Význam slova "hodn" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 23 výsledkov (1 strana)
-
hodne viac/viacej
I. prísl. vyj. veľkú mieru, veľký rozsah, mnoho, veľa: h. skúsil, h. dlho;
h. starší oveľaII. neskl. čísl. zákl. neurč. (pomerne) veľký počet, veľké množstvo, mnoho, veľa: h. ľudí, vody
-
hodno1 vetná prísl. (s neurč.) stojí za to, vyplatí sa: h. sa zamyslieť, vykonať to
-
hodnosť -i ž. stupeň v sústave postavenia, obyč. spojený s titulom; postavenie (obyč. vyššie): vojenská, akademická h., h. kapitána;
udelili mu (čestnú) h. doktora vied; -
hodnostár -a m. kto má (vyššiu) hodnosť: vojenský, cirkevný, akademický h.;
-
hodnostárka -y -rok ž.;
-
hodnostársky príd.: h-e kreslo
-
hodnostný príd.: h-á trieda, h. stupeň
-
hodnota -y -nôt ž.
1. cena (obyč. v peniazoch): kúpna h., h. peňazí, tovaru
2. význam, dôležitosť: umelecká, vedecká, praktická h. niečoho
3. úžitkovosť, osožnosť: výživná h. jedla
4. niečo cenné; majetok (konkrétne i abstraktne): majetkové, kultúrne, sociálne h-y;
ekon. množstvo spoločensky potrebnej práce vynaloženej pri výr. tovaru: zákon h-y; -
hodnotiť nedok. zisťovať hodnotu, oceňovať, posudzovať: h. človeka, výkon, cenu;
h-enie plnenia úloh -
hodnotne prísl.
-
hodnotný príd. majúci hodnotu, cenný, kvalitný: h. človek, program, h-é dielo;
-
hodnotový príd.: h. systém
-
hodnoverne prísl.;
-
hodnovernosť -i ž.
-
hodnoverný príd. hodný dôvery, viery, spoľahlivý, vierohodný: h. človek, svedok, h-á správa;
-
hodný príd., kniž. i hoden, hodna, hodno2 (obyč. iba v prís.)
1. zasluhujúci si niečo; hodnotný: byť, zostať h. lásky;
dom nie je veľa h.;
to je veľa h-o2. iba hodný hovor. (dosť) veľký, riadny, poriadny: h. kus chleba, h-á chvíľa
3. iba hodný súci, urastený, statný: vyrástlo z nej h-é dievča, je už h-ým chlapom
● nie je hoden ani deravý groš nič;
kniž. nie je hoden do jeho šľapaje stúpiť stojí (morálne) nižšie -
náhodný príd. kt. sa vyskytol, stal náhodou: n. objav;
n-á kontrola neohlásená;
n-é stretnutie; -
naničhodník -a mn. -ci m. pejor. naničhodný človek, ničomník, darebák;
-
naničhodný príd. expr.
-
nepríhodný príd. nevyhovujúci, nevhodný: v n-om čase;
n-é slová; -
nevýhodný príd. neposkytujúci výhodu, (okolnosťami) nepriaznivý, op. výhodný: n-é postavenie, n-á kúpa;
-
výhodný príd. poskytujúci výhodu, op. nevýhodný: v-á pozícia, v-á kúpa;
pokladal to za v-é;