Synonymá slova "ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã na" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 1118 výsledkov (10 strán)
-
mrzieť spôsobovať pocit nespokojnosti a ľútosti: mrzí ma, že neprídeš • stiesňovať • skľučovať: stiesňovala, skľučovala ho mamina choroba • tlačiť: povedz, čo ťa tlačí • trápiť • súžiť • sužovať (mrzieť vo väčšej miere): hádka s otcom ho trápila, sužovala • expr.: pomrzievať • pomŕzať (mrzieť v malej miere al. chvíľami): problémy v práci ho pomrzievali, pomŕzali • bolieť • zarmucovať (mrzieť so zármutkom): urážka ho bolela • hovor. tangovať • expr.: škrieť • omínať: to ma netanguje, neškrie; omína ho pocit viny • znepokojovať (mrzieť s obavami): neúspech ho znepokojoval • hovor. expr. štvať • vulg. srať
omínať 1. byť nepohodlný, tesný; tlakom spôsobovať bolesť • tlačiť • tiskať • tískať: omínajú, tlačia, tiskajú ho topánky • škrtiť (o oblečení): golier na košeli ho škrtí • odierať • oškierať • škriabať • škrabať (omínaním spôsobovať rany): remienok na ruke ma odiera, oškiera mi kožu, škr(i)abe ma
2. p. trápiť, znepokojovať
trápiť spôsobovať duševné al. aj telesné utrpenie • súžiť • sužovať: starosť, choroba ju trápi, súži, sužuje • znepokojovať • expr.: zožierať • žrať • užierať • hrýzť • zhrýzať • zjedať • ujedať (pri duševnom trápení): znepokojujú, zožierajú ho pochybnosti; zhrýza, zjedá ho hnev, žiarlivosť; ujedá ju samota • expr. škrieť (vzbudzovať pocit nespokojnosti, zlosti): jeho úspech ma škrie • skľučovať • zarmucovať • umárať • krušiť • bolieť (spôsobovať žiaľ, bôľ): skľučuje, zarmucuje ho rozchod; umára, kruší ho žiaľ nad stratou otca • deprimovať • tiesniť (spôsobovať tieseň): deprimujú, tiesnia ho myšlienky na neúspech • zvierať (ťažko doliehať) • tlačiť • ťažiť • expr.: gniaviť • dláviť • moriť • kváriť (spôsobovať tieseň, nepokoj a pod. pocity): tlačí, gniavi ho pocit viny • nivočiť • expr. hrdúsiť: starosti ho hrdúsia, nivočia • kniž.: zžierať • trudiť: nezdalo sa, žeby ho to bolo osobitne zžieralo, trudilo • doliehať (na niekoho): doliehajú naňho obavy • expr. omínať: omína ho svedomie • trýzniť • týrať • mučiť • katovať • bičovať (obyč. pri telesnom trápení): trýzni, týra ho smäd; mučí, katuje ho bolesť • expr.: tyranizovať • terorizovať (násilne vnucovať svoju vôľu): tyranizuje, terorizuje celú rodinu • drviť: horúčka, zima ho drví • rozrývať • hlodať: srdce mu rozrýva, hlodá bolesť, smútok • obťažovať • unúvať • ustávať • expr.: molestovať • križovať • hovor. turbovať (spôsobovať nepríjemnosti, námahu a pod.): obťažuje, unúva, molestuje ho otázkami; turbuje mu hlavu vzorcami • hovor. expr. mordovať • hovor.: sekírovať • macerovať (niekoho nerozumnými požiadavkami, výčitkami a pod.): morduje ho žiadosťami, sekíruje prieberčivosťou • hovor. šikanovať (samoúčelne preháňať, obyč. po úradoch) • hovor. krenkovať: nedá sa od nich krenkovať
znepokojovať vyvolávať nepokoj, napĺňať obavou • trápiť • tlačiť: priateľove správy ma znepokojujú, trápia, tlačia • zried. nepokojiť • expr. omínať: už dlhší čas ma tá vec omína • nár. omykať: starosť ho omyká • hovor. zastar. turbovať: Neturbuj sa nad tým! • hovor. bantovať: vtáčiky v hniezde neslobodno bantovať • rušiť • vyrušovať (zasahovať do pokoja niekoho): hlas zo susednej miestnosti ma ruší, vyrušuje • expr.: balušiť • mátať • mátožiť: baluší, máta ma zlá predstava • expr.: hartusiť • hartušiť (znepokojovať hlukom, krikom a pod.) • expr. vŕtať: spomienka mu vŕta v duši • pokúšať • dráždiť • rozčuľovať • popudzovať • rozrušovať • hnevať • zlostiť • jedovať: Nechaj psa na pokoji, nepokúšaj, nedráždi, nehnevaj ho!; popudzuje, rozčuľuje, rozrušuje ich predstava prehry • škrieť • mrzieť: škrie, mrzí ho, že ho asi nevyberú do reprezentácie • expr.: dopekať • dokúčať: dopekajú ho myšlienky na neúspech • zmietať (citovo silno vzrušovať): zmieta ním nenávisť
mýliť sa nevedome robiť chyby, nesprávne činy al. úsudky • miasť sa: mýlil sa, miatol sa v reči, pri počítaní • robiť omyly • byť na omyle • dopúšťať sa omylu/omylov: často robí omyly; si na omyle • pliesť sa • expr. mítoriť sa: plietol sa v maličkostiach • blúdiť • expr. potkýnať sa (mýliť sa pri hľadaní): názorové blúdenie; v živote sa často potkýnal • fraz. expr. strieľať vedľa (mýliť sa v reči): strieľaš vedľa, kamarát • subšt.: kiksovať • robiť kiksy: herci kiksovali v replikách
pliesť sa hovor. 1. dávať sa dohromady (obyč. neusporiadane) • spletať sa: popínavé rastliny sa pletú, spletajú do mohutného chumáča • zauzľovať sa • chlpiť sa: nite sa jej pod rukami zauzľujú, chlpia • miešať sa: myšlienky, vedomosti sa starcovi už miešajú • motať sa • mútiť sa: všetko sa mu v hlave motá, múti
2. prekážať v pohybe, v činnosti • motať sa • zavadzať: pletú sa mu, motajú sa mu popod nohy všelijaké haraburdy; zavadziaš mi v ceste, pletieš sa mi do cesty • byť v ceste • stáť v ceste: pozor, si mi v ceste, stojíš mi v ceste, pletieš sa mi do cesty • expr.: plantať sa • pľantať sa • motkať sa • pantať sa • tmoliť sa (popod nohy, okolo nôh)
3. robiť chyby • mýliť sa • byť na omyle: pletieš sa, mýliš sa, si na omyle, pravda je iná; pliesť sa, mýliť sa v počítaní • dopúšťať sa omylu: nie je presný, často sa dopúšťa omylu • miasť sa: nevie sa dobre vyjadrovať, často sa v reči mätie
4. neurčito sa vybavovať v pamäti • mariť sa: čosi sa mi pletie, marí, že som dievča už kdesi videl • zdať sa • vidieť sa (javiť sa v neurčitých črtách): zdá sa mi, vidí sa mi, že to bolo ináč
5. p. starieť sa 6. p. snívať sa
myslieť 1. rozumom postihovať javy a dávať ich do vzťahov • uvažovať: myslel na problémy v škole; uvažoval o práci • expr. hútať: hútal o priateľoch • premýšľať • rozmýšľať • zamýšľať sa (dôkladne posudzovať všetky okolnosti): premýšľal o tom, čo bude robiť; zamýšľal sa nad riešením problému • expr.: rozdumovať • rozhutovať • prehutovať • kniž. dumať: rozdumoval, dumal o zmysle života • hovor. expr. páliť: dobre mu to páli • hĺbať • filozofovať • rozjímať (zoširoka al. do hĺbky): filozofoval o láske • často expr. meditovať (v tichosti) • často iron. mudrovať (pritom rozprávať): prázdne mudrovanie • pejor. dogmatizovať (dogmaticky, nekriticky myslieť) • hovor. pejor. špiritizovať: zbytočne špiritizuješ • poet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)
2. mať vo vedomí • mať na mysli: myslí na deti, má na mysli deti • mať na zreteli • mať na pamäti • pamätať (zároveň udržiavať v pamäti): má na zreteli výskumný program; na to sme nepamätali • kniž. tanúť na mysli/na rozume (byť predmetom rozmýšľania): stále mu čosi tanie na mysli • expr. vŕtať: niečo mu vŕta v hlave • mieriť • zameriavať sa (s istým cieľom): viem, kde mierite; zameriaval sa na jej ochotu • rozumieť • chápať • mieniť (mať vo vedomí zmysel niečoho): Čo pod tým rozumieš?; mienil o tom inak • kniž. ponímať: ponímal to inak • predpokladať • počítať • rátať (myslieť s istým očakávaním): počíta, že sa to dá
3. uvažovať o budúcnosti • zamýšľať • pomýšľať: myslí na odchod zo zamestnania, zamýšľa, pomýšľa odísť • mieniť • mať v úmysle: mieni, má v úmysle predať dom • chcieť (s vôľou uskutočniť to): chce pracovať v zahraničí • kalkulovať (vypočítavo): kalkuloval, že na tom zarobí
4. mať istú mienku, názor, úsudok • myslieť si • mieniť: myslel (si), že prídu; mienil, že má pravdu • usudzovať • zmýšľať: usudzoval, že neodíde; zmýšľal o ľuďoch dobre • expr. hútať (si) • expr. zried. hútkať (si) • kniž. súdiť: hútal (si), že mu zavolajú; Čo o tom súdiš? • domnievať sa • mať domnienku • byť v domnienke • nazdať sa • nazdávať sa • predpokladať (myslieť si čosi, čo nie je overené): domnieval sa, nazdával sa, že ju pozná, ale mýlil sa • kraj. mívať (si) (Kukučín) • obmýšľať sa (Šoltésová) • poet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)
pamätať 1. uchovávať v pamäti • pamätať sa • pamätať si: dobre (sa) pamätá, ako sa to všetko zbehlo; pamätám sa na jeho meno, pamätám si jeho meno • hovor. merkovať si: dieťa si všetko dobre merkuje
2. mať na zreteli potreby dakoho, nezabúdať na dakoho • mať na pamäti: musíš pamätať na svoje zdravie, musíš mať na pamäti svoje zdravie • starať sa: starať sa o blaho rodiny • myslieť (na koho, na čo) • mať na mysli: s nákupmi som myslela aj na vás • rátať • počítať: pri delení rátal, počítal i s deťmi
zapamätať si udržať si v pamäti • mať na pamäti • mať na mysli: deti, zapamätajte si, majte na pamäti, majte na mysli tieto udalosti • uchovať si (v pamäti): uchovala si (v pamäti) všetko, čo sa stalo • zastaráv. zachovať si: dojmy z oslavy si zachoval na dlho • hovor. zamerkovať si: dieťa má dobrú pamäť, všetko si zamerkuje • fraz. expr.: zapísať si niečo za uši • zapísať si/vryť si/vštepiť si niečo do pamäti (veľmi dobre si zapamätať)
počítať 1. zisťovať počet, množstvo; vykonávať matematické úkony • rátať: gazdiná počíta, ráta husi; žiaci počítajú, rátajú príklady spamäti • kalkulovať (počítať podľa rozličných údajov): kalkulovať náklady na stavbu • riešiť (počítať zložitejšie úlohy): riešiť rovnicu • zastar. počtovať: kto počtuje, ten gazduje • hovor. zastar. rechnovať
2. myslieť na niečo ako na možné • rátať: treba počítať, rátať s tým, že bude pršať • mať na zreteli • brať do úvahy: máme na zreteli, berieme do úvahy matkino slabé zdravie • nezabúdať (na niečo)
3. mať vieru v niečo, čo sa má uskutočniť v budúcnosti • rátať: počítala, rátala, že si chlapca získa • myslieť (si) • mieniť • veriť • dúfať: myslel (si), mienil, veril, že jeho námietky prijmú • nazdávať sa • domnievať sa • predpokladať: nazdávať sa, domnievať sa, že všetko pôjde dobre • kalkulovať (vypočítavo rátať s niečím): kalkulujú s tým, že na chybu nik nepríde
4. na základe osobného úsudku al. istých znakov dávať do istej skupiny • rátať: nepočíta, neráta ho medzi svojich priateľov • zaraďovať • zahŕňať: prácu v záhrade zaraďujeme, zahŕňame do aktívneho oddychu • zastar. počitovať: počituje i seba k rodine • pokladať • považovať: pracovitosť pokladá, považuje za jeho základnú vlastnosť • mať za: vždy ho mala za slabocha • hodnotiť: hodnotia ho ako čestného človeka • hovor. držať: Prečo ma držíš za nevedomého? • posudzovať • klasifikovať: posudzuje, klasifikuje sa to ako priestupok
5. požadovať istú sumu • rátať • účtovať: počítať, rátať, účtovať za kus 20 Sk • fakturovať (istú sumu požadovať faktúrou): fakturovali nám za tovar viac, ako sme predpokladali
na 1. (koho, čo) vyjadruje smerovanie vôbec al. zasahovanie predmetu (osoby) z ktorejkoľvek strany (op. z, zo) • smerom na (koho, čo) • smerom do (koho, čoho) • smerom k • ku (komu, čomu): odišli na sever, smerom na sever; odleteli smerom do Bratislavy; rozbehol sa smerom k bráne • o (koho, čo; vyjadruje miesto dotyku): pritlačil sa o stenu, na stenu
2. (čo) vyjadruje cieľ, účel: šaty na slávnostnú príležitosť, pripraviť sa na štart • po (čo): išiel po vodu, na vodu • od (čoho; pred názvami chorôb, neželateľných stavov): prášok od bolenia hlavy • proti (čomu): liek proti chrípke • pri (čom): potrebujem to pri skúške, na skúšku
3. (čo) vyjadruje mieru obyč. vo forme účinku • do (čoho): uvariť na mäkko, do mäkka
4. (čo) vyjadruje časové okolnosti • cez (čo) • počas (čoho): stretnú sa na Vianoce, cez Vianoce; na budúci týždeň, počas budúceho týždňa pôjdu na výlet • v (čom): v budúcom roku, na budúci rok sa situácia zlepší
5. (čo) vyjadruje príčinu • s, so (čím): ležať na zápal pľúc, so zápalom pľúc • z, zo (čoho): prišiel iba z príkazu, na príkaz
6. (čom) vyjadruje miesto na povrchu al. prostredie • navrchu (čoho): na kopci, navrchu kopca postavili rozhľadňu • po (čom): po bokoch, na bokoch viseli farebné strapce
7. (čom) vyjadruje nástroj, prostriedok • o (čo): porezal sa na skle, o sklo
nad 1. (kým, čím) pri pohybe, smerovaní niekam vyjadruje miesto al. polohu, ktorá je vyššie od niekoho al. niečoho (op. pod) • ponad (koho, čo; op. popod): lietadlo preletelo nad mestom, ponad mesto
2. (čím) vyjadruje príčinu • na (čom): smiali sa nad jeho výhovorkami, na jeho výhovorkách
3. p. vyše 2, 3, navyše 3
o 1. (koho, čo) vyjadruje miesto styku, dotyku • na (koho, čo): prilepil sa o stoličku, na stoličku • k (čomu): priviazali ho k stromu
2. (koho, čo) hovor. vyjadruje účel, cieľ • po • na (koho, čo): prišiel k advokátovi o, na, po radu
3. (koho, čo) vyjadruje časový úsek, po ktorom nastáva dej • po (čom): vrátili sa o hodinu, po hodine • nespráv. za
4. (koho, čo) vyjadruje nástroj, prostriedok • na (čom): nohavice si roztrhal o klinec, na klinci
5. (čom) vyjadruje časový bod • v: zajtra o takom čase, v takom čase sa stretneme na zastávke
6. (kom, čom) vyjadruje väzbu s predmetom • zastar.: ohľadne • ohľadom (čoho): nevedel sa s istotou vysloviť o autorstve, ohľadom autorstva textu • pokiaľ ide o (koho, čo) • čo sa týka (koho, čoho): pokiaľ ide o ten prípad, čo sa týka toho prípadu, nehovorí pravdu • nespráv. pokiaľ sa týka
7. p. s 2, 3
od (koho, čoho) 1. vyjadruje priestorové al. časové východisko a východisko poradia vôbec (op. do, po) • začnúc • začínajúc • počnúc • počínajúc (kým, čím): od prvého januára, začínajúc, počínajúc prvým januárom sa zvýši nájomné • začnúc od • začínajúc od • počnúc od • počínajúc od (koho, čoho): začnúc od, počnúc od pondelka bude zavreté • z • zo (koho, čoho): prišli z východu, od východu • smerom od (koho, čoho; vyjadruje smerovanie z nejakého východiska): smerom od rieky zaznel výstrel • spoza (koho, čoho; vyjadruje smerovanie z miesta za niečím): spoza dverí sa ozývali hlasy
2. vyjadruje príčinu, dôvod, pôvod, pôvodcu • po (kom, čom): od starého otca, po starom otcovi zdedil dom • za (koho, čo): zaplatil daň od záhrady, za záhradu • z/zo (koho, čoho): nevie, čo má zo samej radosti robiť • pod (kým, čím): od úderov, pod údermi sa zvalil na zem
3. vyjadruje účel, cieľ • proti (čomu): od smädu, proti smädu je dobrá minerálka • na (koho, čo): prášok na bolenie hlavy
4. p. cez 5
po 1. (koho, čo) vyjadruje priestorovú, časovú al. číselnú hranicu • do (čoho): snehu napadalo po pás, do pása; narátal po sto, do sto
2. (koho, čo) vyjadruje trvanie, rozloženie deja v istom časovom úseku • cez • za (koho, čo) • počas • v priebehu (čoho): po celý deň, cez celý deň pršalo; slnko nevyšlo za celý deň; počas celej zimy, v priebehu celej zimy mali dosť vlastných zemiakov
3. (koho, čo) vyjadruje cieľ, účel • na: išli po vodu, na vodu • hovor. o: zašiel k nám o radu
4. (čom) vyjadruje smerovanie al. umiestnenie po dĺžke, po (celom) povrchu • rovnobežne s (čím): plávala po prúde, rovnobežne s prúdom
5. (čom) vyjadruje istý časový úsek • od (čoho): rok po svadbe, od svadby sa im narodila dcéra • o (koho, čo): vrátil sa až po hodine, až o hodinu
6. (čom) vyjadruje spôsob deja • podľa (čoho) • v zhode s • v súlade s (čím): išiel po pamäti, podľa pamäti; všetko robil po jej vôli, v zhode, v súhlase s jej vôľou
7. (čom) vyjadruje opakované uskutočňovanie deja v istom čase • cez (koho, čo): po nedeliach, cez nedele sa túla po hore • počas (čoho): po nociach, počas nocí vystrájajú všelijaké kúsky
8. (čom) vyjadruje rozloženosť na časti v priestore • na • v: po policiach, na policiach, v policiach sa váľali prázdne fľaše
9. (kom, čom) vyjadruje sprostredkovanie, prostredníctvo • prostredníctvom (koho, čoho): odkaz poslal po priateľovi, prostredníctvom priateľa
10. (kom, čom) vyjadruje pôvod • od (koho, čoho): na košeli má fľak po čokoláde, od čokolády
11. (kom, čom) vyjadruje väzbu pri slovesách a menách • za (kým, čím): siahnuť po dobrej knihe, za dobrou knihou
pri (kom, čom) 1. vyjadruje miesto blízko niekoho, niečoho • popri: pri plote, popri plote vedie chodník • vedľa • povedľa • pozdĺž (koho, čoho): vedľa, povedľa, pozdĺž cesty rástli topole • blízko • v blízkosti • hovor. blízo • zried. nablízku (koho, čoho): zastal blízko, blízo nás; nestoj v blízkosti, nablízku obloka
2. vyjadruje prítomnosť u niekoho, spoločenstvo al. spätosť • s • so (kým) • u (koho, čoho): býval pri rodičoch, s rodičmi; celý čas žil pri nás, u nás
3. vyjadruje účel, cieľ • na (koho, čo): potrebovať pri výpočte, na výpočet • okolo • hovor. kolo • poet. kol (koho, čoho): pomáhal už iba okolo, kolo domu
4. vyjadruje časový úsek • počas • v priebehu (čoho) • cez (koho, čo): pri poslednom stretnutí, počas posledného stretnutia sa zdôveril so svojimi starosťami; v priebehu vysielania, cez vysielanie nemožno vojsť do štúdia • v procese (čoho): v procese realizácie, pri realizácii prvej etapy výstavby sa menil projekt
5. vyjadruje spôsob, mieru • v (čom): rozísť sa pri pokoji, v pokoji
6. vyjadruje prípustku • napriek (komu, čomu): pri všetkej starostlivosti, napriek všetkej starostlivosti mu už nepomohli • kniž.: navzdor • navzdory (čomu): ušiel i navzdor ostražitosti vychovávateľov • kniž. zastar. vzdor
7. vyjadruje sprievodné okolnosti, podmienku • za (čoho): motor dobre štartuje aj pri nízkych teplotách, za nízkych teplôt • v (čom): darí sa mu aj v extrémnych podmienkach
proti 1. (komu, čomu) vyjadruje smerovanie k tomu, kto al. čo je al. postupuje z opačnej strany; vyjadruje umiestnenie na opačnej strane • oproti • naproti (komu, čomu): sadol si proti, oproti nám; dvere do bytu sú rovno naproti vchodu • smerom k (komu, čomu): obrátil sa smerom k slnku, proti slnku
2. (komu, čomu) vyjadruje zreteľ • oproti (komu, čomu): proti, oproti vlaňajšku je tohto roku teplejšie • voči (komu, čomu): stále má niečo voči, proti mne • na rozdiel od (koho, čoho) • v protiklade k • ku (komu, čomu): na rozdiel od iných krajín, v protiklade k iným krajinám máme dostatok minerálnych prameňov • v porovnaní s (kým, čím): proti bratovi, v porovnaní s bratom je silnejší
3. (čomu) vyjadruje účel • na (koho, čo): masť proti popáleninám, na popáleniny
4. (komu, čomu) vyjadruje prípustku • napriek (komu, čomu): začal trénovať proti, napriek lekárovmu zákazu • kniž.: navzdor • navzdory • kniž. zastar. vzdor (komu, čomu): navzdor(y) rozhodnutiu výboru odišiel do iného klubu
5. p. naproti 2, 3
servus 1. priateľský, familiárny pozdrav • ahoj • expr.: ahojček • ahojko • subšt. ahojte (pozdrav mladšej generácie): Servus, ahoj, kamarát! Ahojček, ahojko, kde si sa tu vzal? • čao • čau • expr. čauko • subšt. čaute (pozdrav mladšej al. najmladšej generácie): čao, čau, už musím ísť • subšt.: sevas • nazdar
porov. i dovidenia
2. hovor. vyjadruje znevažujúci postoj • zbohom • spánombohom: No servus, no zbohom, ty si tomu dal! • no • ná • no teda: No, ná, no teda, ty vyzeráš!
v, vo 1. (kom, čom) vyjadruje miesto, kde sa koná dej; vyjadruje prostredie al. všeobecný priestorový význam • vnútri (koho, čoho): v budove, vnútri budovy je poškodená elektroinštalácia; v strane, vnútri strany sú rozličné názorové prúdy • nespráv. vo vnútri
2. (čom) vyjadruje časové okolnosti • cez (koho, čo) • počas (čoho): v lete, cez leto sme boli pri mori; počas zimy sa jeho stav zhoršil • za (čoho): za starých čias mu bolo lepšie • na (čo): na budúci týždeň sa pôjdeme lyžovať • o (čom; vyjadruje časový bod): zajtra o takom čase
3. (kom, čom) vyjadruje zreteľ • vzhľadom na (koho, čo): v súčasných podmienkach, vzhľadom na súčasné podmienky dosiahol dobré výsledky • so zreteľom na • s ohľadom na (koho, čo): so zreteľom, s ohľadom na jeho stav nemôže viesť auto
4. (koho, čo) vyjadruje smer deja • na (koho, čo) • do (koho, čoho): hľadí v tú stranu, na tú stranu, do tej strany
5. vyjadruje spôsob, mieru • pri: rozísť sa v pokoji, pri pokoji
6. p. po 8 7. p. pri 5, 7
z, zo (koho, čoho) 1. vyjadruje smerovanie von z (vnútorného) priestoru • znútra • zvnútra (koho, čoho): z domu, znútra domu sa ozval výkrik; zvnútra izby bolo počuť vzrušené hlasy • spomedzi (koho, čoho; smerovanie z priestoru, zo skupiny a pod.): vybrali si spomedzi najlepších • sprostred • sprostriedku (koho, čoho; zo stredu): sprostred, sprostriedku hlúčika vyšiel počerný chlapec • von (čím): pozerali sa von oblokom, z obloka
2. vyjadruje miestne vzťahy • v (čom): z dvier, vo dverách ešte čosi zakričal • na (čom): z troch strán, na troch stranách vyrastali vysoké smreky • po (čom): z oboch strán, po oboch stranách sa vypínali vysoké vrchy • zvrchu (čoho; z vrchnej časti, z povrchu niečoho): zo stola, zvrchu stola zložila knihy na zem
3. vyjadruje príčinu, dôvod • od: z hladu, od hladu sa mu zakrútila hlava
nabádať dávať podnet, popud na nejakú činnosť • pobádať: nabádal mladých na opatrnosť; pobádal žiakov do učenia • ponúkať • núkať: ponúkala, núkala hostí sadnúť si • podnecovať (niečo): podnecoval vzburu • povzbudzovať (zároveň dodávať odvahu): povzbudzoval ho, aby vydržal do konca • vyvolávať • prebúdzať • vzbudzovať (zároveň spôsobovať vznik niečoho): otec prebúdzal v deťoch lásku k národu • nutkať • kniž. pudiť (obyč. o pocitoch): čosi ho nutkalo, pudilo odísť • našepkávať • šepkať • nahovárať (nabádať na nejakú novú činnosť): čosi mu našepkávalo, šepkalo, aby prestal piť; nahovárali ho, aby prijal funkciu • navádzať • lákať • vábiť (zároveň presviedčať): navádzal ho na krádež; vábil ho na výlet • vyzývať (dôrazne nabádať): vyzýval ho, aby prehovoril • hovor.: ťahať • priťahovať: ťahal, priťahoval kolegu k robote • mať • viesť (zároveň ukazovať smer): mali, viedli nás k tomu, aby sme nikomu neubližovali • poháňať • naháňať • hnať • náhliť • súriť (nabádať na intenzívnejšiu, rýchlejšiu činnosť): musel syna naháňať, hnať do učenia; poďte už, súri otec • expr.: badúriť • duriť: duril všetkých do práce • nútiť • donucovať • prinucovať (nabádať príkazom): nútil syna študovať
radiť1 poskytovať rady, ponaučenia • dávať radu/rady: dobre vám radil; dával mu rady do života • dávať návrhy • navrhovať • odporúčať (radiť s návrhom na riešenie problému): dával mu návrhy na výhodnú kúpu; navrhoval mu zmeniť zamestnanie; pracovníkom odporúčali prestať fajčiť • narádzať: narádzal žene, aby sa vrátila, narádzal ženu na návrat • pren.: šepkať • šeptať • šuškať: čosi mu šepkalo, aby sa nemiešal do tej veci • našepkávať • našeptávať • našuškávať (tajne radiť): našepkávali mu rôzne riešenia • napovedať • navrávať (radiť pri odpovedi v škole): jeden žiak odpovedal a druhý mu potichu napovedal • zastaráv. rekomandovať: Čo mi rekomandujete, pán doktor?
šepkať 1. hovoriť šeptom (potichu, nezvučne al. tajnostkársky; op. kričať) • šeptať • šuškať: šepká, šepce, šušká mu do ucha novinu; šepce sa, šušká sa, že je vážne chorý • expr. šepotať • hovor. expr. šušotať: Nešepoc, nešušoc, hovor nahlas! • expr.: šušúkať • šepoliť • šipoliť: dievčence si čosi v kúte šušúkajú, šepolia • pošepkávať • pošeptávať • pošuškávať: stále si s priateľkou čosi pošepkávajú; nedá sa to zatajiť, pošuškávajú si o tom všetci
2. druhému pomáhať pri odpovedi, pri reprodukovaní niečoho, napr. látky, textu a pod. (obyč. žiakovi v škole, hercovi a pod.) • šuškať • našepkávať • našeptávať • našuškávať • napovedať • navrávať (naznačovať odpoveď): šepká, šušká mu látku zo zemepisu; šepkár šepká, našepkáva hercovi zabudnutý text; Deti, nesmiete šepkať, napovedať!
p. aj nabádať
nabažiť sa expr. uspokojiť túžbu po niečom • nasýtiť sa • mať dosť: už sa nabažil, nasýtil voľnosti; má dosť cestovania • presýtiť sa • prejesť sa (príliš sa nasýtiť): človek sa nikdy nepresýti, nepreje dobrého vzduchu • hrub.: nažrať sa • prežrať sa: nevie sa nažrať prepychu; už sa prežral zábav
najesť sa zjesť potravu a tak zahnať hlad • nasýtiť sa: najedol sa polievky; nasýtil sa obedom • dojesť sa • dosýtiť sa • zasýtiť sa (najesť sa do sýtosti): nevedel sa dojesť koláčov; dosýtil sa syrom • expr. nahltať sa (v rýchlosti sa najesť): nahltal sa a bežal preč • expr.: nakŕmiť sa • nasúkať sa • narezať sa • napukať sa • napáckať sa (zjesť potravu vo väčšom množstve): nasúkal sa, napukal sa rezancov • expr.: napratať sa • napráskať sa • natrieskať sa • hovor. expr.: nafutrovať sa • nadžgať sa • naprať sa • napchať sa: napratal sa, nadžgal sa zemiakov; natrieskal sa do prasknutia • nažrať sa (o zvieratách, pejor. o ľuďoch): prasa sa dobre nažralo; nažral sa ako prasa • priživiť sa (nájsť obživu pri niekom): priživil sa u známych • det.: napapať sa • napapkať sa • subšt. naládovať sa
nažrať sa p. najesť sa, nabažiť sa
naberaný (o látke) poskladaný do záhybov (o sukni, voláne a pod.); majúci záhyby, pozostávajúci zo záhybov • nazberaný • nazberkaný: naberané, nazberané, nazberkané rukávy • riasený • zriasený • nariasený (obyč. do drobných záhybov): ku kroju patrila riasená, nariasená sukňa; tvár mala zriasenú do drobných vrások • ťahaný • naťahaný (obyč. šnúrkou stiahnutý do drobných záhybov): ťahaná, naťahaná látka • riasnatý • nár. riasavý • zried. riasny
naťahaný p. naberaný
opitý 1. ktorý je pod vplyvom alkoholu; svedčiaci o nadmernom požití alkoholu (op. triezvy) • napitý • spitý • opojený: tackal sa domov opitý, spitý na mol; hovoril opitým, napitým hlasom • opojený alkoholom • omámený alkoholom: vracal sa domov opojený, omámený alkoholom • expr.: naliaty • nacicaný • nacecaný • natankovaný • nachmelený • ochmelený • potrundžený • potrunčený • otrundžený • nacenganý • hovor. expr.: otrúlený • otrtúlený: naliati, nachmelení, ochmelení svadobčania; z krčmy sa ozýval spev nacenganých, otrundžených, otrúlených ľudí; ochmelený, otrundžený, otrtúlený rozum • pripitý • podnapitý (trocha opitý) • chytený (od alkoholu) • hovor. podpitý • hovor. expr.: podgurážený • frcnutý • podfrcnutý • strihnutý (trocha opitý): do práce prišiel v podnapitom, podguráženom stave; už bol chytený, podpitý, frcnutý, strihnutý, lebo sa stále smial • hovor. expr.: sťatý • zdratý • nadratý • scápaný • scapkaný • zrúbaný • zmontovaný (veľmi opitý): bol taký sťatý, zdratý, nadratý, že nevedel o svete; ležal pod bránou scápaný, scapkaný, zrúbaný ako snop • expr.: zrichtovaný • dorichtovaný • doriadený • doťatý • dorúbaný • docenganý • dotrundžený (vplyvom alkoholu nachádzajúci sa v zlom stave): denne chodil zrichtovaný, doriadený, doťatý pod obraz boží; docenganý, dotrundžený hosť • pejor.: ožratý • ochľastaný • nachľastaný • naslopaný • oslopaný: rev ožratých, ochľastaných chlapov; každý deň bol naslopaný, oslopaný ako čík • pren. naťahaný • nár. expr. otrieblený
2. p. očarený
naboso, pís. i na boso s bosými nohami • boso • bosky: naboso, boso chodil celý deň po tráve; bosky sa mu najlepšie behá
nabudúce pri nasledujúcej príležitosti, v budúcnosti • najbližšie • zastar. najblíž: nabudúce, najbližšie si už dá väčší pozor • druhý raz • druhýkrát • inokedy: povieš mi o tom druhý raz, druhýkrát, inokedy • zastar. budúcne (Tajovský, Timrava) • na neskoršie • na neskôr • hovor. napotom (na neskorší čas): toto si necháme nabudúce, napotom • nár. napodruhé
neskoršie 1. v neskoršom čase (op. skoršie) • neskôr (op. skôr): z roboty som prišiel neskoršie, neskôr • potom: potom to odpraceme • nár. neskorej: neskorej budeš ľutovať • na neskoršie • na neskôr • hovor. napotom (na neskorší čas): necháme to na neskoršie, na neskôr, napotom
2. p. dodatočne
nač p. načo 1
načo 1. vyjadruje otázku zameranú na cieľ, účel • expr. načože: Načo, načože si berieš so sebou toľko vecí? • poet. nač (Botto, Smrek) • hovor. expr.: na kýho/kieho čerta • na kýho/kieho ancikrista • na kýho/kieho svätého • na kýho/kieho frasa • na kýho/kieho elementa • na kýho/kieho beťaha
2. p. prečo
načačkaný p. vyzdobený
vyzdobený bohato opatrený ozdobami • ozdobený: miestnosť vyzdobená, ozdobená kvetmi • skrášlený • okrášlený: pracovisko je dnes skrášlené, okrášlené • expr.: vyčačkaný • načačkaný (veľmi al. nevkusne vyzdobený): vyčačkaný byt • expr. vyšperkovaný (ozdobený šperkmi): vyšperkovaná ruka • expr. vyparádený: vyparádení mládenci • expr. vyfintený: chodieval vyfintený ako páv • hovor. expr. vycifrovaný: vycifrované kone • expr. vycipkaný: vycipkané ženy • hovor. expr. vyperený (ozdobený perom)
načahovať sa p. siahať 1
siahať 1. naťahovať ruku za niečím s úmyslom vziať to al. dotknúť sa toho • čiahať: siaha, čiaha za perom; siaha, čiaha si do vrecka • ohmatávať • expr.: macať • omaciavať (hmataním skúmať): neohmatávajte, neomaciavajte tovar • dotýkať sa (uskutočňovať pritom bezprostredný fyzický kontakt): dieťa sa rado dotýka všetkého, na všetko siaha • dosahovať • dočahovať • naťahovať sa • načahovať sa (vystierať ruku za niečím trocha od tela vzdialeným): nič mu nedá pokoja, všetko dosahuje, dočahuje; naťahuje sa, načahuje sa za dozretým ovocím, za cigaretou • expr. chmatkať: chmatká po kľučke • expr. chniapať (prudko siahať) • nár. chaporiť sa (za dačím)
2. zaujímať miesto po istú hranicu, po istý bod a pod. • čiahať: burina nám siaha, čiaha po kolená; dejiny mesta siahajú do stredoveku; pamäť mi až ta nečiaha • dosahovať • dočahovať: voda mu nedosahuje, nedočahuje ani po pás • zried. začahovať: lúče slnka začahovali až k nám
3. upotrebúvať na istý cieľ, s istým zámerom: siaha za nedovolenými prostriedkami • používať • využívať (často vo svoj prospech): používa, využíva klamstvo; v hneve siaha za silnými výrazmi, používa silné výrazy
načapovať p. naliať
naliať voľným prúdom vypustiť tekutinu do nejakej nádoby; liatím naplniť nádobu (op. vyliať): nalial mu vína; nalial mu pohárik • expr.: črpnúť • načrpkať • nacvrkať • nacŕkať (naliať malé množstvo): črpol mu pálenky; starká načrpkala čaj do šálok • nacediť (naliať cez cedidlo al. slabým prúdom): nacedil za pohár hroznovej šťavy • načapovať (naliať cez čap): načapoval pivo zákazníkom • ponalievať (naliať postupne): všetkým ponalieval šampanské
natočiť 1. čapovaním napustiť • načapovať • naliať: natočil, načapoval pivo do pohára • namerať: nameral víno zo suda • nabrať: krčmár nabral pálenky do džbána • hovor. našenkovať
2. p. nakrútiť 1–3
načarbať p. napísať 1
napísať 1. písaním vyjadriť • zapísať: napísal, zapísal si adresu do zošita • zaznačiť • poznačiť • zaznamenať (napísať na zapamätanie): zaznamenali udalosť do kroniky • nadpísať (napísať nad niečo): nadpísal názov práce • hovor.: naklepať • naklepkať • odklepať • odklepkať (napísať strojom): naklepala, odklepala celý text • expr.: naškrabať • naškriabať • načarbať • načmárať (napísať neúhľadne): načarbal oznam na zdrap papiera • popísať (vo väčšom množstve napísať): všeličo v liste popísal • dopísať (napísať do konca): dopísala list, úlohu
2. stať sa autorom textu • spísať: napísal, spísal list • skoncipovať (urobiť koncept textu): skoncipoval nový článok • zostaviť (z viacerých častí): zostavili protokol • vytvoriť (napísať pôvodný, nový text): básnik vytvoril hodnotné dielo • zložiť: zložiť báseň • prispieť: prispieť do časopisu článkom
načasovať 1. p. nastrojiť 1 2. p. rozvrhnúť
nastrojiť 1. upraviť tak, aby sa niečo uskutočnilo • pripraviť: nastrojil, pripravil mu samé prekážky • prichystať • nachystať • nastaviť • nadstaviť • hovor. narichtovať (na vykonávanie istej činnosti): nachystal, nastavil, narichtoval budík na zvonenie • načasovať (na určitý čas): načasovaná akcia, nálož • nastražiť • nastrážiť • nastrčiť (nastrojiť tajne): nastražil, nastrčil mu pascu • expr.: navliecť • narafičiť • spískať (nastrojiť niečo nepríjemné): narafičil to tak, aby mu uverili; všetko to spískal on • kniž.: osnovať • zosnovať: zosnoval intrigy na pracovisku • hovor. expr. naštimovať: naštimovali mu pascu • inscenovať • zinscenovať (nastrojiť s úmyslom predstierať niečo): inscenoval hádku, aby rozvadil kolegov
2. dodať istý ráz • naladiť: bol nepriateľsky nastrojený; sviatočne naladil rodinu • kniž. uspôsobiť: uspôsobil tvár do úsmevu • hovor. expr. naštimovať
3. p. usmerniť 1
rozvrhnúť vopred premyslieť a určiť postup istej činnosti • rozdeliť • rozplánovať: dobre si rozvrhol, rozdelil, rozplánoval prácu • rozvrstviť • roztriediť: úlohy výučby rozvrstvil, roztriedil podľa dôležitosti • rozložiť • zadeliť: rozložila, zadelila si domáce práce na víkendy • rozpočítať • rozrátať (počítaním): rozrátal si štúdium na dva roky • hovor.: načasovať • rozškatuľkovať: načasoval si skúšky na dva mesiace; rozškatuľkovať si učivo • škol. osnovať: osnovať učebnú látku
načať 1. p. začať 1 2. p. rozkrojiť
pokaziť 1. spôsobiť škodu na niečom, urobiť horším, menej hodnotným (op. napraviť) • skaziť • poškodiť: hračku si dieťa hneď pokazilo, skazilo, poškodilo • zničiť • znivočiť • znehodnotiť: zničil jemný mechanizmus stroja; zlým skladovaním potraviny znehodnotil • porušiť • naštrbiť: porušiť vzťahy, naštrbiť pokoj • expr.: pobabrať • zbabrať • dobabrať • spaprať • dokopať • doorať • zorať • skopať • pokopať • doryť: úlohu napokon pobabrala, dokopala • hovor. expr.: potrbúľať • strbúľať • sfušovať • pofušovať • spackať • zvŕzgať • pomachľovať • spotvoriť: sfušovať, spackať, spotvoriť šaty, obed • demoralizovať (morálne pokaziť): demoralizovanie mládeže videokazetami • hovor. expr.: zopsuť • popsuť • zhumpľovať • expr. zmrzačiť (morálne pokaziť): zopsuť, zhumpľovať charakter dievčaťa • načať • expr. pošramotiť (zdravie) • expr.: pokváriť • pomrviť • domrviť • zmrviť • pohubiť • doriadiť • dorichtovať • zrichtovať • domajstrovať • znigať • zništovať • hovor. zastaráv. zhindrovať • hrub.: zhovädiť • pokašlať • pokašľať • pohnojiť • vulg.: posrať • skurviť • niž. hovor.: poondieť • poondiať • doondieť • subšt.: pokafrať • skafrať: zrichtovať, pokašlať, poondiať si život • skaliť (obyč. priaznivý duševný stav): skaliť radosť, dobrú náladu
2. p. zmariť 1, prekaziť
rozkrojiť ostrým nástrojom rozdeliť na časti • rozrezať: rozkrojil zemiak • prekrojiť • prerezať (obyč. na dve časti): prekrojila koláč; prerezal povraz • načať: načať chlieb • hovor. expr. rozfakliť (prudkým pohybom) • rozkrájať (obyč. väčšie množstvo): rozkrájala deťom jabĺčka • porozkrajovať (postupne, viac vecí)
začať 1. uskutočniť prvú fázu, začiatok niečoho (op. skončiť) • zastar. započať: učiť sa začal hneď od rána; žatvu započali v júli • kniž. počať: počal ich presviedčať • pustiť sa • dať sa (obyč. do niečoho): pustili sa, dali sa s chuťou do jedenia; pustili sa, dali sa bežať • chytiť sa: chytili sa rýchlo do roboty • nasadiť (začať niečo veľmi intenzívne): nasadiť finiš; nasadiť ostrý tón • načať (urobiť prvú fázu istej činnosti, ale najmä odobrať z niečoho celistvého): načať program; načať chlieb • pozačínať • ponačínať (postupne, viac vecí) • otvoriť (uviesť do činnosti; op. zatvoriť, zakľúčiť): otvoriť schôdzku, zasadnutie, výstavu • naštartovať • odštartovať (uskutočniť štart, začať štartovať): odštartovať preteky v behu • spustiť (týka sa náhleho hovorenia, hrania, zvukov): spustili reč o svadbe; kapela spustila tuš • publ.: rozbehnúť • nabehnúť (na niečo) • rozkrútiť • roztočiť • rozprúdiť (uviesť do činnosti): rozbehnúť výrobu, nabehnúť na výrobu syrov • vyvolať (spôsobiť vznik): roztržku vyvolali, začali iní, nie ja • kniž. rozpútať (začať negatívnu činnosť): rozpútať spor, vojnu • vstúpiť (do nejakej činnosti, akcie): vstúpiť do vojny, do štrajku • nespráv. zahájiť
2. pustiť sa do rozhovoru • rozhovoriť sa: sadli si a začali, rozhovorili sa o deťoch • expr. zapliesť (o reči): zaplietla rozhovor o mužovi • nadviazať • nadpriasť • zried. napriasť (na predchádzajúcu reč) • zapriasť: zapradie rozhovor s každým • nahryznúť: nahryznúť problematiku zdravotníctva
načerpať p. načrieť 1
načrieť 1. odobrať, vziať isté množstvo (obyč. tekutiny) z niečoho • nabrať • načerpať: načrel, nabral, načerpal vody zo studne; načrel z fazule • črpnúť (načrieť trocha tekutiny): črpne dlaňou vody • ponačierať • ponaberať (postupne načrieť): ponačierala, ponaberala čaj pre všetkých
2. hlboko siahnuť s cieľom nabrať • začrieť: začrel, načrel rukou do studničky; začrel do vreca so zrnom
získať 1. rozličným spôsobom, najmä úsilím, prácou, šikovnosťou spôsobiť, aby niekto pre seba al. pre druhého niečo zaistil (ako vlastníctvo al. inú hodnotu) • dosiahnuť • nadobudnúť: získať, nadobudnúť statočnou prácou veľký majetok; získať, dosiahnuť postavenie, tituly, vzdelanie • expr. nadobariť: za vojny si nadobarili veľké majetky • vziať • zobrať • nabrať: Odkiaľ si vzal, zobral peniaze? • pren. načerpať: načerpať silu, poučenie • pren. naverbovať: naverbovali ďalších do partie • zadovážiť si • zaobstarať (si) • obstarať (si) • kniž. opatriť si (cieľavedome získať): prístroje si zadovážil, (za)obstaral v zahraničí • hovor. zohnať • hovor. expr. splašiť: vedel si zohnať, splašiť všetko, hoci aj podvodmi • dostať (ako výsledok predchádzajúceho konania): dostať, získať odmenu, vyznamenanie za niečo • dostať sa (k niečomu) • kniž. zastar.: obsiahnuť • občiahnuť: všetci odsúdenci obsiahli, občiahli milosť • odniesť si: družstvo si odnieslo víťazstvo; odniesť si poučenie na druhý raz • domôcť sa (s námahou, veľkým úsilím): napokon sa domohol uznania • vybojovať • kniž.: dobyť • vydobyť (s veľkým úsilím, bojom): moc napokon v politickom boji dobyla opozícia; vybojovať si nezávislosť • kniž. vykúpiť (získať obeťou, námahou): ťažko si vykúpili slobodu • hovor. expr.: vydupať • vydupkať (energicky získať): vydupať si autoritu; dieťa si vydupkalo pozornosť • expr.: vydrieť • vylopotiť (získať ťažkou prácou): krvavo vydreté, vylopotené peniaze • vylákať • vymámiť (lákaním, mámením získať) • zastar. vypravotiť (získať pravotou, súdne): vypravotiť dom • hovor. expr. vyfigľovať (fígľami získať) • hovor. expr.: vytĺcť • vytrieskať: zo všetkého vytrieska kapitál • zarobiť • hovor. expr. trhnúť (peniaze): celou transakciou zarobil, trhol málo • utŕžiť • stŕžiť (peniaze, obyč. predajom niečoho; expr. byť postihnutý niečím): za zeleninu utŕžil tisíc korún, expr. utŕžiť, stŕžiť posmech za svoju ochotu • hovor. chytiť: chytiť prvú cenu v športke • dôjsť • prísť (k niečomu): ľahko dôjsť, prísť k majetku • vyťažiť • expr. vydolovať (niečo z niečoho): vyrobiť, vyťažiť olej zo semien, cukor z repy • vyslúžiť si • utrpieť (nechcene získať niečo nežiaduce, nepríjemné): vyslúžiť si zlé meno; utrpieť výsmech • expr. vykveštovať si
2. dosiahnuť, že niekto začne postupovať podľa našich predstáv, zámerov; vzbudiť v niekom priazeň, náklonnosť (k sebe al. k niečomu) • hovor. pritiahnuť: získať deti pre šport, pritiahnuť deti k športu; usporiadali ples, aby získali, pritiahli občanov • nakloniť si: chcela si nakloniť svokru za každú cenu • prehovoriť • zagitovať • naagitovať (získať prehováraním, agitáciou): chceli ma prehovoriť, zagitovať do funkcie dozorcu • hovor., často pejor.: zverbovať • naverbovať (naliehavo získať): naverbovali chlapcov za dobrovoľníkov; na akciu zverbovali aj mňa
3. dosiahnuť z niečoho úžitok, zisk • mať zisk • kniž. profitovať: z akcie mnohí finančne získali, mali zisk, profitovali
načertiť p. pohnevať
pohnevať dostať do hnevu, vyvolať hnev, zlosť • nahnevať • rozhnevať: správa pohnevala, nahnevala občanov; vždy ho rozhnevá neporiadok • nazlostiť • rozčúliť: nazlostí, rozčúli ju každá maličkosť • expr.: najedovať • nasrdiť • napajediť • napaprčiť • načertiť • napáliť • dopáliť • dožrať: Čo vás tak nasrdilo, dopálilo? • popudiť • pobúriť • podráždiť (vyvolať mrzutosť, nepríjemné vzrušenie): popudilo ma, podráždilo ma, ako sa vyjadrujú o mojej rodine • hovor.: naštvať • poštvať • vulg. nasrať
načertiť sa p. nahnevať sa
nahnevať sa podľahnúť hnevu • rozhnevať sa • nazlostiť sa • rozzlostiť sa: otec sa nahneval, nazlostil, rozzlostil na deti • namrzieť sa • rozmrzieť sa (v malej miere): namrzel sa na ženu pre zlú večeru • rozčúliť sa • rozdráždiť sa (podľahnúť rozčúleniu) • expr.: najedovať sa • rozjedovať sa • nasrdiť sa • rozsrdiť sa • nasršiť sa • rozsršiť sa • napajediť sa • rozpajediť sa • načertiť sa • rozčertiť sa • napaprčiť sa • rozpaprčiť sa • naduriť sa • nadurdiť sa • rozdurdiť sa • rozpeniť sa • naštvať sa • napáliť sa • namosúriť sa • nabrúsiť sa • nabadúriť sa • našuchoriť sa • našušoriť sa • naježiť sa • rozježiť sa • zježiť sa: ľahko sa napajedí; rozpaprčil sa pre hlúposť • expr.: nazúriť sa • rozzúriť sa • rozkohútiť sa • rozkokošiť sa • rozkatiť sa • rozkatovať sa • expr. zried. rozčapíriť sa • kniž. rozhorliť sa (nahnevať sa vo veľkej miere) • nár. expr.: rozpŕchliť sa • rozpŕliť sa • nár. rozkvásať sa • expr. zried. zajesť sa (J. Kráľ) • kniž. rozľútiť sa • expr. zried.: rozozliť sa • nabúriť sa • nár. expr. narárožiť sa • niž. hovor.: naondiať sa • naondieť sa • vulg. nasrať sa • expr.: rozoštvať sa • rozsváriť sa • rozvadiť sa • rozprať sa (nahnevať sa jeden na druhého): celý národ sa rozoštval • expr.: nafúkať sa • nafúknuť sa • naduť sa • oduť sa • zduť sa (zároveň sa uraziť): odul sa ako moriak; nadul sa pre urážku
načervenastý, načervenkastý, načervenavý, načervenkavý p. červený
načerveno, načervenkasto, načervenkavo p. červeno
načiahnuť (o pohybe ruky) ťahom narovnať smerom dopredu al. hore • vystrieť: načiahol, vystrel ruky k ohňu • natiahnuť • napriamiť (aj o iných častiach tela): natiahol si nohy; napriamil chrbát • napnúť • napäť (zosilniť ťah): napol, napäl krk
natiahnuť 1. ťahom zväčšiť dĺžku • pretiahnuť • predĺžiť: natiahla gumu; zlostne pretiahol ústa • prekročiť (zväčšiť dĺžku času): prekročili termín, schôdzu o hodinu • ponaťahovať (postupne, viac vecí)
2. ťahom narovnať smerom dopredu, do dĺžky al. hore • vystrieť • načiahnuť • napriamiť: natiahol, vystrel nohy pred seba; načiahol, napriamil ruky k ohňu • vztiahnuť (iba o rukách): vztiahol ruky k záchrancovi • expr. nadrapiť: nadrapil krk a načúval • hovor. našponovať • kniž.: napriahnuť • napružiť • nastrmiť: napriahnuť ruku; napružiť tetivu • vypnúť • vypäť • napnúť • napäť (pôsobiť silou): vypäl plátno na rám; napäl strunu • ponapínať (postupne, viac vecí)
3. p. navliecť 1 4. p. obliecť 1
vystrieť 1. niečo nerovné, pokrčené, zohnuté dať do priamej polohy • narovnať • vyrovnať: vystrieť, narovnať, vyrovnať pokrčený list; vystrela si, narovnala si chrbát • natiahnuť • napriamiť: natiahol nohy pred seba; napriamiť telo • rozprestrieť (niečo zložené): rozprestrela obrúsok na stôl • povystierať • ponarovnávať • povyrovnávať • ponaťahovať • ponapriamovať (postupne vystrieť)
2. (o pohybe ruky) dať do priamej polohy s istým cieľom • načiahnuť • natiahnuť: vystrela, načiahla ruky za odchádzajúcim; dieťa vystrelo, natiahlo ruku proti matke • vztiahnuť: vztiahnuť ruku k záchrancovi • otrčiť • natrčiť (obyč. v očakávaní niečoho): otrčiť ruku, dlaň a čakať na milodar
načierno 1. p. čierno 1 2. p. nedovolene
nedovolene bez oprávnenia, bez povolenia, bez dovolenia, napriek zákazu • neprípustne: nedovolene, neprípustne zasahovali do veci iných • pokútne • načierno: pokútne, načierno pálil slivovicu • nezákonne (v rozpore so zákonom): nedovolene, nezákonne postupovali proti svojim odporcom
porov. aj nedovolený, tajne, ukradomky
načim p. treba
oddať sa 1. prijať istý stav, istú skutočnosť bez výhrad, urobiť niečo naplno, bez výhrad • odovzdať sa: oddal sa, odovzdal sa osudu; oddal sa spánku; oddal sa, odovzdal sa službe národu • poddať sa • podvoliť sa (dať sa opanovať): poddal sa smútku; podvolila sa mužovi vo všetkom • podľahnúť • prepadnúť (dostať sa do moci niečoho): podľahol zúfalstvu, prepadnúť strachu • venovať sa: celý sa venoval športu • zveriť sa (s dôverou dať niekomu rozhodovanie o sebe): zveriť sa osudu, náhode • vložiť sa (plne sa niečomu oddať): vložiť sa do štúdia
porov. aj holdovať
2. neos. oddá sa ukazuje sa vhodným • vyplatí sa • oplatí sa • hodno: oddá sa, vyplatí sa, hodno bojovať • stojí za to: stojí za to cestovať • načim • treba (ukazuje sa nevyhnutným): načim, treba sa poponáhľať
3. p. dať sa 1 4. p. zosobášiť sa
treba vyjadruje potrebu, nevyhnutnosť vykonať al. vykonávať dej • je potrebné • žiada sa • načim: treba, je potrebné zvýšiť starostlivosť o mládež; žiada sa, načim dávať väčší pozor • radno: radno sa nad tým zamyslieť • nár.: nadbe • nadobno
načítaný 1. p. naštudovaný 2. p. vzdelaný
naštudovaný štúdiom zvládnutý: divadelná hra naštudovaná v novom obsadení • slang. načítaný: načítaná literatúra (na skúšku)
vzdelaný ktorý má vzdelanie • učený (veľmi vzdelaný): vzdelaná mládež, učený profesor • kultúrny (stojaci na vysokom stupni kultúry; svedčiaci o tom): kultúrny človek, kultúrne správanie • vysokovzdelaný • zastaráv. vysokoučený (ktorý má vysoké vzdelanie): vysokovzdelaný lekár, vysokoučený advokát (Kukučín) • erudovaný (odborne, vedecky al. umelecky vzdelaný): erudovaný vedecký pracovník • študovaný (ktorý študoval): deti má študované • školený • vyškolený: školený, vyškolený personál • zastaráv. školovaný: školovaní občania • múdry (ktorý má veľa poznatkov) • osvietený (obdarený dobrým rozumom; svedčiaci o tom): osvietený mladík • sčítaný • načítaný • rozhľadený (ktorý veľa prečítal, ktorý má široký rozhľad): sčítaný, načítaný, rozhľadený študent • vyučený (ktorý sa vyučil v istom odbore): vyučený krajčír • gramotný
načmárať p. napísať 1
načmudnúť p. napáchnuť
napáchnuť prijať do seba pach • expr. načuchnúť: šaty jej napáchli voňavkou; oblek načuchnutý cigaretovým dymom • nasmradnúť • zasmradnúť (prijať do seba zápach): v krčme celý nasmradol • zried. načmudnúť (napáchnuť dymom)
prečo vyjadruje otázku týkajúcu sa príčiny, dôvodu; vyjadruje všeobecne príčinu, dôvod • načo • začo: Prečo, načo si sa vrátil? Začo si mi dal zaucho?; nemal som ho prečo, začo chváliť • expr.: prečože • načože • začože: prečože, načože sa máme ponáhľať, keď je neskoro; Začože sa mám ospravedlňovať?
načože 1. p. načo 1 2. p. prečo
načrpkať p. naliať
načrtať p. načrtnúť 1, 2
načrtnúť 1. v základných črtách nakresliť • naskicovať • načrtať: maliar načrtol, naskicoval, načrtal obrysy portrétu • hovor. expr. nahodiť: nahodil kontúry na plátno
2. v stručnosti povedať al. napísať • načrtať • naznačiť: vedúci načrtol, načrtal plán zájazdu; naznačil správny postup • hovor. expr. nahodiť: nahodil myšlienky na papier • zried.: narysovať • naskicovať: v rýchlosti naskicoval vývinové tendencie • opísať • podať (stručne): stručne opísal, podal plán výroby
namaľovať 1. umelecky zobraziť farbami • nakresliť: namaľoval obraz, nakreslil ornament • načrtnúť • naskicovať • hovor. naškicovať (namaľovať v hrubých črtách): naskicoval námestie • vmaľovať (namaľovať do niečoho): vmaľovať iniciálky do diela • pejor. nababrať: nababrať čosi do zošita • hovor. expr. namachliť
2. natrieť farbou • nafarbiť: namaľoval nábytok nabielo • vymaľovať • vyfarbiť (vo väčšej miere al. na väčšiu plochu): nápadne sa vymaľovala; vyfarbil všetky steny • pejor. nababrať: nababrala si celú tvár • nalíčiť • namaskovať • hovor. našminkovať (obyč. hercov a pod.): našminkovali ich tesne pred vystúpením • hovor. expr. namachliť
naznačiť čiastočne al. nepriamo dať najavo (obyč. v reči) • napovedať • nadhodiť • zried. nadriecť: výzor veľa naznačí, napovie o charaktere človeka; naznačil, nadhodil nové otázky • načrtnúť (v hrubých črtách naznačiť): načrtol postup prác • signalizovať (naznačiť, čo sa má stať): v novinách signalizovali rast cien • pripomenúť • poznamenať • podotknúť (vysloviť poznámku): poznamenal, že je čas odísť • expr.: nadškrtnúť • naštrknúť • nadštrknúť • podštrknúť: nadštrkol jej všeličo o priateľovi • expr. zried. naškrknúť
opísať slovami zachytiť (obyč. hlavné črty niečoho) • podať opis • vykresliť: autor opísal, vykreslil hrdinu románu ako čestného človeka; podať opis udalosti • vyrozprávať (rozprávaním predstaviť): príbeh vyrozprával stručne, ale farbisto • podať (ústne al. písomne predložiť): prehľadne, zrozumiteľne podať obsah spisu • zastar. vylíčiť • hovor. expr.: vyfarbiť • vymaľovať: udalosť vyfarbil v živých farbách • načrtnúť (veľmi stručne opísať): načrtnúť svoj zámer • vypodobiť • vypodobniť • zobraziť • zachytiť (opísať umeleckými prostriedkami): autor výstižne vypodob(n)il, zobrazil, zachytil súčasného hrdinu • poopisovať (dôkladne, postupne, zo všetkých strán)
podať 1. prisunúť do blízkosti niekoho, do rúk a pod. • dať: Podaj, daj mi pohár, prosím! • predložiť • ponúknuť (obyč. jedlo, nápoj): predložiť hosťom obed, ponúknuť občerstvenie • servírovať • naservírovať: kávu nám servírovali na striebornej tácke
2. úradne (písomne) postúpiť na ďalšie konanie • predložiť: podať, predložiť žiadosť o byt, o dôchodok • kniž. predostrieť: predostrieť návrh, sťažnosť • poslať (v poštovom styku): podať, poslať súrnu zásielku, telegram • zaslať • odoslať (niekomu správu a pod.)
3. predstaviť sa výkonom • ukázať • predviesť: reprezentácia podala, ukázala, predviedla dobrý výkon • predstaviť: spevák predstavil svoj hlas v plnom lesku
4. ústne al. písomne sa vyjadriť o niečom pred verejnosťou • predložiť: podať, predložiť svoju koncepciu • predstaviť • ukázať: predstaviť, ukázať dejiny v kocke • vyobraziť • zobraziť • stvárniť (geograficky, maľbou al. umeleckými prostriedkami): umelec dobre vyobrazil, zobrazil charakter prírody • zachytiť • znázorniť: výstižne zachytiť, znázorniť boj zla a dobra • načrtnúť (stručne podať): spolupracovníkom načrtol svoj plán • opísať • vykresliť • zastar. vylíčiť (obšírne podať): v románe autor opísal, vykreslil svoje názory na nedávne udalosti
načuchnúť p. napáchnuť
načuchraný p. nadýchnutý
nadýchnutý ľahkosťou, jemnosťou pripomínajúci vzduch al. niečo naplnené vzduchom • nadýchaný: šaty s nadýchnutými, nadýchanými rukávmi • vzdušný: nadýchnutá, vzdušná sukňa; vlasy vyčesané do vzdušného účesu • ľahký • jemný (op. ťažký): nadýchnuté, ľahké, jemné záclony • expr.: našuchorený • našušorený • načuchraný (trasením prevzdušnený): posteľ s našuchorenými, našušorenými perinami; načuchrané perie
načúvať p. počúvať 1
počúvať 1. sústreďovať sluch na vnímanie zvukov • načúvať: počúva, načúva, čo hovorí prednášateľ; rád počúva hudbu, rád načúva hudbe • zachytávať (ušami): zachytáva každé kazateľovo slovo • zastar. naslúchať: ticho naslúchať šumu stromov • hovor. expr. natŕčať uši (zvedavo počúvať): za dverami natŕčať uši • hovor. očúvať
2. získavať, dostávať informácie, správy • dopočúvať sa: počúvam, dopočúvam sa o tebe klebety • dozvedať sa: dozvedáme sa, že sa chystá zdraženie nájomného
3. prejavovať poslušnosť • poslúchať: mladší počúvajú, poslúchajú starších • byť poslušný: od malička počúval, bol poslušný • podrobovať sa • podvoľovať sa (prejavovať súhlas s vôľou, želaním niekoho): vojaci sa podrobujú, podvoľujú rozkazom • dávať na niekoho
naďabiť p. natrafiť 1, naraziť 2
naraziť 1. pri pohybe sa prudko dotknúť (mimovoľným nárazom) • vraziť: autá narazili, vrazili do seba • udrieť • uderiť • buchnúť: čln udrel o breh; buchol hlavou do steny • expr.: bachnúť • tresnúť • tresknúť • trepnúť • hovor. expr. švacnúť: opitý šofér bachol do stĺpa • drgnúť • strčiť • expr.: štuchnúť • šuchnúť • hovor. expr.: bacnúť • bucnúť (trochu naraziť): drgol lakťom do nábytku • expr. zried.: drúliť • trknúť: v tme drúlil do stromu • sotiť (zároveň vychýliť z polohy): sotil do protihráča tak, že spadol • zraziť sa (naraziť navzájom): zrazili sa čelami • nabehnúť • naletieť (naraziť v rýchlom pohybe): lyžiar nabehol na kamene, na prekážku • nár. expr. klmnúť
2. nečakane, náhodou stretnúť niekoho al. sa stretnúť s niečím • natrafiť • trafiť: pri prechádzke narazil na známych; trafil na dobrú knihu • zraziť sa (s niekým, niečím) • prísť • dôjsť • objaviť • nájsť: prišiel k dobrej knihe; došiel na chybu v účte • expr.: naďabiť • naďapiť: naďabil na prekážku
3. nárazom umiestniť • nasadiť: narazil, nasadil si klobúk • nastoknúť • nabodnúť • napichnúť (na niečo ostré): nastokla mäso na ražeň • nabiť • natĺcť (do niečoho): nabil klince do steny
4. p. dotknúť sa 2 5. p. usmerniť 1
natrafiť 1. nečakane, náhodou nájsť al. zbadať • trafiť • naraziť: natrafil na veľké prekážky; trafil na známeho, na vodu • stretnúť sa • objaviť • prísť • dôjsť: stretol sa so známym; prišiel na stopu zločinu; objavil chyby v prepise • expr.: naďabiť • naďapiť • nabŕdnuť • potknúť sa: nabŕdol na jeho meno v zozname; potkol sa o čudný prípad • nár. expr.: naťapiť • napopáckať (Kukučín)
2. vhodne prísť • trafiť: zle (na)trafil, nikto nebol doma
naďabiť sa p. vyskytnúť sa
naskytnúť sa náhodou, nečakane sa objaviť • ukázať sa • vyskytnúť sa: pri riešení úlohy sa naskytli, ukázali komplikácie • prísť • dôjsť: bol spokojný so všetkým, čo prišlo • trafiť sa • natrafiť sa • hovor. pritrafiť sa: trafilo, pritrafilo sa mu dobré zamestnanie • ponúknuť sa (obyč. niečo kladné): ponúkla sa mu príležitosť • expr.: naďabiť sa • naďapiť sa • poťapiť sa: naďabil sa mu dobrý zárobok • zastaráv.: nadariť sa • pridať sa: v meste sa jej nadarila práca • zastar. poskytnúť sa (Škultéty)
ocitnúť sa nečakane, náhle sa vyskytnúť na nejakom mieste, v istej situácii a pod. • nájsť sa: ocitol sa, našiel sa v nepríjemnom položení, v neznámom dome • nadariť sa • naďabiť sa • naďapiť sa (náhodou sa vyskytnúť): pomôžu každému, kto sa u nich naďabí; nadarí sa nám na pomoc • zried. ocítiť sa • expr. pripliesť sa (náhodne): nevedno, kto sa im pripletie do cesty, kto sa im ešte ocitne v ceste • expr. podpliesť sa: naraz sa mu dieťa podpletie pod nohy • dostať sa (náhodou): dostala sa jej do rúk, ocitla sa jej v rukách vzácna kniha • prísť • dôjsť (do istej situácie, do istého stavu): prísť do ťažkého položenia • zostať • ostať (náhle sa dostať do istého položenia): nečakane ostal, zostal so šéfom osamote
stať sa (o udalostiach) skutočne prebehnúť v istom čase, realizovať sa v konkrétnom čase • uskutočniť sa • odohrať sa: včera sa stala, odohrala závažná vec; veril, že sa všetko stane, uskutoční tak, ako znel sľub • prihodiť sa • kniž.: udiať sa • udať sa: za ten čas sa veľa toho prihodilo, ud(i)alo • poet. zdiať sa: Čo sa tam divné zdialo? (Sládkovič) • prísť • dôjsť (k niečomu) • nastať (začať byť): všetci dúfali, že príde, dôjde k zmene; čakala, že nastane zázrak • hovor. pritrafiť sa • naďabiť sa • zastaráv. pridať sa (často náhodou): pridala sa nám cestou veselá príhoda; v živote sa všeličo pritrafí • porobiť sa (iba v 3. os. jedn. č.): Čo sa tu porobilo?; niečo sa mu porobilo s očami • postávať sa • popridávať sa • expr. popremieľať sa (o viacerých udalostiach): doma sa od tvojho odchodu postávalo veľa vecí • expr. premlieť sa: na tomto mieste sa premlelo veľa bitiek • neos. povodiť sa • zried. poviesť sa: nedobre sa mu povodilo, poviedlo • zájsť (niekoho): zašlo nás nešťastie • zbehnúť sa • zmlieť sa • zomlieť sa • expr. skúriť sa (náhle, nečakane sa stať): všetko sa to zbehlo odrazu; Čo sa medzi nimi skúrilo? • expr. šuchnúť sa (o drobnej, bezvýznamnej al. zatajovanej udalosti): vždy vie, kde sa čo šuchne • pozachodiť • pozachádzať (obyč. o nešťastí): všeličo ho vo svete pozachodilo, všeličo sa mu stalo
trafiť sa 1. náhodou, nečakane sa objaviť • naskytnúť sa • prísť do cesty • hovor. pritrafiť sa: trafila, naskytla sa mu dobrá príležitosť; pritrafilo sa mu, prišlo mu do cesty šťastie • ponúknuť sa (o niečom kladnom): ponúkla sa nám možnosť pracovať v meste • pridať sa: pridal sa mu dobrý zárobok • expr.: naďabiť sa • naďapiť sa • poťapiť sa • zastaráv. nadariť sa: choď, možno sa ti niečo naďabí
2. p. hodiť sa 1
vyskytnúť sa stať sa reálnym, jestvujúcim (o istom jave, fakte a pod.) • ukázať sa • zjaviť sa • objaviť sa: vyskytli sa, ukázali sa aj iné možnosti riešenia; možno sa vyskytnú, zjavia komplikácie • nájsť sa: vraj sa tu našli prípady besnoty • naskytnúť sa • hovor.: pritrafiť sa • trafiť sa (vyskytnúť sa obyč. náhodou): naskytla sa nám dobrá príležitosť odplaty; (pri)trafil sa mu výborný zárobok • pridať sa • hovor. nadhodiť sa (náhodou sa vyskytnúť) • expr.: pripliesť sa • naďabiť sa • naďapiť sa • poťapiť sa • nadariť sa (náhodou sa vyskytnúť): naďabilo sa mu zamestnanie u súkromníka; Koľko všelijakých ľudí sa tam nadarilo! • prísť do cesty: všeličo prišlo do cesty, všeličo sa vyskytlo • prísť • dôjsť: berie, čo príde • podpliesť sa: čosi sa mu podplietlo pod nohy • kniž. vynoriť sa (nečakane sa vyskytnúť): vynorili sa ďalšie problémy
vziať sa 1. neočakávane sa niekde ukázať, zrazu niekde začať byť • zobrať sa: Odkiaľ sa tu vzali, zobrali hodinky? • zjaviť sa • objaviť sa: čosi-kamsi, naraz sa tu zjavil, objavil sneh • prísť: Odkiaľ by sem prišlo nepochopenie? Kde by sa tu vzalo nepochopenie? • pridať sa • expr.: nadariť sa • naďabiť sa • naďapiť sa • poťapiť sa • pripliesť sa (náhodou): Kdeže by sa tu nadarili, naďabili, priplietli cudzinci! • kniž. vyskytnúť sa: z ničoho sa tu vyskytol otec
p. aj vzniknúť
2. p. zosobášiť sa 3. p. pobrať sa 1, odísť 1
naďapiť p. natrafiť 1, naraziť 2