kaďa • dieža • sud: cisterna, kaďa na dažďovú vodu
dieža drevená nádoba, obyč. väčšia: rozsušená dieža • džber: džber na vodu • kaďa: kaďa sliviek • šafeľ (dieža s dvoma držadlami): naliať vodu do šafľa • škop • škopík • škopok • škopec (menšia dieža)
kaďa p. sud, dieža
sud nádoba v podobe valca s dvoma kruhovitými dnami: hliníkový sud, sudy plné piva • bočka (menší vypuklý sud): bočka vína • kaďa (veľká otvorená sudovitá nádoba): kaďa na kvasenie kapusty • barel (kovový sud na naftu, benzín a pod.) • okov • nár. okovnák (drevený okovaný sud)
crčať, cŕčkať p. crkať
crkať, cŕkať tiecť tenkým, hlasným, obyč. prerušovaným prúdom; expr. liať tekutým prúdom • crčať • cvrčať • cvrkať • cvŕkať: mlieko crká, crčí, cvrčí, cvŕka do šechtára; crká, cvrká si smotanu do kávy • expr.: crkotať • curčať • curkať • čurčať • cŕčkať: pramienok crkoce, curčí, curká; cŕčkať mlieko z kanvičky tenkým prúdom • nár.: cechtiť (sa) • cechtať (tiecť cícerkom): krv sa len tak cechtí, len tak cechtá z rany • sŕkať • srkať (vypúšťať slinu cez zuby): crká, sŕka, srká slinu na zem
chlípať sŕkavo, nahlas piť al. jesť tekuté jedlo; hrub. piť al. jesť tekuté jedlo vôbec • srkať • sŕkať: chlípe, sŕka horúci čaj • chleptať • chlamtať • strebať • chľastať (hltavo; o ľuďoch pejor.): psy chlepcú, chľascú vodu; strebe, chľasce víno od rána
p. aj piť
chlipkať expr. po troche piť al. jesť tekuté jedlo • expr.: pochlipkávať • uchlipkávať (si): chlipká, pochlipkáva horúcu polievku; uchlipkáva si kávy • expr.: upíjať (si) • popíjať (si): upíjame si, popíjame si vínko • sŕkať • srkať: pomaly sŕka polievku
p. aj piť 1
piť 1. prehĺtaním prijímať tekutinu • glgať (hlasno piť): pije, glgá priamo z fľaše • popíjať (si) • upíjať (si) (po troche piť): popíja víno, upíja si z vína • poťahovať (piť s prestávkami): poťahuje si z termosky čaj • expr. cickať (po troche): dieťa cická mliečko • srkať • sŕkať • chlipkať • pochlipkávať • uchlipkávať (pomaly a po troche): slamkou srkať, chlipkať malinovku • expr.: napájať sa • nadájať sa (piť v množstve): deti sa napájajú, nadájajú džúsom • expr. ťahať (piť z fľaše) • expr.: slopať • logať • lôchať • lúchať • drúľať • chlontať (o zvieratách, pejor. i o ľuďoch): pes slope, logá vodu; krava lúcha zo žľabu • chlípať • chleptať • chľamtať • chľastať • strebať (hltavo, rýchlo, hlasno piť; pejor. o ľuďoch): chlípať horúcu kávu; prasa chľasce vodu • expr. súkať (hltavo, bez miery): súka do seba pohár za pohárom • pripíjať (piť na zdravie) • vypíjať (piť všetko al. zostatok) • odpíjať (piť z nejakého množstva) • požívať (piť v tekutom stave): požívať liek • konzumovať (pitím al. jedením spotrebúvať): konzumujú veľa piva
2. nadmieru požívať alkoholické nápoje • opíjať sa: piť, opíjať sa do nemoty • expr.: chľastať • slopať • logať • strebať • uhýbať si • uhýnať si: nechce prestať chľastať; každý deň si uhýna • expr.: trundžiť • hovor. pejor. korheľčiť: korheľčí od mladosti • expr.: tankovať • cicať: chlapi tankujú, cicajú od rána • subšt.: nasávať • sať
3. mať schopnosť prepúšťať, prijímať tekutinu • pohlcovať • vpíjať: suchá zem smädno pije, pohlcuje, vpíja letný dážď • absorbovať • vstrebávať: látka absorbuje, vstrebáva pot
4. p. cicať
cupotať expr. 1. pri dopadnutí vydávať krátke ostré zvuky • expr. cupkať: zrelé gaštany cupocú, cupkajú na zem
2. kráčať, bežať drobnými krokmi • expr.: drobčiť • cupkať • ťapkať: ktosi za nami rýchlo cupoce, drobčí, cupká • expr.: capkať • ciepkať • ťupkať • ťapuškať • ťapušiť • dupkať • dupčiť • stupkať • bežkať • dipkať • lupkať: deti capkajú, ťupkajú, dupkajú po tráve bosými nohami • nár. cupajdovať (Šoltésová) • nár.: drmoliť • drboliť • dzepkať • ďubkať (Kálal)
drobčiť expr. kráčať drobnými krokmi • expr.: cupkať • cupotať • ťapkať: deti drobčia, cupkajú, ťapkajú po chodníku • expr.: capkať • ciepkať • ťupkať • tľapkať • ťapuškať • ťapušiť • dupkať • dupčiť • dipkať • ďubkať: tľapkať, dipkať po tráve bosými nohami • expr.: stupkať • bežkať • lupkať: dievčatko bežkalo po koberci • nár.: drboliť • cupajdovať (Šoltésová)
ťapuškať 1. p. tlieskať 1, tľapkať 2 2. p. drobčiť
tľapkať 1. dlaňou zľahka udierať po niečom • expr.: ťapkať • capkať • čapkať: tľapká, ťapká psíka po brušku; capká ho po ruke • potľapkávať • expr.: poťapkávať • poklepkávať (jemne, viac ráz): dôverne potľapkával, poklepkával známeho po pleci; dieťa sa poťapkávalo po bruchu • plieskať • poplieskavať (silnejším úderom dlane): od radosti sa plieska po stehnách • expr. obťapkávať (z viacerých strán, viac ráz): kupujúci obťapkávali tovar
2. dlaňami udierať o seba (na znak súhlasu, nadšenia a pod.) • tlieskať: diváci nadšene tľapkajú, tlieskajú • expr.: ťapkať • čapkať • ťapotať: ťapká, ťapoce drobnými rúčkami, čapká si do taktu • aplaudovať (nadšene) • det. ťapuškať
3. p. drobčiť
tlieskať 1. dlaňami udierať o seba (na znak súhlasu, radosti a pod.) • tľapkať: diváci hercovi dlho tlieskali, tľapkali • aplaudovať (nadšene vyjadrovať uznanie, súhlas): poslucháči prednášateľovi aplaudovali • expr.: ťapkať • čapkať • ťapotať • det. ťapuškať
2. p. plieskať 1, 3
cvrkať, cvŕkať 1. vydávať zvuk cvrk, cvŕk, svrk (ako svrček) • cvrlikať • svrkať • svrlikať: svrčky cvrkajú, svrkajú • čvrkať • čvŕkať • čvrlikať: voda mu v topánke čvŕka, čvrliká • expr. cvrkotať • zried.: cvrčkať • svrčkať
p. aj škŕkať
2. p. crkať
čačka p. ozdoba
ozdoba vec slúžiaca na ozdobenie, skrášlenie • okrasa • výzdoba: ozdoby, okrasy, výzdoby starých fasád • dekorácia • kniž. dekórum: dekorácia výstavnej siene; slávnostné dekórum • hovor.: paráda • cifra • expr. čačka: jej šaty sú samá paráda, cifra; ovešať sa čačkami • kniž. ciráda: vyrezávaná ciráda (Kukučín) • pýcha (ozdoba, na ktorú možno byť pyšný): desiatky fontán sú pýchou mesta • ornament • ornamentika (ozdoba, ktorá využíva geometrické motívy): bohatý ornament, bohatá ornamentika na keramike • zried.: príkrasa • prízdoba • poet. zdoba (Vajanský, Hviezdoslav) • trblietka (trblietavá ozdoba): čepiec s trblietkami (Vansová)
časť niečo z celku: horná časť dediny, rozdeliť niečo na tri časti • diel: prvý diel filmu • dielec (zložitejšia, väčšia časť niečoho): stanový dielec • zväzok (samostatná časť väčšieho súboru): prvý zväzok slovníka • čiastka: čiastky roka • podiel (časť celku pripadajúca na jednotlivca al. skupinu): dostať svoj podiel • kvóta (pomerná časť): finančná kvóta • súčasť • súčiastka: súčasť, súčiastka oblečenia • kus: kus chleba • článok: článok reťaze • ohnivo • ohnivko (časť reťaze): železné ohnivká • etapa: vývinová etapa • oddiel: oddiel knihy • kapitola • zastar. artikul (časť niečoho, napr. zákona) • arch. hlava (samostatná časť knihy, spisu a pod.): záverečná kapitola, hlava • pasáž • kniž. pasus (časť slovesného al. hudobného diela): zaujímavá pasáž poviedky • partia: partia symfónie • stať (ucelená časť väčšieho textového celku): úvodná stať knihy • epocha (obsiahla ucelená časť umeleckého diela): film vo dvoch epochách • výňatok (časť vybratá z textu, z hudobného diela): výňatky z opery • hud. veta (samostatná časť cyklickej hudobnej skladby) • zlomok • fragment (malá časť celku, neúplná časť umeleckého diela): zlomok sekundy, zlomok legendy, fragment eposu • útržok: útržky rozhovoru • kniž. úlomok: úlomky viet • ukážka: predniesť ukážky z diela • kniž. výsek (vymedzená časť): výseky zo života • kniž. výrez: výrez zo skutočnosti • zastar. výlomok: výlomky z Jánošíka • úryvok: úryvky z listu • zložka (jedna z častí tvoriacich celok): chemická zložka pôdy • prvok • element (najjednoduchšia časť celku): stavebné prvky, rozložiť niečo na elementy • odb. komponent: komponenty zlúčenín • úsek: úsek cesty • rajón • kniž. región (časť priestoru, územia): poštár obišiel svoj rajón • sektor (časť hospodárskeho, územného a pod. celku): družstevný sektor, rozdeliť územie na sektory • štvrť (časť mesta): vilová štvrť • hovor. zastar. táľ (časť role) • odb. segment: textový segment
ukážka 1. p. vzor 2 2. p. úryvok, zlomok 2, časť
úryvok časť hovoreného, písaného al. hudobného prejavu, obyč. literárneho al. umeleckého diela: nesúvislé úryvky viet; čítať úryvky z listov; úryvky piesní • fragment: fragment eposu • výňatok: výňatok z opery • zlomok: zlomok rukopisu • ukážka: predniesť ukážku z diela • útržok: útržky z rozhovoru, textu • výťah: klavírny výťah • kniž. úlomok: úlomky básne • kniž. zastar. výlomok: výlomky z Jánošíka • kniž. výrez: výrezy zo skutočnosti • pasáž (úryvok slovesného al. hudobného diela): zaujímavá pasáž románu • partia (časť diela): preštudovať partiu o jadrovej fyzike • stať (ucelená časť väčšieho textového celku): záverečná stať diela • kniž. pasus (časť reči, textu): pasus z prejavu • kniž. torzo (neúplná časť): torzo literárnej pozostalosti
vzor 1. kto je hoden al. čo je hodno nasledovania; kto al. čo predstavuje vlastnosti (obyč. kladné) celej skupiny: vzor dokonalého pracovníka; vzor otca • príklad: bol príkladom obetavosti • predobraz • obraz (ideálny vzor): je predobrazom ženy; budova je obrazom súčasnej architektúry • ideál (dokonalá podoba vyhovujúca predstavám): stelesňoval ideál altruistu • typ: pravý typ umelca • kniž.: prototyp • typus: je prototypom dobrého futbalistu • zastar. vzorec (Vajanský)
2. čo je určené, obyč. ako pomôcka na napodobňovanie: vzor na vyšívanie • predloha: kresliť podľa predlohy • šablóna (vzor na zhotovenie al. kontrolu rovnakých predmetov): maliarska šablóna, vyrábať podľa šablóny • ukážka (čo slúži ako vzor): ukážka kvality • zastar. al. expr.: mustra • muštra: používať niečo ako mustru, muštru
3. celkový vzhľad, tvar istého výrobku: vystavovať nové vzory áut • model • typ: najnovšie modely šiat; zlepšený typ chaty
4. ozdobný obrazec na tkaninách, skle a pod. • vzorka: koberec s pestrým vzorom; háčkovať zložitú vzorku • dezén (vzor na tkanine a pod.): zimný dezén na pneumatike • zastar. al. expr.: mustra • muštra: orientálna mustra, muštra • zastar. vzorec
zlomok 1. malá časť celku, odlomená časť • úlomok: zlomok, úlomok zlata, horniny • odlomok: odlomky ľadu • čiastočka • kúsok: čiastočky, kúsky rozbitého pohára • fragment: archeologické fragmenty • zastar. výlomok: výlomky z kosti
2. neúplná časť umeleckého, obyč. literárneho diela: zlomky rukopisu • fragment: fragment básne • výňatok: výňatok z opery • ukážka: predniesť ukážky z diela • útržok: útržky z textu • torzo (nedokončené, neúplné umelecké dielo): torzo rukopisnej pozostalosti • úryvok: úryvok básne • kniž. úlomok: úlomky eposu • kniž. výlomok: výlomky z Jánošíka • kniž. výrez
zložka jeden z členov tvoriacich istý celok: minerálna zložka pôdy, jazyková zložka prejavu • súčasť: neoddeliteľná súčasť niečoho • čiastka: čiastky bunky • súčiastka: súčiastka dámskej toalety • článok: steblo sa skladá z článkov • prvok • element (najjednoduchšia časť celku): architektonické prvky; rozložiť niečo na elementy • časť: veľká časť obyvateľstva • diel (časť celku): dostať svoj diel • podiel (časť celku pripadajúca na jednotlivca al. skupinu): vybrať si svoj podiel • kapitola (časť knihy, spisu): záverečná kapitola románu • odb. komponent: komponenty zlúčeniny • živel (skupina rovnakých ľudí): slovenský živel v stredovekých mestách • odb. plán (jedna zo zložiek celku): zvukový plán jazyka
častica 1. nepatrná časť: častica pôdy • čiastočka: malé čiastočky hmoty • odb. partikula: tukové partikuly
2. lingv. druh neohybných slov, ktorými hovoriaci nadväzuje na kontext, situáciu a vyjadruje rozličné významové a hodnotiace odtienky • partikula
čiastočka p. častica 1, kúsok 1, zlomok 1
kúsok 1. menší kus • kúsoček • kúštik • kúštiček: kúsok, kúštik chleba • čiastočka: čiastočky hmoty • dielik: rozkrájať niečo na dva dieliky • hovor. fľak: fľak poľa • expr.: škvarka • škvarok • štipka (malý kúsok): škvarka, škvarok, štipka zeme • hovor. ošmrdok
2. p. trocha 1–3 3. p. neďaleko 1, blízko 1
často vyjadruje (nepravidelnú) opakovanosť deja, stavu a pod. vyskytujúcu sa vo veľkom množstve (op. zriedka) • neraz: často, neraz zostal dlhšie v robote • čochvíľa • podchvíľou • každú chvíľu • zried.: podchvíľkou • podchvíľu: čochvíľa, podchvíľou sa obzerá, či niekto nejde za ním • veľa ráz • veľakrát • mnoho ráz • mnohokrát • expr. nespočetnekrát: veľa ráz, mnoho ráz si spomenula na otca; svojím správaním veľakrát, mnohokrát nahneval rodičov; nespočetnekrát pri cúvaní narazil do plota • hojne • zhusta • hovor. husto: hojne navštevuje svoju starú matku; spotrebitelia zhusta, husto kritizujú predávaný tovar • zried. začasto: začasto slúži zlej veci • expr.: častučko • častuško: často, častučko sa vybral sám do hory • nár. včasto: máva včasto prekvapujúce nápady (Kalinčiak) • nespis. častokrát • nezriedka • nejeden raz • nejedenkrát • fraz. neraz-nedva (pomerne často): nezriedka, nejeden raz sa stalo, že prišiel domov až ráno • pričasto (príliš často): pričasto sa tvári urazene • expr.: prečasto • často prečasto (veľmi často): prečasto, často prečasto zabúda, čo sa patrí
hneď 1. takmer v tom istom časovom okamihu, v tejto chvíli, v túto chvíľu • ihneď • okamžite • zaraz: hneď, ihneď napravil svoju chybu; okamžite, zaraz sa musíš vrátiť • teraz • momentálne • zastaráv. momentánne: teraz, momentálne urob, čo ti kázali • už • už aj: hneď, už, už aj sa vráťte • začerstva • zahorúca, pís. i za čerstva, za horúca • zried. zhorúca: začerstva, zahorúca vyrozprával svoje zážitky • bezodkladne • neodkladne: bezodkladne, neodkladne to musíš vybaviť • obratom • mihom • naskutku • razom • expr. v mihu-okamihu • hovor. šmahom: obratom, mihom mu poslal peniaze; naskutku, razom, šmahom sa pustil do roboty • hovor. štandopede • expr. hnedky: štandopede, hnedky prišli domov • hovor. expr. nafľaku, pís. i na fľaku • nár.: porád (Dobšinský) • pospolu (Kukučín) • stojme (Dobšinský) • fraz.: hneď a zaraz • obratom ruky • na prvý pohľad
2. v krátkom čase, o chvíľu, o krátky čas • ihneď • skoro • čoskoro • čochvíľa: počkajte chvíľu, hneď, skoro sa vráti; čochvíľa, čoskoro sa zvečerí • rýchlo: mal to rýchlo hotové • zakrátko • zanedlho • onedlho • zried. okrátko: zakrátko, zanedlho, onedlho bude všetko v poriadku • priam • hovor.: čosi-kdesi • čosi-kamsi • už-už: priam, čosi-kamsi, už-už bude tma • expr.: zamálo • zamáličko (Plávka, Rázus) • fraz. každú chvíľu
3. v tesnej miestnej al. časovej blízkosti, v nasledujúcom okamihu • ihneď • bezprostredne: hneď, ihneď za rohom je hotel; bezprostredne po skončení štúdia začal podnikať • tesne • rovno: prišiel tesne, rovno po začiatku • blízko: blízko pri ceste je odpočívadlo • okamžite • vzápätí • kniž. vzápäť: okamžite, vzápätí za učiteľom vybehli aj žiaci
4. p. rovno 9
čašníčka žena, ktorá obsluhuje hostí vo verejných pohostinstvách • čašnica • servírka • zastar. kelnerka
česačka p. česadlo 1
česadlo 1. nástroj na česanie ľanu, konopí, vlny • česačka • česák
2. nástroj na česanie zvierat • česák
čiapka rozlične tvarovaná pokrývka hlavy v mäkšom vyhotovení • čapica: športová, kožušinová čiapka, čapica • baretka • baret • zastar.: rádiovka • rádionka (plochá čiapka bez striešky) • brigadírka (plochá vojenská čiapka) • lodička (čiapka podobná loďke) • baranica (vyššia čiapka obyč. z baranej kožušiny) • ušianka (čiapka s kožušinovými záložkami na uši) • papacha (vysoká baranica ruského typu) • furážka (druh ruskej vojenskej čiapky) • fez (orientálna čiapka tvaru zrezaného kužeľa) • hovor. šiltovka (čiapka so šiltom) • expr. šišak • zastar. čákov (pokrývka hlavy, najmä vojenská) • žart. čapurda (Rázus)
furážka p. čiapka
čičíkať p. tíšiť 1
kolísať 1. pohybovať z boka na bok al. zhora nadol • hojdať: kolísať dieťa v kolíske, hojdať syna na hojdačke • expr. kolembať • nár. húštať: kolembá, húšta dieťa v náručí • uspávať • expr.: čičíkať • beľať (kolísať s cieľom uspať) • nár. expr.: hontŕľať • hučkať • hunčkať (na hojdačke) • kývať • knísať: vietor kýva, kníše konármi stromov • pohojdávať (mierne hojdať) • expr. hopkať (zhora nadol): hopká na kolenách dieťa • opálať • expr.: hompáľať • holengať • bolengať • combáľať • celembať • celengať (niečím, čo visí): opála nohami; hompáľa, holengá taškou v ruke; dieťa utekalo a combáľalo, celembalo rukami
2. byť medzi dvoma krajnými možnosťami, bodmi a pod., byť nerozhodný • váhať • tápať: kolíše, váha, tápa medzi povinnosťou a láskou • kniž. vajatať
3. robiť výkyvy pri pohybe; byť menlivý • balansovať: závažie kolíše, balansuje; ceny kolíšu, balansujú • pohybovať sa (kolísať v istom rozpätí): teploty sa pohybujú okolo nuly
mierniť 1. robiť miernejším, miernym • zmierňovať: miernil, zmierňoval nedorozumenie • zmenšovať: zmenšovať rýchlosť • oslabovať • zoslabovať (zároveň robiť slabším): oslabovali odpor vzbúrencov • znižovať: znižovať napätie • tlmiť • tíšiť • stišovať: liek tlmí, tíši bolesť • expr. hasiť: hasil smäd pivom
2. robiť pokojnejším, pokojným • upokojovať • uspokojovať: miernil, upokojoval nahnevaného kolegu • chlácholiť • tíšiť • utešovať • utišovať (mierniť láskavými slovami): matka chlácholila, tíšila plačúce dieťa • krotiť: krotiť vášeň • expr.: čankať • čičíkať: čičíkal ho sľubmi • krstiť • hatiť • brzdiť • chladiť (zároveň brániť v činnosti, v prejave negatívnych emócií): krotil, hatil, brzdil priateľa v hneve; chladil horúce hlavy rozumným uvažovaním • hovor. hamovať • expr. hasiť: hamoval sa v prejavoch; hasil svoju kartársku vášeň • subšt. haltovať
pestovať 1. poskytovať všestrannú starostlivosť rastlinám, zried. aj zvieratám, aby priniesli úžitok al. potešenie • dopestúvať • dorábať: pestovať, dopestúvať, dorábať cukrovú repu, sóju; pestuje doma kanárika • sadiť: každoročne sadí dve hriadky mrkvy • kultivovať • šľachtiť (pestovať šľachtením, cieľavedomým obrábaním): šľachtí, kultivuje rozličné odrody jabĺk • ošetrovať: jahodnisko starostlivo ošetruje • chovať (zvieratá): vo veľkom chovajú nutrie
2. zaoberať sa niečím s cieľom zveľaďovať to • rozvíjať: estetické cítenie treba pestovať, rozvíjať od detstva • cibriť • brúsiť • kultivovať: cibrí, brúsi svoje vystupovanie, svoj vkus; kultivovanie spisovného jazyka • zošľachťovať • menej vhodné zušľachťovať • zdokonaľovať: hru na klavíri treba ustavične zošľachťovať, zdokonaľovať
3. starostlivo zachovávať v dobrom stave (najmä z hľadiska vzhľadu) • starať sa (o niečo): pestuje si vlasy, nechty, stará sa o vlasy, nechty • udržiavať: udržiavaná postava
4. držať dieťa na rukách a obyč. jemnými pohybmi ho tíšiť • varovať: pestuje, varuje plačúce dojča • nosiť na rukách • expr. čičíkať: celú noc nosí na rukách, čičíka choré dieťa
tíšiť 1. robiť pokojným, zmierňovať intenzitu citových prejavov niekoho • utišovať • upokojovať • chlácholiť: tíši, upokojuje, chlácholí rozhnevaného muža; utišuje ju sľubmi • expr.: čankať • čičíkať: čičíkajú nás nádejou, že zvíťazíme • kniž.: kojiť • ukájať (tíšiť telesné al. duševné žiadosti): ukájať smäd, pud, zvedavosť • hovor. expr. pstkať (tíšiť intenzitu zvuku vyslovením citoslovca pst): pstká na dieťa
2. odstraňovať al. zmenšovať niektoré (obyč. nepríjemné) telesné pocity, prejavy • tlmiť • krotiť: tíšiť, tlmiť bolesť, smäd; krotiť hnev, smiech • mierniť • zmierňovať: mierni, zmierňuje sestrin žiaľ svojou prítomnosťou • chladiť • schládzať • schladzovať: tréner chladí, schladzuje chlapcovu zlosť • stišovať (intenzitu zvuku): tíši, stišuje hlas • expr. hasiť: hasiť jed, hnev, vášeň
číslovačka prístroj na číslovanie • číslovač • hovor. paginovačka (strojček na číslovanie stránok)
paginovačka p. číslovačka
čkať vydávať z úst mimovoľné trhané zvuky • štikútať: dieťa po najedení čkalo, štikútalo; neos. čká sa mi, štikúta sa mi
čľapkanica expr. riedke rozmoknuté blato al. mokrý sneh, často s dažďom • čliapkanica • čľapkanina • čliapkanina: sneh sa zmenil na čľapkanicu, čľapkaninu, čliapkanicu, čliapkaninu • pľušť: jesenné pľušte • brečka (riedky rozmočený sneh): bahnitá brečka • pľačkanina • pliačkanina • pľačkanica • pliačkanica • špľachtanica • čvachtanica • ťapkanica • plieskanica (Moric) • kaša (roztápajúci sa sneh)
kaša 1. varené polotuhé jedlo, obyč. s mliekom: krupicová kaša • fučka (hustá kaša zo zemiakov a múky) • pyré (jemná kaša): zemiakové pyré • brečka (riedka kaša): hrušky sa rozvarili na brečku
2. p. čľapkanica
čľapkať, čliapkať expr. 1. (o vode al. inej tekutine) narážať na niečo a pritom vydávať príznačné zvuky • expr.: čľupkať • čľapotať • čliapať: voda čľapká, čľupká, čľapoce vo fľaši • expr.: špľachtať • šplechtať • špliechať • špľachotať • šplechotať: vonku šplechce, špľachoce dážď; fontána veselo špliecha • expr.: čapkať • čľapčať (o kvapkách dažďa; s čľapotom padať): vonku čapkal, čľapčal dážď • expr.: čvachtať • čvrkať • čvŕkať • ločkať • lologať: blato čvachtalo, čvrkalo pod nohami; voda čvŕkala, ločkala, lologala v topánkach
2. expr. po troche sa vylievať al. po troche vylievať • čliapať: voda čľapká, čliape z hrnca; dieťa čľapká, čliape okolo seba • fŕkať • fŕskať • frckať (v kvapkách): masť fŕka, fŕska • expr.: rozčľapkávať • rozčapkávať • črpkať • rozčrpkávať (po troche vylievať): chlapček rozčľapkával z taniera polievku • špliechať • vyšplechovať (vo väčších prúdoch): voda špliecha, vyšplechuje z koryta; nezbedník špliecha na opaľujúcich sa
3. p. vlhčiť
ločkať p. čľapkať 1
fŕkať 1. v kvapkách prudko vychádzať odniekiaľ • prskať • striekať: horúca masť fŕka, prská, strieka z panvice • expr. frckať (po troche) • zried. fŕskať: spod kolies fŕska voda • špliechať • vyšplechovať • vystrekovať • čliapať (fŕkať vo väčšom množstve): vlny špliechajú, čliapu dovysoka • expr.: fľúskať • brýzgať: voda fľúska, brýzga na všetky strany
2. pokrývať kvapkami, tenkými prúdmi tekutiny • kropiť • pokropovať: fŕka, kropí bielizeň vodou • striekať • ostrekovať • postrekovať • postriekavať (po povrchu): striekať, ostrekovať, postrekovať zeleninu proti škodcom • zried. fŕskať • polievať (jemne): polieva jej vlasy voňavkou • subšt.: špricovať • šprickať
3. v malých pevných čiastočkách sa prudko rozptyľovať • odfrkávať • odfrkovať: triesky, iskry fŕkajú, odfrkávajú • odskakovať • odletovať • odletúvať: kúsky dreva odskakujú, odletujú od sekery • expr. frčať: úlomky frčia na všetky strany
4. nozdrami, nosom vydávať hlasný zvuk (obyč. o koňovi) • odfrkávať • odfrkovať: kôň fŕka, odfrkuje • osŕkať • fučať: žrebec nespokojne osŕka, fučí
kropiť pokrývať kvapkami • skrápať • krápať: dážď kropí, skrápa vyprahnutú zem • polievať (z krhly): polieva kvety • vlhčiť • navlhčovať (rozstrekovaním kvapiek robiť vlhkým): kropiť, vlhčiť bielizeň na žehlenie • fŕkať • fŕskať • prskať • pokropovať • poprskávať (chvíľami) • striekať (rozstrekovať tekutinu na niekoho): fŕka, pokropuje ju voňavkou, strieka na ňu voňavku
prskať 1. po troche vystrekovať al. rozstrekovať kvapky (najmä sliny) a vydávať syčivý zvuk • fŕkať • fŕskať: zápalisto reční a prská, fŕska na všetky strany; kôň prská, fŕka • expr. frckať: frcká sliny doďaleka; fontána jemne prská, frcká; škvariaca sa masť prská, fŕka, frcká • syčať • sipieť (prskať s hlasitým zvukom): rakety, iskry syčia, sipia • crkať • cŕkať (rozstrekovať väčšie množstvo vody) • špliechať • striekať: deti na nás samopašne špliechajú, striekajú, prskajú vodu
2. p. kropiť 3. p. hnevať sa
rosiť 1. vlhčiť rosou • kropiť: dáždik rosil, kropil zem • fŕkať • prskať (polievať v malej miere): fŕkali zaprášený chodník • máčať • zried. močiť (zároveň robiť mokrým): tráva jej máčala, močila bosé nohy
2. p. pršať 1
striekať 1. v silnom prúde prudko tiecť • expr. strekotať: všade navôkol strieka, strekoce voda • vystrekovať (prudko vyrážať von al. do výšky; obyč. v intervaloch): voda vo fontáne vystrekuje • expr.: syčať • síkať (so sykotom): koňovi syčala, síkala z papule krv • valiť sa • kniž.: rinúť sa • prýštiť: z rany sa rinie, prýšti krv • špliechať (pri náraze sa prudko rozpadať; o tekutine): voda špliecha na všetky strany
2. v tenkom prudkom prúde dávať niekam tekutinu: sestra strieka injekcie bezbolestne • postrekovať • postriekavať (po povrchu): strieka, postrekuje, postriekava stromy, vinič • špliechať (časti tekutiny): špliecha mu vodu do tváre • fŕkať • kropiť • prskať • expr. frckať (pokrývať kvapkami; po troche striekať): fŕka ho voňavkou; autá kropia ulicu; prská, frcká mu do očí • pofrkovať (slabo, jemne, s prestávkami) • subšt.: špricovať • zjemn. šprickať: hadicou špricuje, šprická všetkých naokolo
špliechať 1. narážať na niečo a pritom vydávať príznačné zvuky (o vode al. niečom riedkom); pri nárazoch zasahovať prúdmi vody • špľachotať • šplechotať • špľachtať • šplechtať: vlny hlasno špliechajú, špľachocú; voda špliecha, šplechoce do člna • čliapať • čľapotať • čľapkať • čliapkať: vonku čľapoce, čliape dážď • plieskať: dažďové kvapky plieskajú do oblokov
2. zasahovať niekoho menšími prúdmi vody • špľachotať • šplechotať • špľachtať • šplechtať: deti sa zabávajú, špliechajú, špľachocú nás • striekať • prskať • fŕkať • expr. fŕskať (v kvapkách): Nestriekaj, neprskaj na mňa!; pri umývaní fŕka, fŕska naokolo • čliapať • vyšplechovať: dieťa vo vaničke čliape, vyšplechuje vodu • nár.: čubrať • čubriť (Kálal)
vlhčiť robiť vlhkým • navlhčovať • zvlhčovať: vlhčila látku; navlhčovať, zvlhčovať vzduch, papier • vlažiť • zvlažovať: potôčiky vlažia zem; zvlažoval si čelo v horúčave • expr.: čľapkať • čliapkať • čliapať (polievať vodou): čliapal si telo studenou vodou • rosiť • zried. močiť: tráva mu rosila, močila spodok nohavíc • máčať • mokriť • namáčať • omáčať • zamáčať (vlhčiť vo väčšej miere): máčala si oči harmančekom; mokril si ruky; namáčal si pery do vína • fŕkať • prskať (vlhčiť rozstrekovaním kvapiek): prskal sa vodou, aby sa osviežil • kropiť (vlhčiť bielizeň): kropila posteľné obliečky
čln druh menšieho plavidla • člnok: rybársky čln, člnok • loďka: plaviť sa na loďke • bárka (čln s veslami al. plachtami): veslica (čln s veslami) • gondola (benátsky čln) • hovor. šlep (vlečný čln) • nár. hajov (Rázus, Jégé)
loďka p. čln
čučuľkať 1. p. pišťať 1 2. p. hladkať
hladkať jemne prechodiť dlaňou po niečom • hladiť • pohládzať • pohladkávať: hladkala, hladila, pohládzala jemný zamat šiat • láskať • expr.: mojkať • čankať (s láskou, s citom hladkať): matka láskala dieťa po tvári; mojkala, čankala ho, aby neplakalo • expr. mankať • nár. čučuľkať
pišťať 1. vydávať slabý vysoký zvuk (o vtákoch) • pípať: v kroví pišťalo, pípalo kuriatko • expr.: čipčať • čipotať • čiepčať: v hniezde sa mrvilo a čipčalo, čipotalo šesť neoperených vtáčat • expr.: čivčať • čivkať • čivikať: pod oblokom čiv(i)kajú vtáčence • expr.: ciepkať • ciepčať • cipčať • ciapčať: sotva vyliahnuté lastovičky ciepkajú, ciepčajú, cipčia v hniezde • expr. čučuľkať: už z diaľky počuť čučuľkať husi na pažiti • expr.: kvíkať • kvičať (o svini): prasa zúfalo kvíkalo; pren. (o deťoch): deti od radosti až kvíkali
2. vydávať vysoký zvuk pri rýchlom lete vzduchom • pískať • hvižďať • hvízdať: počul, ako mu guľky pištia, pískajú, hviždia popri hlave • expr.: piskotať • fičať: vo vzduchu fičali granáty
čudovať sa pociťovať a prejavovať prekvapenie, údiv • diviť sa • byť prekvapený: diváci sa čudujú, divia, sú prekvapení, že sa predstavenie ešte nezačalo • žasnúť • byť ohromený (čudovať sa vo veľkej miere): žasli sme nad výkonmi športovcov • expr.: vyvaľovať oči • otvárať oči • híkať • ochkať • achkať: čudujem sa toľkej odvahe, otváram oči nad toľkou odvahou; čuduje sa, híka, achká nad toľkou krásou • prekvapuje ma (iba v 3. os.): čudujem sa tomu, prekvapuje ma to • fraz. expr. oči mu vyliezajú z jamiek/jamôk (pri veľkom prekvapení)
híkať p. čudovať sa
čutora 1. ploská fľaša: čutora plná rumu • kulač: vojenský kulač • hovor. ploskačka • expr. tľapa
2. dlhá násadka na fajku • trúbeľka: fajka s krásnou čutorou, trúbeľkou • hovor. pipasár
ploskačka p. čutora 1
rúrka duté teleso menšieho valcovitého tvaru: drenážna rúrka • trubica: sklená trubica, anat. sluchová trubica • tuba (rúrkovitá schránka): diplom uložený v tube • trúbeľka (vec sformovaná do podoby rúrky): urobiť trúbeľku z papiera • odb. tubus (rúrka ako súčasť optických prístrojov): tubus ďalekohľadu • odb.: vlásočnica • kapilára (úzka rúrka, v ktorej sa prejavuje kapilarita)
trúbeľka 1. p. čutora 2 2. p. rúrka
čvrkať, čvŕkať 1. vydávať zvuk, aký vzniká pri stláčaní niečoho riedkeho, pri brodení a pod. • cvrkať • cvŕkať: voda mu čvrká, cvŕka v topánke
2. p. škŕkať
dážď atmosférické zrážky padajúce v kvapkách na zem: drobný, teplý dážď; spustil sa dážď • spŕška (prudký krátky dážď) • pŕška (krátky, prechodný dážď): jarná pŕška • prehánky (náhly dážď): zajtra budú prehánky • lejak (prudký hustý dážď): tropický lejak • expr.: leja • lejavica • sprcha
spŕška p. dážď
pŕška p. dážď
denne každý deň • dennodenne • každodenne: denne, dennodenne cvičí pri otvorenom obloku; každodenne dochádza do práce autom • deň čo deň: deň čo deň prichádza neskoro domov
každodenne p. denne, porov. aj každodenný 1, 2
desaťkorunáčka p. desaťkorunák
desaťkorunák desaťkorunová minca • desaťkorunáčka (desaťkorunová bankovka): platiť desaťkorunákmi, desaťkorunáčkami
devucha, devuška p. dievča 1
diaľka 1. veľká dĺžka priestoru medzi dvoma predmetmi al. miestami (op. blízko, blízkosť) • ďaleko: počuť ho z diaľky, hľadieť do ďaleka • diaľava (veľká diaľka): zmiznúť v diaľave • poet. diaľ: nekonečná diaľ • vzdialenosť (ohraničená diaľka): doprava tovaru na krátku vzdialenosť
2. ďaleký kraj: vrátiť sa z diaľky • poet. diaľ
dierkovač dierkovací stroj, strojček • dierkovačka: štiknúť si lístok na dierkovači, dierkovačke • perforátor • perforovačka: perforovačkou urobiť dierky na hárku
dierkovačka p. dierkovač
perforovačka p. dierkovač
dierkovať presekávať diery, dierky • dierovať • perforovať: dierkovať, perforovať cestovné lístky na dierkovači • prepichovať • prepichávať (pichaním dierkovať): prepichovať kožu, látku ihlou • hovor.: štikať • preštíkať • preštikávať • preštikovať • preštipávať • preštipovať • subšt. cvikať: často si zabúdal štikať, preštikávať lístky
dievča 1. nedospelá al. dospievajúca osoba ženského pohlavia • dievka: driečne dievča, driečna dievka • expr.: dievčica • dievčina • devucha: švárna dievčica, dievčina, devucha • expr. mladica (svižné mladé dievča) • expr.: žaba • žabka • žabec • žabča • žubrienka (mladšie dievča) • trocha pejor. pipíška • hovor. expr. hepa (staršie dievča al. pôsobiace už ako dospelé) • kniž. al. expr.: deva • devica • hypok. devuška (Tajovský) • zastaráv. panenka • zastar. panna • slang.: baba • babka: baby, babky z našej triedy • slang.: pipka • kosť • cipka: fajn pipka • subšt. kočka
2. p. milá 3. p. žena 1
pipíška p. dievča 1
diskotéka p. zábava 2
zábava 1. príjemné vyplnenie voľného času; čin, podujatie, ktoré vyvoláva veselosť, príjemnú náladu • kratochvíľa: robiť niečo iba zo zábavy, z kratochvíle • expr. zábavka • rozptýlenie: hľadať zábavky, rozptýlenie • hra: neviazané hry vystriedali povinnosti • radovánky: prázdninové radovánky detí • hovor. expr. kabaret: na hodinách zemepisu mávali žiaci kabaret • hovor. expr.: komédia • kanada: s priateľmi je kanada • hovor. expr. psina: zajtra bude u nás psina • hovor. špásy: trávia dni v špásoch • subšt.: švanda • subšt. a vulg. sranda: zažiť švandu, srandu
2. spoločenské podujatie obyč. s hudbou a tancom: mladí išli na zábavu • veselica (zábava spojená s tancom, obyč. vonku): májová veselica • karneval (zábava s maskami) • muzika (dedinská tanečná zábava): vykrútiť dievča na muzike • diskotéka (s tancom spojená zábava mladých ľudí pri reprodukovanej hudbe): chodiť na diskotéku • hovor.: tanec • tancovačka (tanečná zábava): ísť na tanec, na tancovačku • hovor. žúr (zábava v súkromí spojená s pohostením): pozvať niekoho na žúr • večierok • večer • zastar. večerinka (Vajanský; menšia večerná zábava): spoločenský večer, večierok • ples • hovor. bál (veľká tanečná zábava) • majáles (májová tanečná zábava v prírode): školský majáles • juniáles (júnová tanečná zábava v prírode): usporiadať juniáles • radovánky: tešiť sa na dovolenkové radovánky • hýrenie • orgie (výstredná zábava): spomína na bezuzdné orgie • bakchanálie (pôvodne hýrivá slávnosť na počesť boha Bakcha v starom Ríme): hýria ako na bakchanáliách • hovor.: flám • lumpovačka • lumpačka (nočná zábava pri pijatike): chodili z flámu na flám • kniž. soaré (zábavný večierok) • expr. pohuľanka (bujná zábava s pitím): nočná pohuľanka • gaudium (pôvodne zábava na rozptýlenie konaná v kláštoroch na prehĺbenie spoločenstva; zábava vôbec) • zastar. veselie (veselá zábava): bujné veselie • zastar. šibrinky (fašiangová sokolská maškarná zábava) • slang. akcia: po štátniciach bola posledná akcia • slang. krúžkovica (zábava vysokoškolského krúžku) • slang. záťah: panský záťah sa nevydaril • subšt. čurbes (neviazaná, hlučná zábava): mám rád čurbesy s tvrdým rockom • subšt. mejdán: odmietla pozvanie na mejdán • subšt.: párty (pohostenie spojené so zábavou) • subšt. candrbál