Synonymá slova "ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ko" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 439 výsledkov (4 strán)
-
viackrát 1. vyjadruje násobenosť deja, stavu neurčitým počtom; vyjadruje opakovanosť deja, stavu v neurčitom počte prípadov • viac ráz • hovor.: viacejkrát • viacej ráz: už viackrát, viac ráz prišiel neskoro • niekoľkokrát • niekoľko ráz: niekoľkokrát, niekoľko ráz ho pristihol pri klamstve • nejedenkrát • nejeden raz: nejedenkrát, nejeden raz zaspal do práce • viacnásobne • niekoľkonásobne: viacnásobne, niekoľkonásobne zväčšený obrázok • opakovane: viackrát, opakovane ho musel napomínať • veľakrát • veľa ráz • mnohokrát • mnoho ráz • mnohonásobne • hovor. dosť ráz (vyjadruje násobenosť väčším neurčitým počtom): už veľakrát, veľa ráz bol na pracovnej ceste v zahraničí; mnohokrát, mnoho ráz si myslel, že prácu nedokončí
2. p. viac 3
nízko 1. v nízkej polohe, nie vysoko; do nízkej polohy • dole • dolu: nízko, dolu pri zemi je kmeň stromu poškodený • expr.: nizučko • nizunko • nizulinko: sklonila hlavu nízko, nizučko na plecia • prinízko (príliš nízko)
2. porov. nízky 2 3. p. zle 2
nizučko, nizulinko, nizunko p. nízko 1
obťažovať 1. spôsobovať niekomu isté psychické zaťaženie, isté nepríjemnosti • zaťažovať: obťažujú, zaťažujú nás mnohými žiadosťami • unúvať • ustávať • trápiť • expr. molestovať: prepáčte, že vás unúvam, ustávam, trápim touto otázkou • unavovať (spôsobovať únavu) • hovor. otravovať (spôsobovať nevôľu): ich časté návštevy ma unavovali, otravovali • namáhať • byť/padnúť zaťažko • byť na ťarchu: cestovanie ma namáha, padne mi zaťažko • expr. zavaľovať (obťažovať množstvom niečoho) • kniž. inkomodovať
2. byť dotieravý, neodbytný, netaktný a pod. • dotierať: na ulici ju ktosi obťažoval, dotieral do nej • nedať pokoj • znepokojovať: dajte pokoj hosťom, neznepokojujte ich • vtierať sa • vnucovať sa: stále sa jej vtiera, vnucuje
odkiaľkoľvek vyjadruje rozmanitosť a ľubovoľnosť miestneho a smerového východiska; z ktoréhokoľvek miesta al. smeru, z ktorejkoľvek strany • skadekoľvek • skadiaľkoľvek: odkiaľkoľvek, skadekoľvek sa môžeš pozerať; do mesta sa dostanú skadiaľkoľvek
skadiaľkoľvek p. odkiaľkoľvek
ohrada 1. ohraničenie istého priestoru niečím • ohradenie: odstrániť ohradu, ohradenie • plot • oplotenie: drôtená ohrada, drôtený plot, drôtené oplotenie • lesa • lesica • lesina (prútená pletená ohrada): lieskovcová lesa, lesica, lesina • bariéra: preliezť bariéru • zábradlie (ohrada zabraňujúca pádu z výšky): zábradlie schodiska • balustráda (stĺpikovité zábradlie) • oplôtok • oplôtka (ohrada na pasienkoch oddeľujúca jednotlivé záhony) • zastar. parkan (ohrada, obyč. murovaná al. z dosák) • kniž. zábor (Tajovský)
2. ohradený priestor • ohradenie: ovce vybehli z ohrady, dostať sa z ohradenia • košiar (ohrada pre ovce): zavrieť ovce do košiara
otec 1. muž vo vzťahu k svojmu dieťaťu • rodič: láskavý otec, rodič • hypok.: oco • ocko • otecko • ocino • ocinko • ocík • tato • tata • tatko • tatíčko • tatík • tatuško • hovor.: ňaňo • ňaňa • ňanko • ňaníčko • hovor. zastar.: apo • apa • apko • apík • papa • subšt.: foter • fotrisko • fotrík • hypok.: oci • tati (v oslovení)
2. p. svák 2 3. p. zakladateľ 4. p. predok1 5. p. kňaz
tatuško p. otec 1
plačko p. uplakanec, rozmaznanec
rozmaznanec rozmaznaný človek • maznák: vychovali z neho rozmaznanca, maznáka • maznoš • zried. maznavec • hovor. mamičkár • plačko • hovor. expr.: ufňukanec • rozpustenec • roztopašník • samopašník
uplakanec plačlivý chlapec, plačlivé dieťa • expr.: plačko • usmrkanec • usmrkanča • usoplenec • usoplenča • fňukáč • mraučiak • utrinos • smokľoš • hovor. expr.: ufňukanec • urevanec • pejor.: sopliak • sopľoš • sopeľ • pejor. bľačiak (Alexy)
podnapiť sa mierne sa opojiť alkoholom • pripiť sa • podpiť sa: chlapi sa v krčme rýchlo podnapili, pripili, podpili • hovor. expr.: potrundžiť sa • zried. potrunčiť sa • podgurážiť sa • expr.: uhnúť si • prihnúť si: hneď vidieť, že si uhli, prihli • expr. potúžiť sa • žart.: podkovať sa • podkuť sa • fraz.: mať v hlave • mať pod čapicou/pod klobúkom/pod čepcom • mať lampáš v hlave (byť mierne opitý) • byť v nálade • expr.: byť chytený • byť frcnutý • byť drgnutý • byť koštovaný (Timrava) • expr.: mať špičku • mať špicu
p. aj opiť sa, vypiť si
podnapitý trocha, mierne opitý • hovor.: pripitý • podpitý: podnapitý, pripitý, podpitý človek • expr.: chytený • frcnutý • drgnutý • hrknutý • podfrcnutý • podgurážený • rozgurážený • potrundžený • zried. potrunčený: vrátila sa z oslavy chytená, frcnutá, podfrcnutá, podgurážená, potrundžená, potrunčená • expr. zried. podveselený • zried. koštovaný (Timrava) • hovor. iron. iluminovaný (Urban)
p. aj opitý
preťažko p. ťažko 2
ťažko 1. s veľkou váhou (op. ľahko) • sťažka (op. zľahka): ťažko, sťažka dopadol na zem
2. s vypätím síl, s veľkým úsilím, s námahou, s prekážkami (op. ľahko) • sťažka (op. zľahka) • namáhavo: ťažko, sťažka sa zdvihol zo zeme; namáhavo kráčal hore schodmi • neľahko • obťažne • prácne: neľahko, obťažne, prácne dosiahol aj ten najmenší úspech • zaťažko: bolo mu ťažko, zaťažko odmietnuť pozvanie • úmorne • kniž.: trudno • trudne • expr.: lopotne • krvopotne • znojne • mozoľne: úmorne, trudno, lopotne sa šplhali do vrchu; krvopotne, znojne, mozoľne robili až do noci • expr.: horko-ťažko • naveľa-naveľa: horko-ťažko, naveľa-naveľa si zvykol na nové prostredie • expr. terigavo (o pohybe): terigavo nastúpil do vlaku • zastar. hrubo (Šoltésová) • nár. poťažky (Rázus) • priťažko (príliš ťažko) • expr. preťažko (veľmi ťažko) • nespráv. perne
porov. aj ťažký 3
3. s intenzívnym, obyč. negatívnym účinkom • vážne • silno • silne • veľmi: v zime ťažko, vážne ochorel; rozkladajúce mäso silno, veľmi páchne • ťaživo • tiesnivo • zle: takáto situácia na neho ťaživo, tiesnivo, zle dolieha • bolestne • bolestivo: bolestne, bolestivo znášal stratu otca • poet. ťažobne • zastar. ťažoblivo
4. nie rýchlo • pomaly • dlho • zdĺhavo: motor sa ťažko, pomaly rozbieha; taká rana sa ťažko, dlho, zdĺhavo hojí
5. p. sotva 2
priťažko p. ťažko 2
riedko 1. majúc menšiu tuhosť, súdržnosť (op. husto) • nariedko: veľmi riedko, nariedko namiešaná malta • expr.: riedučko • riedunko • riedulinko
porov. aj riedky 1
2. vo väčšej vzdialenosti od seba, do väčšej vzdialenosti od seba, vo väčších intervaloch (op. husto) • nariedko (op. nahusto): riedko, nariedko vysiata tráva • kde-tu • hovor. poriedko: jablone iba kde-tu, poriedko zarodili • kniž. sporo: sporo pribité latky na plote • málo: riedko, málo obsadený autobus • expr.: riedučko • riedunko • riedulinko (veľmi riedko): riedučko, riedu(li)nko vysadená fazuľka
porov. aj riedky 2
3. p. zriedkavo 4. p. málo 1, trocha1 1
riedučko, riedunko, riedulinko p. riedko 1, 2
rovno 1. v rovnej, priamej línii; bez ohnutia, bez zakrivenia (op. krivo) • priamo: ležal rovno, priamo • prosto: cesta viedla prosto ku kaštieľu • neohnuto • nezohnuto: neohnuto, nezohnuto uložené drôty • dorovna • narovno: dorovna, narovno vykopaná ryha • expr.: rovnučko • rovnunko • rovnulinko • rovnuško
2. smerujúc zvislo hore al. dolu, vo zvislej polohe (op. krivo, šikmo) • vzpriamene (op. ohnuto) • vystreto • vypäto • vypnuto: po doskoku drží telo rovno, vzpriamene, vystreto • vztýčene • narovnane • vyrovnane: kráčal vztýčene, vyrovnane • kolmo: palice trčia kolmo k nebu • zvislo • zvisle: obraz je zavesený rovno, zvislo • expr.: rovnučko • rovnunko • rovnulinko • rovnuško • fraz. hore koncom
3. vo vodorovnej polohe, do vodorovnej polohy (op. šikmo, krivo) • vodorovne (op. zvislo): latku musí pribiť rovno, vodorovne • horizontálne (op. vertikálne): horizontálne položená doska • dorovna • narovno: dorovna, narovno uložené potrubie • expr.: rovnučko • rovnunko • rovnulinko • rovnuško
4. najkratšou cestou, bez odchýlenia sa od priameho smeru, bez okľúk a pod. • priamo • priamočiaro: podišla rovno, priamo k mužovi; táto cesta vedie priamočiaro k cieľu • prosto: auto sa rútilo rovno, prosto na dieťa • expr.: rovnučko • rovnunko • rovnulinko • rovnuško
5. bez akýchkoľvek odchýlok • priamo • presne: kopol ho rovno, priamo do členka; prišiel presne o šiestej • práve • hovor. akurát: mám práve, akurát tisíc korún
6. bez zdráhania sa, bez pretvarovania sa, bez okolkov, bez pretvárky • priamo • otvorene • úprimne: spýtal sa jej rovno, priamo, či príde; napísal otvorene, úprimne, čo sa mu stalo • nezaobalene • nezakryte: nezaobalene, nezakryte jej začal nadbiehať • prosto • doprosta • dorovna • fraz. z mosta do prosta: prosto, doprosta, z mosta do prosta mu povedala, čo si myslí • kniž. priamočiaro: začal priamočiaro hovoriť o svojich nedostatkoch
7. bez dlhého rozhodovania, bez otáľania, bez odkladania • hneď • ihneď • priamo: musíš sa do toho pustiť rovno, hneď; najradšej by sa ihneď, priamo priznal ku všetkému • bezodkladne • naskutku: bezodkladne, naskutku všetko vysvetliť
8. bez sprostredkovania • priamo: jedol rovno, priamo z hrnca • bezprostredne: rozkazy dostával rovno, bezprostredne od šéfa • nesprostredkovane: musí sa o to pokúsiť rovno, nesprostredkovane
9. zdôrazňuje platnosť výrazu, pred ktorým stojí • priamo • priam: raz si rovno, priamo hlavu zabudneš; také čosi človeka priam omráči • práve • hneď: práve, hneď cestovať by sa ti chcelo
10. p. rovnako 1
rovnučko, rovnunko, rovnulinko, rovnuško p. rovno 1–4
rúško p. závoj
závoj priesvitná tkanina na zahalenie tváre, hlavy al. pliec: biely svadobný závoj • kniž. rúško: hodvábne rúško • hovor. zastar. šlajer
schuti uspokojujúc potreby, chcenie • s chuťou: schuti, s chuťou sa napil mlieka; schuti, s chuťou si zaplával • chutne • chutno • expr.: chutnučko • chutnunko • chutnulinko: chutne, chutnulinko sa najedol • s radosťou: s radosťou sa pustiť do roboty • srdečne • fraz. z celého srdca (prejavujúc príjemný pocit): srdečne sa zasmiať
skromne, skromnučko, skromnulinko, skromnunko 1. porov. skromný 1 2. p. málo 1, 2, trocha1 1, 2, slabo 1
slabo 1. vyjadruje malú mieru, intenzitu; v malej miere, s malou silou, intenzitou (op. silno, veľmi) • málo: slabo, málo dotiahnutá skrutka • trocha • trochu • nepatrne • nevýrazne: hlas sa jej trochu, nepatrne zachvel; nevýrazne natreté obočie • chabo: chabo sa brániť • skromne • poskromne • kniž. sporo: ovocné stromy zarodili skromne, poskromne; sporo zúrodnený kraj • nedostačujúco • nedostatočne • skúpo • zried. poskúpe • podnormálne • podpriemerne: nedostatočne, skúpo zavlažené polia • jemne: niekto jemne, slabo zaklopal na oblok • expr.: slabučko • slabunko • slabulinko • slabuško • chabučko • chabunko: slabučko, slabunko zvýšená teplota; slabuško, chabučko odporovať nátlaku • expr.: skromnučko • skromnunko • skromnulinko: skromnučko, skromnunko vyhriata miestnosť • expr.: biedne • úboho • mizerne: biedne, úboho, mizerne osvetlená chodba • poslabšie (trocha slabo): poslabšie sa rozbehol • prislabo • primálo (príliš slabo): prislabo, primálo posolená polievka • nespráv. nevalne
porov. aj slabý 1, 3
2. nespĺňajúc al. nesplniac isté požiadavky, kritériá; nevyhovujúcim spôsobom (op. dobre) • nedostatočne • nedostačujúco • nepostačujúco • neuspokojivo • neuspokojujúco: slabo, nedostatočne zabalený tovar; nedostačujúco, nepostačujúco, neuspokojivo preukázal svoje vedomosti • ľahko • naľahko: v takej zime bola ľahko, naľahko oblečená • chabo • expr.: biedne • úboho • mizerne • fraz. nemastno-neslano: vie sa iba veľmi chabo, biedne lyžovať; úboho, mizerne sa pripravil na skúšku • expr.: slabučko • slabunko • slabulinko • slabuško: iba slabučko, slabunko vie po anglicky • chatrne (slabo a biedne): chatrne zariadená izba • hovor. poslabšie (trocha slabo): zatiaľ pláva poslabšie • prislabo (príliš slabo): prislabo zorganizované podujatie • nespráv. nevalne
porov. aj slabý 2
slabučko, slabuško, slabunko, slabulinko p. slabo 1, 2
smieško p. vtipkár
vtipkár kto rád vtipkuje • figliar • šibal: vtipkár, figliar, šibal od kosti • žartovník (Jesenská) • humorista • hovor. beťár: to je veľký beťár • hovor. komik: komik spoločnosti • hovor.: špásovník • recesista • hovor. pejor. pofa • expr.: huncút • furták • potmehúd • expr. zried.: smieško (Tatarka) • smiechotár (Dobšinský)
sotva 1. vyjadruje, že dej sa uskutočnil al. uskutočňuje s prekážkami; vyjadruje malú mieru niečoho • ledva • expr.: sotvaže • ledvaže: od únavy sotva, ledva zaspala; sotvaže, ledvaže sme ho počuli • len-len • expr. len-len že: v tme ho len-len, len-len že zbadal • leda • expr. ledaže: malín nazbierala sotva, leda(že) za pohár • expr. horko-ťažko: horko-ťažko sa na nohách udrží • hovor. tak-tak • hovor. expr. tak-tak že: na dne bolo tak-tak (že) za lyžičku cukru • expr. ledvučičko • zastar.: sotvy • sotvyže • ledvy • arch. ledvým činom (Tajovský, Figuli) • takmer • temer (so záporným slovesom): takmer, temer ho nebolo vidieť
2. vyjadruje pochybnosť, nedôveru, mierny zápor • expr. sotvaže: sotva, sotvaže ťa navštívi • ťažko • asi ťažko • asi nie • pravdepodobne nie: Pôjdeš večer do kina? – Sotva, (asi) ťažko, asi nie. • asi • pravdepodobne (vo výpovedi so záporným slovesom): asi, pravdepodobne sa nevráti • zastar.: sotvy • sotvyže (J. Kráľ)
3. uvádza vedľajšiu časovú vetu, ktorej dej sa uskutočnil tesne pred dejom hlavnej vety • ledva • expr.: sotvaže • ledvaže: sotva, ledva prišiel domov, už niekto zvonil; sotvaže, ledvaže sa skryli, začalo pršať • hneď ako • len čo • len toľko čo: hneď ako, len (toľko) čo zmaturoval, začal robiť • iba čo • iba toľko čo • práve čo: iba (toľko) čo, práve čo si ľahol, prišiel domov otec • zastar.: sotvy • sotvyže (Dobšinský, Škultéty) • kadenáhle (Kalinčiak) • nespráv. akonáhle
srdce 1. fam. nežné oslovenie milej osoby: srdce moje, vráť sa skoro • expr. srdiečko: srdiečko moje • drahý • drahá: drahý môj, neodchádzaj • milý • milá • hypok. miláčik • expr.: zlato • zlatko: zlatko, podaj mi knihu • expr.: holúbok • chrobáčik: môj malý holúbok, chrobáčik • expr.: duša • dušinka • dušička
2. p. cit1 2 3. p. červeň 2 4. p. stred 1
srsť porast na tele (zvieracích cicavcov): hustá srsť • vlna (srsť niektorých zvierat používaná ako surovina): ovčia vlna • štetina • zastar. šteť (tvrdá srsť ošípaných) • škutina • hovor.: škuta • škunta (tvrdá srsť zvierat, najmä svine, diviaka) • vlas • hromad. vlásie (konská srsť) • kožuch: zajac v zimnom kožuchu • expr.: kožušina • kožušinka: veverička má krásnu kožušinku
suchučko, suchunko, suchulinko p. nasucho 1
sviňa 1. úžitkové domáce zviera chované na mäso a masť • ošípaná: chov svíň, ošípaných • brav • bravec (vykastrovaný samec svine, kŕmna sviňa): zaklať brava • kŕmnik (kŕmna sviňa): tučný kŕmnik • prasa (mláďa svine): prasa kvičí • prasnica (plemenná sviňa): chovať prasnicu • mangalica (sviňa chovaná najmä na masť) • zried. vykŕmenec (Urban) • hovor.: mašica • mašura • hypok.: mašo • maško • nár.: vepor (Šoltésová) • bravčo
2. p. podliak, nemravník, chlipník
takmer obmedzuje platnosť výrazu, ku ktorému patrí; vyjadruje, že veľa nechýbalo a dej by sa bol uskutočnil • skoro • bezmála • temer: takmer, skoro narazili do stromu; bezmála, temer sa minuli • pomaly • expr. čajsi: je už pomaly najlepší; bolo už čajsi osem hodín, keď prišli • už-už • priam: už-už, priam by ho boli chytili • viac-menej • takrečeno • takpovediac: víťazstvo má viac-menej • hovor. prakticky • kniž. kvázi: povedali mi, že kvázi patrím do rodiny • len-len • len-len že • hovor. tak-tak že • dobre že • div • div že • zried. len toľko že (v spojení so záporným slovesom): len-len (že), tak-tak že nespadol • fraz.: veľa nechýbalo • len vlások chýbal: veľa nechýbalo a boli by sa prevrátili • približne (vyjadruje približnosť): sú približne rovnakí
ťarbák expr. človek, ktorý má pomalé, neobratné, nemotorné pohyby al. pomalé reakcie: je to ťarbák, nehodí sa na šport • expr.: ťarbavec • ťapaj • ťapák • nekaľavník • medveď • maco • motovidlo • hovor.: nemotorník • nešikovník • hovor. expr.: neogabanec • neohrabanec • neokresanec • neokrôchanec • neotesanec • pejor.: hebedo • kvargľa • nemehlo • hromotĺk • skydoň (Jesenská) • hovor. pejor.: ťuťmák • ťuťo • ťuťko (pomalý, ťarbavý v duševných prejavoch) • poleno • drevo • lekvár
ťuťko p. ťarbák
tato, tatko, tatíčko, tatík p. otec 1
zaťažko p. ťažko 2
tenko 1. s malou hrúbkou, na malú hrúbku, na tenké kúsky (op. hrubo) • natenko, pís. i na tenko (op. nahrubo): tenko, natenko natretý chlieb; tenko, natenko nakrájať salámu • ľahko • slabo: do vrchov odišli ľahko, slabo oblečení • expr.: tenučko • tenunko • tenulinko • tenuško • natenučko • natenunko • natenulinko • natenuško, pís. i na tenučko atď: (na)tenučko, (na)tenulinko vyvaľkané cesto
2. (o zvuku) s vysoko, obyč. slabo znejúcim tónom • fistulovo: spieva tenko, fistulovo • expr.: tenučko • tenunko • tenulinko • tenuško: komár mi tenučko, tenunko píska okolo ucha
porov. aj tenký 3
3. porov. tenký 2
tenučko, tenunko, tenuško, tenulinko p. tenko 1, 2
tesne 1. veľmi blízko (miestne i časovo) • bezprostredne • celkom • priamo • priam: chata stojí tesne, bezprostredne pri jazere; prešli celkom, priamo pri plote • hneď • ihneď: hneď, ihneď za nami prišli aj ostatní • úzko: jednotlivé kapitoly na seba tesne, úzko nadväzujú • expr.: tesnučko • tesnunko • tesnulinko: stáli tesnučko, tesnulinko pri sebe
2. tak, aby niečo veľmi priliehalo k niečomu • natesno, pís. i na tesno • zastaráv. tesno: tesne, natesno upchať škáry • expr.: tesnučko • tesnunko • tesnulinko • natesnučko • natesnunko • natesnulinko, pís. i na tesnučko atď.: tesnučko, (na)tesnunko poukladať knihy do poličky
3. porov. tesný 1, 2
tesnučko, tesnunko, tesnulinko p. tesne 1, 2
ticho1 1. nevydávajúc al. nespôsobujúc nijaký zvuk; vydávajúc al. spôsobujúc veľmi slabý zvuk (op. hlasno) • potichu: ticho, potichu sa zakrádal po chodbe; ticho, potichu sa rozprávali až do polnoci • nečujne • nehlučne • bezhlučne • bezhrmotne: nečujne, nehlučne sa priblížil ku skupinke; motor beží bezhlučne, bezhrmotne • bezhlasne • bezzvučne • nehlasne • nezvučne: auto išlo dolu kopcom bezhlasne, bezzvučne s vypnutým motorom; nehlasne, nezvučne pohybovala perami • nepočuteľne: lietadlo nepočuteľne preletelo v obrovskej výške • šeptom • šepkom • pošepky • hovor. pošušky (o rozprávaní): šeptom, pošepky jej čosi vravel • tlmene • pridusene: tlmene, pridusene na nás zavolal • hud. piano • expr.: tíško • tichučko • tichunko • tichulinko • potichučky • potichunky • potíšku • nár. potíšky: tíško, tichučko zavrel dvere; tichunko, potichučky vyjsť z miestnosti • zastar.: neslyšne • neslyšateľne • nespráv. sticha
2. nič nehovoriac, nepovediac ani slovo • potichu • bez slova: ticho, potichu, bez slova sedeli až do rána • mlčky • mlčanlivo • zried. pomlčky: chvíľu mlčky, mlčanlivo stáli nad hrobom • nemo • mĺkvo • zamĺknuto • zmĺknuto: nemo, mĺkvo, zamĺknuto hľadel za odchádzajúcimi • expr.: tíško • tichučko • tichunko • tichulinko • potichučky • potichunky • expr. zried. čušky • nár. expr. čučky
3. bez prudkého pohybu • pokojne: ležal ticho, pokojne, ani sa nepohol • nerozbúrene: rieka nerozbúrene, ticho tiekla dolinou • expr.: tíško • tichučko • tichunko • tichulinko
4. výzva na pokoj, utíšenie niekoho al. niečoho • pokoj • pokojne: ticho, pokoj, pokojne, nič sa nedeje • čit • čt • pst: Ticho, čit, nechcem počuť ani slovo! • expr. ani muk • ani škrk • ani slovo: Ani muk, nech už nič nepočujem • hovor.: kuš • kušte (výzva psovi; trocha hrub. výzva ľuďom) • nespráv. kľud
tíško p. ticho1 1–3
tichučko, tichunko, tichulinko p. ticho1 1–3, šeptom
toľko 1. ukazuje na počet, množstvo pozorovaných vecí al. na kvantitu pozorovaného deja • toľkoto • tak veľa • tak mnoho: ešte toľko, toľkoto sme nazbierali; tak veľa, tak mnoho nás nebude • tak veľmi • hovor. toľme: prečo tak veľmi, toľme fajčíš • zastaráv. zatoľko: napadlo zatoľko snehu • toľkoro (ukazuje na počet a zároveň na rozmanitosť): toľkoro šiat ešte nikdy nemala
2. odkazuje na dĺžku času určenú situácii; taký dlhý čas • tak dlho: Kde si toľko, tak dlho bol? • toľkoto • hovor. toľme: Kde sa toľkoto, toľme tára? • zastaráv. zatoľko (Timrava)
zatoľko p. toľko 1, 2
toľkokrát, toľko ráz p. veľakrát
tričko priliehavé, obyč. bavlnené oblečenie nosené na hornej časti tela, často ako súčasť spodnej bielizne: námornícke tričko • tielko (obyč. s výstrihom a bez rukávov): nosiť tričko, tielko pod košeľou • skampolo (pleteninové tričko): pestré, módne skampolo • trikot • triko (priliehavé oblečenie artistov, tanečníkov): baletky v trikotoch, v trikách
učiť 1. cvičením, precvičovaním, výkladom a pod. pomáhať v získavaní zručnosti al. vedomostí (často v rámci školy): učiť deti písať, čítať, hrať, plávať, učiť o histórii národa • vzdelávať (rozvíjať duševné schopnosti, poskytovať všestranné vzdelanie): vzdelávali ho najlepší pedagógovia; ľud treba vzdelávať • vyučovať (učiť v škole) • školiť (učiť obyč. mimo školy, krátkodobo, s cieľom zdokonaliť v istom odbore): našich pracovníkov školia v zahraničí; školiť ašpiranta • zaúčať • zaškoľovať (týka sa obyč. postupného ovládania istého pracovného úkonu, istej pracovnej oblasti): zaúča ho narábať s prístrojom; zaškoľujú nových pracovníkov; zaúčať niekoho do remesla • zastaráv. školovať: školovanie žiakov
2. výchovou upevňovať niečo (v prejavoch, v pamäti): učiť mládež sebaovládaniu • navykať • privykať • zvykať • priúčať: privyká, priúča ho trpezlivosti; navyká, zvyká nás na poriadok • vštepovať (niečo niekomu): vštepujú deťom lásku k vlasti, úctu k starším
p. aj cvičiť 2
3. systematicky vzdelávať vo vyučovacom procese, pôsobiť ako učiteľ • vyučovať • byť učiteľom: učí, vyučuje na strednej, na vysokej škole; je učiteľom slovenčiny; učí, vyučuje matematiku
4. p. hlásať
zaškoľovať p. učiť 1
učiť sa 1. cvičením, precvičovaním, počúvaním učiteľa, štúdiom a pod. získavať zručnosť al. vedomosti (často v rámci školy): učiť sa spievať, bicyklovať; učiť sa fyziku (na vysokej škole); zle sa učí • vzdelávať sa (rozvíjať si intelektuálne schopnosti, nadobúdať všestranné vedomosti): vzdelávať sa v cudzine • študovať • hovor. zastar. al. expr. študírovať (nadobúdať vzdelanie na strednej al. vysokej škole al. získavať vedomosti v istom odbore): študuje na technike; študuje astronómiu; študuje, učí sa za doktora • zastaráv. školovať sa: je to školovaný človek • školiť sa (získavať potrebné vedomosti, schopnosti, obyč. krátkodobo, mimo školy): školil sa u významného odborníka na mikropočítače; ekonomicky sa školili na sústredení v Tatrách • zaúčať sa • zaškoľovať sa (pri postupnom ovládaní istého pracovného úkonu, istej pracovnej oblasti): zaúča sa, zaškoľuje sa do odboru • memorovať (učiť sa naspamäť): žiak memoruje báseň • hovor. expr. bifľovať sa (mechanicky sa učiť naspamäť) • expr. drieť sa (usilovne, intenzívne a obyč. netvorivo sa učiť): drie sa na skúšku • štud. slang.: drviť sa • drviť • šprtať sa • štukovať sa (usilovne a obyč. mechanicky, netvorivo sa učiť): drví sa, šprtá sa chémiu • vštepovať si do pamäti: vštepuje si do pamäti zložité vzorce • podúčať sa (získavať ďalšie, podrobnejšie vedomosti o niečom): podúča sa šiť
2. na základe výchovného pôsobenia si zapamätávať a prijímať ako svoje • osvojovať si • prijímať za svoje: učiť sa skromnosti; osvojovať si správne držanie tela • privykať si • privykať sa • priúčať sa: privyká si na poriadok; priúča sa variť
p. aj cvičiť 1
zaškoľovať sa p. učiť sa 1
učiteľ kto z povolania vyučuje • pedagóg: zbor učiteľov, pedagógov našej školy; učiteľ tanca • vyučujúci: povinnosti vyučujúcich • profesor • slang. profák (stredoškolský, najmä gymnaziálny učiteľ) • školiteľ (kto niekoho školí vo vedeckej výchove) • zastar.: učbár • rechtor (učiteľ účinkujúci aj ako organista) • štud. slang.: kantor • učko
učko p. učiteľ
usmerniť 1. dať žiadaný smer pohybu niečoho: dopravu usmerniť doľava • napraviť: napraviť niekoho na cestu • skorigovať (smer): skorigovať dráhu letu rakety • nastrojiť: nastrojili ma nesprávnym smerom • naviesť • navodiť • nasmerovať (zamerať na istý smer): naviesť, nasmerovať anténu • upraviť • naraziť (do smeru): upravia ťa, kade máš ísť; mlynár narazil vodu na mlyn • orientovať: autá treba orientovať okolo mesta • zregulovať (usmerniť reguláciou): zregulovať tok rieky
2. pôsobením na niekoho, niečo napraviť istým smerom, k istému cieľu • upriamiť: myseľ usmerniť, upriamiť na štúdium • zamerať • zacieliť • zried. zamieriť: záujmy detí zamerať, zacieliť na šport • orientovať: výrobu orientovať na potraviny • obrátiť: obrátiť záujem na niečo • fraz.: priviesť na pravú/dobrú cestu • priviesť na správnu koľaj (správne usmerniť)
vajce 1. zárodočná bunka niektorých živočíchov, najmä vtákov obsahujúca bielok a žĺtok • vajíčko: kačacie, pštrosie vajcia, vajíčka, čerstvé vajcia, vajíčka; vajíčka, vajcia namäkko • hovor. výklepky mn. č. (vytriedené vajcia)
2. obyč. mn. č. časť samčieho pohlavného ústroja cicavcov • vulg. gule
vajíčko p. vajce 1
veľa vyjadruje veľké množstvo, veľký počet, rozsah; vyjadruje veľkú mieru, veľký rozsah deja a pod. (op. málo) • hodne • mnoho • dosť: zarobil veľa, hodne peňazí; má mnoho, dosť priateľov • plno: všade bolo veľa, plno kriku • nemálo • zaveľa: nemálo schopných ľudí už odišlo; zaveľa krvi stratil • hojne • sporo • výdatne: pršalo drobne, ale hojne, sporo, výdatne • hovor.: moc • až-až, pís. i ažaž: má toho moc, až-až • expr.: hromada • kopa • hŕba • celá kopa • celá hŕba • hovor. expr. fúra: hromada, kopa, hŕba divákov sa na zápas nedostala • expr. hory-doly: nasľubovať hory-doly • expr.: niečo • dačo • voľačo • čosi: ten už toho niečo, dačo preskákal; v živote už toho voľačo, čosi skúsil • expr.: poriadne • požehnane: detí má poriadne, požehnane • hovor. expr.: neúrekom • vyše práva: starostí má neúrekom, vyše práva • fraz.: na tucty • na stovky • hovor. expr.: hrôza • hrúza • až beda • až strach • do aleluja: hrôza, hrúza dreva sa váľalo po ceste; snehu napadlo až beda, až strach • hovor. expr.: bohviekoľko • čertviekoľko • ktoviekoľko • ktohoviekoľko (obyč. pri zápornom slovese): za ten týždeň bohviekoľko, čertviekoľko, kto(ho)viekoľko nezarobil • hovor. zried. dúže (Hviezdoslav) • veľmi (vyjadruje mieru): nemal by tak veľa, veľmi piť • priveľa • primnoho • nadmieru • nadmerne • hovor. primoc (príliš veľa, veľmi veľa): priveľa, primnoho si na seba neber; nadmerne, nadmieru fajčí • expr.: preveľa • premnoho (veľmi veľa): na lúke rástlo preveľa, premnoho krásnych kvetov • kniž. zastar. drahne (Kukučín) • subšt.: spústa • habadej
veľakrát vyjadruje násobenosť vo veľkom počte; opakovane vo veľkom počte, v mnohých prípadoch • veľa ráz • mnohokrát • mnoho ráz: veľakrát, veľa ráz sa zamýšľal nad svojou budúcnosťou; mnohokrát, mnoho ráz už vyhral nado mnou • nejedenkrát • nejeden raz • viackrát • viac ráz • hovor.: viacejkrát • viacej ráz: nejedenkrát, nejeden raz, viackrát ho už pristihli • nespočetnekrát • kniž. nesčíselnekrát: v zahraničí bol už nespočetnekrát, nesčíselnekrát • mnohonásobne • oveľa • expr.: stonásobne • tisícnásobne: je mnohonásobne, oveľa schopnejší ako iní • často • neraz: často, neraz nevedel, ako ďalej • expr.: stokrát • sto ráz: stokrát, sto ráz som mu vravel, aby to nerobil • expr. nastokrát: ďakujem vám nastokrát • expr.: tisíckrát • tisíc ráz • miliónkrát • milión ráz: tisíckrát, milión ráz mal príležitosť ospravedlniť sa • expr.: tucetkrát • tucet ráz • ixkrát • ix ráz: už tucetkrát, ixkrát, ix ráz si to mohol rozmyslieť • expr.: toľkokrát • toľko ráz: už toľkokrát, toľko ráz sa vyhrážal, že odíde, ale predsa zostal
voľne 1. tak, že je možný istý pohyb, bez upevnenia, nie tesne (op. pevne, tuho) • zvoľna: voľne, zvoľna dotiahnutá skrutka • zľahka: šál má zľahka prehodený cez plece • pohyblivo: druhá časť je pohyblivo pripojená • expr.: voľnučko • voľnunko • voľnulinko
2. podľa vlastnej vôle; bez obmedzenia, bez prekážky • slobodne • ľubovoľne: môžu sa voľne, slobodne pohybovať; má právo voľne, ľubovoľne nakladať so svojím majetkom • nehatene • neobmedzene • nespútane • neviazane: obchod sa nehatene, neobmedzene rozvíja v trhovom hospodárstve; správa sa príliš nespútane, neviazane • expr.: voľnučko • voľnunko • voľnulinko
3. bez napätia, nie stiesnene, nie meravo • uvoľnene: vonku sa voľne, uvoľnene nadýchol • ľahko • príjemne: bolo jej ľahko, príjemne na duši • expr.: voľnučko • voľnunko • voľnulinko
porov. aj voľný 6
4. malou rýchlosťou, pomalým tempom; s postupnou zmenou istého stavu, vlastnosti • pomaly • zvoľna • pozvoľna: balón voľne, pomaly stúpa k nebu; vlak sa zvoľna, pozvoľna dáva do pohybu • postupne • mierne: vrchy sa postupne, mierne zvažujú do doliny • ležérne • hovor. komótne • expr.: voľnučko • voľnunko • voľnulinko
voľnučko, voľnunko, voľnulinko p. voľne 1–4
vyzvedač kto sa usiluje získať tajné údaje, obyč. v inom štáte • špión • agent: medzinárodný vyzvedač; odhaliť cudzích špiónov, agentov • špeh • sliedič • expr. špehúň (kto špehuje, sliedi): od včera ho sleduje akýsi špeh; policajní sliediči • hovor. pejor. špiceľ • pejor. kopov • slang. očko • kniž. zved • zastar. špehár (Dobšinský) • zried. výzvedník (Jégé)
zakrátko, zakratučko, zakratulinko, zakratunko p. čoskoro
zamálo, zamáličko p. hneď 2
zimomriavky mrazivý pocit na tele od chladu al. citového vzrušenia sprevádzaný vystúpením drobných pupencov na koži: zimomriavky mu chodia po tele • triaška: prebehla ním drobná triaška • mráz: od vzrušenia mu prebehol po tele mráz • hovor. zima: preskočila ho zima • zimnica (Sever) • husacia/husia koža
zmiasť vyviesť z duševnej rovnováhy, priviesť do zmätku • pomiasť: nečakaná situácia nás zmiatla, pomiatla • vykoľajiť: udalosti nás celkom vykoľajili • expr. vytočiť • fraz. vyšinúť z koľají • spliesť • popliesť: spliesť, popliesť protivníka v hre • zmotať • pomotať: všetko sa mu v hlave zmotalo, pomotalo • hovor. expr.: zmútiť • pomútiť • pomátať • zmátať: sláva mu zmútila, pomútila, pomátala rozum • expr.: pobalamutiť • zbalamutiť • obalamutiť • obaláchať • zbaláchať • poblázniť • oblázniť: sladkými rečami nás načisto pobalamutil, pobláznil • zmýliť • pomýliť • hovor. vyšinúť (uviesť do omylu): správa ich zmýlila, pomýlila • subšt. zmagoriť • expr. zmítoriť • kniž. zviesť: dať sa zviesť zlým smerom • expr.: osprostiť • ohlúpiť (urobiť nesúdnym): literatúra ho osprostila • expr. ohúriť (veľmi, nečakane zmiasť): celá záležitosť ma ohúrila • zaraziť (nečakanosťou vyvolať obyč. negatívnu reakciu): neochota spolupracovať ma zarazila • dezorientovať (zbaviť orientácie): dezorientovanie verejnosti • kniž. skonfundovať • fraz.: priviesť/dostať do pomykova • priviesť do rozpakov/do zmätku