Synonymá slova "ãƒâ ãƒâ akãƒâ ãƒâ" v Synonymickom slovníku slovenčiny

ak 1. uvádza vedľajšiu vetu príslovkovú podmienkovú • keď: málo máš jesť a piť, ak, keď chceš dlho živý byť; ak, keď dub spadne, i pes ho preskočí • pokiaľ • až: káva neškodí, pokiaľ sa pije s mierou; až mu neurobia po vôli, odíde • nech • expr. nechže: bol by spadol, nech(že) sa nechytí stola • expr. akže: akže sa bojíš, nechoď ta

2. p. asi 1

asi 1. vyjadruje približnosť číselných a iných výrazov, pred ktorými tento výraz stojí • približne: nazbierala asi dve kilá jahôd; kolmé škáry musia byť asi, približne také široké ako vodorovné; asi, približne o piatej • zhruba • hovor. asi tak • tak: vrátili sa zhruba pred hodinou; vzdal sa asi tak päť kilometrov pred cieľom; mohol mať tak šesťdesiat kíl • okolo • zo • zastar. čajsi: bolo tam okolo dvadsať poslucháčov; za celý čas stretol zo desať turistov • hovor. cirka, pís. i circa: prihlásilo sa ich cirka desať • okrúhlo • okrúhle: Okrúhlo po týždni začal pravidelne vykonávať službu. (Žáry) • poet. as: v pravici as kašiek zlatých kytičku (Hviezdoslav) • ak (vyjadruje približnosť s príznakom obmedzenia): mala ak šestnásť rokov • nár.: ale • jedno: daj mi ale dvadsať korún; bol jedno dva-tri roky po svadbe (Timrava) • fraz. podľa všetkého

2. p. možno 2, pravdepodobne 1, vari 2 3. p. sotva 2

akže p. ak 1

akútne 1. p. náhle, prudko 1 2. p. naliehavo 2

náhle v krátkom čase a obyč. nerátajúc s tým • náhlo • rýchlo: všetko sa zbehlo tak náhle, rýchlo • zrazu • odrazu • naraz • razom: zrazu, odrazu vyskočil z lavice; naraz, razom sa prudko rozohnal • prudko • hovor. šmahom: počasie sa prudko, šmahom zmenilo • znezrady • nenazdajky • znenazdania • znenazdajky: znezrady, nenazdajky, znenazdajky vybehol na cestu rovno pred auto • nečakane • neočakávane • nepredvídane: nečakane, neočakávane zabočil doprava • lek. akútne: jej zdravotný stav sa akútne zhoršil • zastar. vraz (Botto, Lenko) • fraz.: obratom ruky • ani sa nenazdáš

porov. aj náhly 1

naliehavo 1. prejavujúc sa dôrazom • nástojčivo • neodbytne • neústupne: hlad sa už naliehavo, nástojčivo ohlášal; neodbytne, neústupne žiadal splnenie dohodnutých podmienok • dôrazne • úporne: dôrazne, úporne sa domáhal vstupu do budovy • expr.: pálčivo • žeravo: pálčivo, žeravo pociťoval krízu v rodinných vzťahoch • úpenlivo (prosebne naliehavo): úpenlivo prosila o pomoc • zastar. úsilne • stuha • kniž. zastar. snažne

porov. aj naliehavý 1

2. vyžadujúc riešenie, ktoré nemožno odložiť • nástojčivo • akútne: naliehavo, nástojčivo potrebuje peniaze; akútne treba opraviť poškodený vodovod • súrne • neodkladne • bezodkladne: naliehavo, súrne zabezpečia nápravu; neodkladne, bezodkladne potrebujú pomoc pri zbere • nevyhnutne • nutne: nevyhnutne, nutne musia zasiahnuť do vývoja situácie • naskutku • razom: naskutku, razom sa pustili do odpratávania trosiek • hneď • ihneď (naliehavo z časového hľadiska): hneď, ihneď sa musíš vrátiť • nespráv. pilne

prudko 1. s veľkou rýchlosťou, silou, intenzitou • sprudka: prudko, sprudka zabrzdil, aby nenarazil • náhle • rapídne: jeho stav sa náhle, rapídne zhoršil • akútne: prudko, akútne prebiehajúca infekcia • rázne • razantne: rázne, razantne zaútočil na súpera • silno • vehementne: silno, vehementne obhajoval svoje názory • expr. zúrivo: vietor zúrivo zalomcoval dvermi • expr.: hupkom • hupky • strmhlav: hupkom, hupky, strmhlav sa púšťal do každej roboty • hovor.: hurtom • zhurta • hurtovne: hurtom, zhurta začal rýľovať v záhrade • poet. strelmo (Hviezdoslav, Fabry) • zastar.: valmo • valom (Hviezdoslav, Tajovský)

porov. aj prudký 1

2. s veľkým sklonom • strmo • príkro • ostro: chodník prudko, strmo stúpa k vrcholu; cesta sa príkro, ostro zvažuje k rieke • kolmo: kolmo stúpajúcimi schodmi sa dostali na povalu

3. živelne reagujúc; prejavujúc živelnosť v správaní, v konaní v reakciách • prchko • impulzívne: prudko, prchko zareagoval na otcovu poznámku; začal impulzívne presviedčať o svojej pravde • vášnivo: pri rozhovore vášnivo rozkladá rukami • strmo • príkro: strmo, príkro sa osopil na dieťa • rozhodne • rezolútne: rozhodne, rezolútne odmietnuť predložený návrh • ostro • zostra: v diskusii ostro, zostra zaútočiť na oponenta • výbušne • explozívne • kniž. eruptívne: výbušne, explozívne, eruptívne reaguje na každé napomenutie • expr.: zúrivo • šialene: zúrivo, šialene sa rozkričal na ženu • hovor.: hurtom • zhurta • hurtovne: hurtom, zhurta diskutuje o všetkom

porov. aj prudký 2

akútny 1. p. naliehavý 2 2. p. prudký 1, silný 2

naliehavý 1. dôrazne a vytrvalo prejavovaný al. nútiaci na niečo • nástojčivý: obraciam sa na vás s naliehavou, nástojčivou prosbou; svoju žiadosť predniesol naliehavým, nástojčivým tónom • úpenlivý • poet. zastar. úpny (spojený s prosbou): úpenlivé volanie o pomoc; úpny ston (Krasko) • neodbytný (ktorého nemožno odmietnuť, odbyť a pod.) • zried. doliehavý: prenasledoval nás naliehavými, neodbytnými, doliehavými otázkami • nutkavý (neprestajne nútiaci): pociťoval nutkavú túžbu odísť

2. nevyhnutne vyžadujúci uskutočnenie al. rýchle riešenie, rýchly zásah a pod. • súrny • akútny • urgentný: nemôžem prísť, mám naliehavú, súrnu robotu; do nemocnice priviezli akútny, súrny, urgentný prípad • neodkladný • bezodkladný: čakajú ma neodkladné, bezodkladné povinnosti • nástojčivý (neodbytne, sústavne vyžadujúci uskutočnenie al. riešenie): nedostatok bytov je naliehavý, nástojčivý problém našej spoločnosti • pálčivý (ktorého neriešenosť má zlé dôsledky): pálčivé otázky medziľudských vzťahov • nevyhnutný • nutný (ktorý nestrpí odklad): operácia je vo vašom prípade naliehavá, nevyhnutná • expr.: horúci • žeravý: žeravá téma • zried. doliehavý

p. aj aktuálny

prudký 1. vyznačujúci sa veľkou silou a (nečakanou) rýchlosťou • silný (op. slabý): prihnal sa prudký, silný vietor • kniž. razantný: razantný úder • lek. akútny: akútny zápal • strmý • rýchly (obyč. o pohybe; op. pomalý): strmý, rýchly krok; strmý, rýchly let; rýchly spád udalostí • rapídny: rapídny vzostup • rázny • vehementný • kniž. briskný: rázny, briskný útok, pohyb • náhly (nečakane prudký; op. pozvoľný): nastala náhla zmena počasia • dravý • nespútaný: dravý, nespútaný tok rieky • turbulentný: turbulentný tok, pohyb • ostrý (prudkosťou a silou nepríjemne pôsobiaci na zmysly): zasiahlo ho ostré svetlo, ostré zvonenie • živelný (prudký ako živel): živelná sila • bleskový (s prudkosťou blesku): zasiahol ho bleskový úder • zúrivý • divý • divoký • expr.: diabolský • besný: zúrivé, divé, divoké, diabolské, besné tempo • expr.: šialený • bláznivý: šialený, bláznivý cval • horúčkovitý • publ. hektický • kniž. zimničný (o tempe, rýchlosti)

p. aj ničivý

2. prudko, náhle reagujúci na podnety (o človeku); intenzívne al. živelne pociťovaný, prejavovaný (obyč. o citových prejavoch človeka) • vášnivý: prudký, vášnivý cit • náruživý (prudký obyč. v ľúbostných prejavoch, zážitkoch): byť náruživý v láske • vznetlivý • impulzívny • popudlivý • prchký (ktorý sa vie náhle rozhnevať): vznetlivá, impulzívna, popudlivá, prchká povaha • eruptívny • explozívny • výbušný • cholerický: eruptívne, explozívne, výbušné prejavy; cholerické správanie • energický • rázny • kniž. razantný: energická žena; rázne, razantné zabuchnutie dverí • strmý • hovor. expr.: hurtovný • hurtácky: strmý, hurtovný človek; strmé, hurtovné, hurtácke zaklopanie • kraj. náramný • kniž. sverepý (o človeku) • živelný • búrlivý: živelný duch; článok vyvolal búrlivú reakciu verejnosti • náhly (nastávajúci, prichádzajúci nečakane rýchlo a s veľkou intenzitou): náhle preľaknutie, vzplanutie • silný • mocný (op. slabý): silné, mocné vášne • divý • divoký: divá, divoká radosť • expr.: bláznivý • šialený: bláznivá, šialená túžba • pren. expr. cigánsky: cigánska krv, nátura • expr. žeravý • nespráv. horkokrvný

3. náhle stúpajúci al. klesajúci • strmý • príkry: cesta mala prudké, strmé, príkre stúpanie; prudký, strmý kopec • ostrý (majúci ostrý uhol): prudká, ostrá zákruta

silný 1. ktorý má veľkú fyzickú silu; svedčiaci o sile (op. slabý) • mocný: byť silný, mocný ako lev, ako buk • statný • mohutný • svalnatý • svalovitý (dobre urastený): statná žena; mohutná, svalnatá, svalovitá postava • zavalitý • robustný • obrovitý (veľkých, objemných rozmerov): dostať sa do rúk zavalitému, robustnému chlapovi; obrovité plecia • pevný: svaly má pevné • jadrný • zemitý • hovor. dúži: jadrní, dúži dedinskí mládenci • zdatný • pren. sporý (zdravý a mocný): zdatná mladá generácia, sporí chlapci • pren. expr. goliášsky • herkulesovský • herkulovský (o postave človeka) • expr.: premocný • presilný • zried. tužný (Jesenský) • zastar. herský (Kukučín, Tajovský) • prisilný (príliš silný)

2. ktorý má veľkú intenzitu (op. slabý) • veľký • mohutný • intenzívny: silná, veľká viera; urobiť na niekoho silný, veľký, mohutný dojem; intenzívne sneženie; intenzívny zápach • kniž. razantný: razantný úder • tuhý • ohnivý: tuhá káva, tuhý mráz, ohnivá pálenka • treskúci • úporný (o zime, mraze) • sýty • výrazný: sýta farba, výrazná vôňa cesnaku • lek. akútny (silný a náhly): akútny zápal slepého čreva • prenikavý • ostrý • príkry • pálčivý • expr. žeravý (ktorý silno pôsobí na zmysly): prenikavý, ostrý zvuk; ostrá, pálčivá, žeravá, príkra bolesť • náruživý: náruživý fajčiar • expr.: zúrivý • divý • divoký • strašný • hrozný (veľmi silný): zúrivé sebazapretie; zúrivý, divý, divoký vietor • prudký (ktorý má veľkú silu a rýchlosť): po prudkom údere spadol na zem • zvučný • expr.: hromový • hurónsky • zried. hrmavý (o silnom zvuku): zvučný, hromový bas; hurónsky krik; hrmavý rachot • neuhasiteľný • nezhasiteľný • neutíšiteľný • neskrotný • neovládateľný • kniž. neukojiteľný: neuhasiteľná, neukojiteľná túžba; neskrotná, neovládateľná vášeň • expr.: bláznivý • šialený (obyč. o veľmi silných citoch, pocitoch a pod.): bláznivá radosť, šialená vášeň • omračujúci: omračujúci úder • expr. zžieravý • prisilný (príliš silný)

3. ktorý sa vyznačuje (životnou, duševnou) silou, pevnosťou, trvanlivosťou; svedčiaci o tom (op. slabý) • pevný • tuhý: dôležitá je silná, pevná vôľa; mať tuhý koreň • húževnatý • priebojný (ktorému nechýba úsilie a vytrvalosť): húževnatý, priebojný duch • odolný (ktorého neodradí neúspech, prekážka a pod.): o matku nemal obavy – je to silná, odolná žena • nezlomný • nezdolný (ktorý nemožno zlomiť, zdolať): nezlomný, nezdolný charakter • pren.: železný • oceľový • žulový (silný a pevný ako železo, ako žula): železné nervy; žulové, oceľové základy priateľstva • trvalý • nezničiteľný • nerozborný: trvalé, nezničiteľné puto, nerozborné vzťahy • skalopevný • kniž. neotrasiteľný: skalopevné, neotrasiteľné presvedčenie • kniž. zemitý • prisilný (príliš silný)

p. aj pevný

4. ktorý má veľkú mieru nejakej vlastnosti; ktorý má silný záujem o niečo, na niečom • horlivý • veľký: silný, horlivý, veľký vlastenec • expr.: tuhý • tvrdý: tuhý fajčiar; tuhý, tvrdý nacionalista • bigotný • ortodoxný • fanatický (veľmi silný, dôsledný): bigotný, ortodoxný, fanatický veriaci

5. p. početný 6. p. hrubý 1 7. p. vystatovačný

aký p. koľký

koľký vyjadruje otázku zacielenú na miesto v poradí • ktorý • aký: Koľkého, ktorého je dnes? Koľkú, akú to má cenu? • expr.: koľkýže • akýže • ktorýže (zdôraznené): Koľkýže, akýže, ktorýže si skončil v súťaži? • subšt. koľkáty

akýkoľvek p. hocijaký 1, nejaký, ľubovoľný

hocijaký, hocaký 1. nezáleží na tom, aký (o kvalite vecí, o vlastnostiach al. javov) • akýkoľvek • všelijaký • každý • fraz. taký či onaký: dosiahnuť cieľ hocijakým, hocakým, akýmkoľvek spôsobom; prijať akúkoľvek prácu; ísť na výlet za každého, takého či onakého počasia • hovor.: báraký • bársaký • nár. trebársaký: uveriť bárakým, bársakým klebetám • hociktorý • hocktorý (jeden z viacerých, nezáleží však, ktorý; o osobe al. veci): Vyber si hociktorý, hocktorý predmet! • ktorýkoľvek • ľubovoľný • hovor. bársktorý: vedel odpovedať na ktorúkoľvek, ľubovoľnú, bársktorú otázku

2. (s odtienkom podceňovania, zľahčovania) • hovor.: báraký • bársaký: to spraví hocijaký, báraký, bársaký amatér • obyčajný: nie je to len taká obyčajná knižka • hociktorý • hocijaký • hovor.: bársktorý • bárzktorý

3. vyjadrujúci negatívne hodnotenie • všelijaký • ledajaký • pejor.: kadejaký • kdejaký (ktorý je pochybný, podozrivý, neznámy a pod.): dáš sa do reči s hocijakými, všelijakými ľuďmi; naletíš ledajakému podvodníkovi; kúpať sa v kadejakej, kdejakej mláke • zried. onakvý

ľubovoľný vybratý, uskutočnený, určený a pod. nie podľa presných pravidiel, kritérií, ale výberom podľa ľubovôle • akýkoľvek • hocijaký • hovor.: hocaký • bársaký • báraký: prijal by ľubovoľnú, akúkoľvek, hocijakú prácu; richtárom nemohol byť hocaký, bársaký, báraký chlap • hociktorý • ktorýkoľvek • hovor.: hocktorý • bársktorý (nezáleží na tom, aký): hociktorý, ktorýkoľvek, hocktorý, bársktorý z nás to vie • nejaký • voľajaký (nie je určené, aký): vyber si nejakú, voľajakú hračku • niektorý • daktorý • voľaktorý • ktorýsi • hovor. dáky (nie je určené, ktorý z viacerých možných): ak niektorý, daktorý z vás čo i len mukne, bude zle; voľaktorý, ktorýsi z vás musí odísť • každý • expr.: kadejaký • kdejaký • hovor. ledajaký (rozmanitej kvality): šaty na každú príležitosť; uverí kadejakej, kdejakej hlúposti • kniž.: arbitrérny • arbitrárny: arbitrérny, arbitrárny výber • mat. entý: entý člen radu • fraz. taký či onaký: prijmem takého či onakého pomocníka • zried. svojvoľný

nejaký ktorý nie je bližšie určený; ktorý nemá presne určené vlastnosti, presne určenú mieru al. počet • dajaký • voľajaký • hovor.: dáky • dákysi • voľáky: Priveď so sebou aj nejakého, dajakého, voľajakého priateľa!; dnes neprídem, mám dajaké, dáke, voľáke povinnosti; Už si mu vyplatil dajaké, dáke peniaze? • akýsi • ktorýsi • poet.: kýsi • kýs' (neznámy, a preto bližšie neurčený): hľadal ťa tu akýsi človek; trpí na nejakú, akúsi záhadnú chorobu; akýsi, ktorýsi spisovateľ raz napísal, že… ; démon kýs' škaredý (Krasko) • istý • určitý • jeden • hovor. istýsi (známy, ale bližšie neurčený): dovolenku strávila s istým, jedným pánom; dohodli sa na istých, určitých kompromisoch; bol raz jeden kráľ • hocijaký • akýkoľvek • hovor. bársaký • hocaký (nie je dôležité, aký): Nevieš o nejakom, hocakom, akomkoľvek priváte?; zaspievaj nejakú, bársakú, hocakú pieseň • hovor. taký (ktorý má približnú mieru al. počet): príď o taký týždeň • expr.: aký-taký • koľký-toľký (vyskytujúci sa v presne neurčenom menšom množstve): zostala mi aspoň aká-taká nádej; mám z poľa aspoň koľký-toľký úžitok

akýsi p. nejaký

neznámy o ktorom sa nič (podrobnejšie) nevie (op. známy) • akýsi • nejaký • voľajaký • dajaký • hovor.: voľáky • dáky • kniž. kýsi: na tribúnu vyšiel neznámy, akýsi, nejaký rečník; pomohol mi neznámy, voľajaký, dajaký mladík • cudzí • zastar. stranný (op. domáci, našský): do domu vošiel neznámy, cudzí, stranný človek; poznávať cudzie krajiny • bezmenný • anonymný (ktorého meno nepoznáme): hrob bezmenného vojaka, anonymný pisateľ listu (op. konkrétny) • nepoznaný • neodhalený (ktorého nemožno odhaliť, spoznať): páchateľ ostal nepoznaný, neodhalený; dielo neznámeho, nepoznaného majstra • neidentifikovateľný (ktorého, ktorý nemožno presne určiť): neidentifikovateľná mŕtvola • tajomný • záhadný (ktorý ostáva tajomstvom, záhadou): neznámy, tajomný vesmír; tajomné, záhadné písmo • tajný • skrytý • utajený (skrývaný pred inými): neznáma, tajná organizácia; zdržiavať sa na skrytom, utajenom mieste • neistý (o niečom budúcom): výsledok bol pre nich neznámy, neistý • nový (dosiaľ nepoznaný): zažila nový pocit • poet. neznaný (Sládkovič)

aký-taký p. malý 1, nejaký

malý 1. nedosahujúci priemerné, zvyčajné rozmerové al. iné veličiny, nedosahujúci priemernú očakávanú al. prijateľnú mieru, intenzitu (op. veľký): malý strom; malá rýchlosť • drobný: malý, neveľký človek; malé, drobné slzy • nízky (ktorý má malú výšku, hodnotu, mieru; op. vysoký): malý, nízky človek; nízky tlak v pneumatikách; namerať nízke hodnoty • neveľký • nevysoký (pomerne malý): neveľký, nevysoký dom; neveľký plat • nezreteľný • nebadaný • nebadateľný • nevýrazný • neviditeľný • miniatúrny • mikroskopický • hovor. mini (nie dostatočne veľký na vnímanie, uvedomenie si; op. zreteľný, očividný): nepatrný, nezreteľný pohyb; nebadaná, nebadateľná, nevýrazná, neviditeľná zmena; miniatúrny model auta; mikroskopické baktérie; mini vláčik • úzky (malý al. nevyhovujúci čo do šírky; op. široký, voľný): malý, úzky otvor; úzka blúzka • krátky (malý čo do dĺžky al. časového úseku; op. dlhý): krátka vzdialenosť; malé, krátke trvanie búrky • plytký (malý čo do hĺbky; op. hlboký): malá, plytká jama • nedostačujúci • nedostatočný • slabý • chabý • expr. bledý (nie dostatočne veľký, dosť malý): nedostačujúca, nedostatočná intenzita; malá, slabá výkonnosť hráčov; slabé bolesti (op. silné); to je chabá, bledá útecha • zakrpatený • nedorastený • i expr. krpatý • pren. expr.: trpasličí • piadimužícky • škriatkovský • kolibričí • liliputánsky: zakrpatený, nedorastený javor; krpatý, trpasličí druh psa; kolibričie, liliputánske vydanie knihy • skromný (malý čo do počtu al. množstva): malý, skromný plat • tesný • obmedzený • stiesnený (nevyhovujúci čo do rozmeru, priestoru; op. voľný, priestranný): šaty sú mi už tesné; vojsť do obmedzených, stiesnených priestorov pivnice • šťúply • expr.: šťúplučký • šťúplušký • kniž. subtílny (malý a chudý): šťúply, subtílny mládenec; má šťúplu postavu • zanedbateľný (zanedbateľne malý): zanedbateľná suma • expr. smiešny: malá, smiešna porcia mäsa • mizivý • nepatrný: zaznamenať len mizivé, nepatrné zlepšenie • nepočetný: malá, nepočetná skupinka • bagateľný • blšací • blší • expr. halierový: bagateľný, blšací, halierový zisk • hovor. pomenší: pomenšia izba • koľký-toľký • aký-taký (aspoň nejaký): mal aspoň koľký-toľký úspech; vidieť aké-také úsilie • expr. drobnohľadný: drobnohľadné živočíchy • expr.: pramalý • primalý (príliš malý): mať pramalý, primalý záujem o niečo • expr.: maličký • maličičký • malinký • malilinký • malunký • malulinký • malučký • malučičký • zried. malučenký • nár. malušký

2. ktorý ešte nedosiahol dospelosť (biologickú; o človeku, zvieratách; op. veľký, dospelý) • nedospelý • práv. maloletý: deti má ešte malé, nedospelé; zločiny malých, maloletých detí • mladý: mladý vlčiak • hrub. zasraný: Taký zasraný fagan, a už fajčí!

p. aj nedospelý

3. p. nepočetný 4. p. bezvýznamný

akýže p. koľký

akživ p. nikdy

nikdy popiera jestvovanie niečoho v čase; v nijakom čase • ani raz • hovor. jakživ • zastar. akživ: nikdy, ani raz, jakživ som ho nevidel • zastar.: nikda • nikdá (Kukučín, Štúr) • fraz. žart.: na (svätého) Nikdala • na svätého Dindy • fraz.: ani do súdneho dňa • čo svet svetom stojí

ale 1. vyjadruje odporovací vzťah • no: počula hlasy, ale, no nevenovala im pozornosť • a: zvečerilo sa, ale, a matere nikde • lež: zbadal ju, lež nedal to najavo • však (vo vete sa kladie za prvý prízvukovaný výraz): nadvihol sa, vstať však nevládal • kniž. avšak: sľúbil, avšak neprišiel • predsa • a predsa • ale predsa • predsa však • no predsa (s odtienkom prípustky): deti sú ešte malé, (a) predsa pomáhali; zvečerilo sa, ale predsa prišiel, predsa však prišiel • jednako • a jednako • ale jednako • no jednako • jednako však (s odtienkom prípustky): bolo už neskoro, (a) jednako sa neponáhľal; často chýbal, no jednako sa dobre učil • iba • ibaže • len • lenže (odporovací vzťah s odtienkom obmedzenia): brána nebola zamknutá, ale, iba sa ťažko otvárala; aj ja by som išiel, ale, lenže ma bolí zub • kým • naproti tomu • zatiaľ čo (pri uvádzaní nepravej vedľajšej časovej vety): vonku je teplo, kým v byte je chladno; jemu sa darilo, zatiaľ čo ostatní zápasili s problémami

2. uvádza zvolaciu vetu so silným citovým zafarbením • expr. aleže: Ale(že) či sa to smie? Aleže ho už nehrešte toľko! • či • hovor. expr. čiže: Či(že) je to krásne!

3. zdôrazňuje platnosť výrazu • veru: vy ste ale, veru dobrý; veru, ale si mu poriadne dal • ozaj • naozaj • skutočne: vás by bola ozaj, naozaj škoda; nepovedal nič, skutočne celkom nič • fakticky • hovor. fakt

4. p. asi 1 5. p. ba 1

pravda² 1. dotvrdzuje platnosť výrazu al. výpovede; nadväzuje na kontext s významom uznania možnosti • pravdaže • prirodzene • pochopiteľne • samozrejme: stretneme sa, pravda(že), prirodzene, až večer; pochopiteľne, samozrejme, nie je to jediný spôsob • veru • expr. veruže: veru(že), nás sa to netýka • iste • isto • zaiste • expr. isteže: iste(že), zaiste, mohol sa tomu vyhnúť • určite • dozaista: určite, dozaista, dá sa to povedať aj ináč • hovor. jasné • zastaráv. samosebou: no jasné, samosebou, je to tak • subšt. jasnačka • nespráv. ovšem

2. pobáda na súhlas s výpoveďou • však • expr. všakže: Vrátiš sa ešte, pravda, však(že)? • expr.: všakver • všakhej • zastaráv.: všakáno • všakpravda: Pomôžeš mu, všakver, všakhej? • hovor.: nošak • hejže • nár. nočak: Ty ma neprezradíš, nošak, hejže?

veď 1. vyjadruje priraďovací vysvetľovací vzťah • však: v prírode všetko ožíva, veď, však sa blíži jar • predsa: načo by išiel inam, predsa tu je doma • a veď • lebo veď: škoda sa rozčuľovať, a veď, lebo veď ho poznáš • veď aj • veď i: šálku neumyl, veď aj, veď i ráno bude z nej piť • nár. šak

2. v nadväznosti na kontext vyjadruje utvrdenie sa v mienke, vyjadruje vyhrážku a pod. • však: veď, však má s ním stále trápenie; veď, však ty ešte raz prídeš • nár. šak

3. uvádza vetu s funkciou pôsobiť na prijímateľa, vyjadruje pobádanie, výzvu • expr.: veďže • nože: veď, veďže sa toľko netráp • predsa: predsa sa mu nebudeš prosiť • už • hovor. však: však sa do toho pusť • nár. šak

však 1. vyjadruje priraďovací odporovací vzťah (vo vete stojí na 2. mieste) • ale • no (vo vete stoja na 1. mieste): išiel som za ním, nebol však doma; zbadal ju, ale, no nedal to na sebe vedieť • lenže • lež: bol by sa už vrátil, lenže, lež sa bál • nespráv. ovšem

2. vyjadruje priraďovací vysvetľovací vzťah • veď: deťom by nemusel dávať, však, veď majú toho dosť • a veď • lebo veď: nepomohol im, a veď, lebo veď ani oni jemu nepomohli • nár. šak

3. nadväzuje na situáciu a pripája vysvetlenie, vyhrážku a pod. • veď: však, veď som mu povedal, čo má robiť; však, veď mi ešte raz príde na oči • nár. šak

4. pobáda na súhlas s výpoveďou, s hovoriacim • pravda: Vtedy nám bolo dobre, však, pravda? • nie: Vari by sme mali už ísť, nie? • expr.: všakver • všakže: Už by si chcel mať pokoj, všakver, všakže? Však, všakže musíme byť ticho? • expr. všakhej • zastaráv.: všakáno • všakpravda • nár. šak • nespráv. že

avšak p. ale 1

bičak p. nôž

nôž nástroj, obyč. ručný na rezanie a krájanie pozostávajúci z čepele a rúčky • nožík: kuchynský nôž, nožík; naostriť nože, nožíky • expr. žabykláč (vreckový nožík, obyč. lacný) • hovor. rybka (nožík v tvare rybky) • hovor. expr. sarajevo (lacný vreckový nožík) • hovor. expr. bičak (vreckový nožík) • hovor. expr. krivák (zakrivený nôž) • hovor. expr. konidráč (vydratý, tupý nôž) • skalpel (chirurgický nôž) • tesák (poľovnícky nôž) • mačeta (nôž používaný pri prácach v pralese al. na plantážach)

bľačať 1. vydávať zvuky ako ovca, teľa, krava a pod. • bliakať • bľakotať • bučať: dobytok idúci na pašu bľačí, bliaka, bučí • mečať • mékať • mekotať (obyč. o koze, ovci) • ručať • mučať • expr. búkať (o rožnom statku) • expr.: vybľakovať • vybľakúvať (stále, hojne, s prestávkami)

2. p. spievať 1 3. p. kričať 1

kričať 1. vydávať hlasný, prenikavý hlas, zvuk (o živých tvoroch, najmä o ľuďoch) • volať (niečo pritom oznamovať): z diaľky na nás kričia, volajú • kríkať (Tatarka, Timrava) • robiť krik: deti na dvore kričia, robia krik • vykrikovať • vykríkať • vyvolávať (s prestávkami): ešte dlho za nami vykrikovali, vyvolávali • pokrikovať • zried. pokríkať (prerušovane): pokrikovať na hráčov • expr.: revať • vyrevovať • vyrevúvať • vrieskať • vyvreskovať • vyvreskúvať • vrešťať: reval, vrieskal na nás z plného hrdla; opice vrešťali • expr.: škriekať • škrečať (škrekľavo kričať) • expr. ziapať (zlostne, nahnevane) • pejor.: jačať • bľačať • bliakať • vybľakovať • vybľakúvať (nepríjemne al. ako zviera): jačal od hrôzy; Nebliakaj na mňa! • expr.: zavýjať • ujúkať • ryčať • ručať (ťahavo): ryčala od bolesti • expr. štekať • brechať (zlostne): ustavične na seba štekali • expr.: hulákať • hučať • húkať (nepríjemne): huláka, húka na deti • expr. hrmieť (kričať hromovým hlasom) • expr.: hartusiť • hartušiť (znepokojovať krikom) • nár.: harmantiť • hvečať • hriakať • herbeľovať

2. p. biť sa 2

plakať slzami a obyč. i zvukmi a vzlykmi prejavovať pocity žiaľu, smútku, bolesti, hnevu a pod. • slziť: plače, slzí nad rodinným nešťastím • expr. plačkať • kniž.: roniť slzy • prelievať slzy • expr. cediť slzy: roní, prelieva slzy nad svojím osudom • vzlykať • expr.: fňukať • fikať (plakať s prerývaným hlasným vdychovaním vzduchu) • poet. lkať • expr.: smokliť • smokliť sa • pejor. sopliť (sa): Nesmokli sa už! Nesopli sa už! • expr. smrkať (plakať a pritom poťahovať vzduch nosom): pri dojímavej kázni mnohí smrkali • expr. mrnčať (slabo plakať; o dieťati) • pren. pejor.: mraučať • mravčať • kňučať • skučať • gajdovať • drumbľovať • gaudžať • gavdžať: decko mraučalo, gajdovalo, gaudžalo celú noc • expr. škvrndžať (Beňo) • hovor. expr.: muzikovať • koncertovať • organovať: vedľa ktosi žalostne muzikuje, koncertuje • nariekať (usedavo plakať) • kvíliť (prenikavo, žalostne plakať) • expr. zdýmať (Dobšinský) • expr.: revať • rumázgať • rumádzgať • rumácať • ručať • rúkať (hlasno plakať) • hovor. expr.: vrieskať • vrešťať • ziapať • jačať • húkať • bliakať • zavýjať (veľmi hlasno, prenikavo a obyč. zo zlosti plakať) • vyplakávať • expr.: vyrevúvať • vyrevovať • hovor. expr.: vyvreskúvať • vyvreskovať • vybľakúvať • vybľakovať (jednostajne, nepretržite plakať) • poplakávať (si) (chvíľami, obyč. ticho plakať): v kúte si poplakáva za stratenou hračkou

p. aj smútiť, bedákať

vrieskať 1. (o zvieratách) vydávať vresk, škrek • vrešťať: opice vrieskajú, vreštia • škriekať • škrečať: straka škrieka, škrečí

2. expr. (o ľuďoch) vydávať prenikavý hlas • expr.: vrešťať • vyvreskúvať: majster vrieskal, vyvreskúval na robotníkov; vrešťala ako nepríčetná • kričať • robiť krik: deti vrieskajú, kričia, robia krik • expr.: revať • vyrevúvať (hlbším hlasom kričať) • expr.: škriekať • škrečať • jačať (škrekľavo al. vysokým hlasom kričať): jačať od bolesti • expr. ziapať (zlostne kričať) • expr. hrmieť (hromovým hlasom kričať) • expr.: bľačať • bliakať • vybľakovať • vybľakúvať (nepríjemne al. ako zviera) • expr.: zavýjať • ujúkať • ryčať • ručať (ťahavo kričať): zavýjal od strachu • expr.: štekať • brechať • havkať • hučať • húkať • hulákať: Neštekaj, nehulákaj na mňa! • expr.: hartusiť • hartušiť • hurtovať: Kto to tu hurtuje? • nár.: harmantiť • hvečať • herbeľovať

3. p. plakať

bľak, bľakot 1. p. plač 2. p. spev 1

cítiť 1. vnímať zmyslami, prežívať cit • pociťovať: cítil, pociťoval v hlave bolesť; pociťuje veľký žiaľ

2. mať pocit, že sa niečo stane • tušiť • predvídať • predpokladať: cítil, tušil, predvídal, že sa vec neskončí dobre • expr. šípiť: šípil nešťastie • expr.: ňuchať • vetriť: ňuchal, vetril zradu • poľov. istiť (o zveri, o psoch): vetril, istil nebezpečenstvo • zastar.: predvidieť • predcítiť: predcítiť niečo zlé • čakať • očakávať (mať pocit, že sa niečo stane): v podvedomí čaká, očakáva zradu

3. p. spolucítiť 4. p. zmýšľať 1 5. p. páchnuť

čakať 1. ostávať na mieste, kým sa neuskutoční želaná vec • vyčkávať: čakáme, vyčkávame na autobus • vyčakávať • vyčakúvať • občakávať • občakúvať (dlhšie, netrpezlivo a pod.): vyčakávala, občakávala muža celý deň

2. predpokladať, že niečo nastane • očakávať: čakala na list, očakávala list; čakali sme, očakávali sme skorú svadbu • striehnuť (ostražito, dychtivo a často s cieľom využiť situáciu vo svoj prospech): čakali, striehli na dedičstvo

3. (s niečím) nerobiť s niečím nič, ale prekladať danú činnosť, vec na neskorší čas • stáť • odsúvať • odkladať: čakať, stáť so sejbou, s termínom; sejbu, termín odkladať • odďaľovať: rozhodnutie stále odďaľuje • otáľať • váhať (počínať si nerozhodne): s pomocou ešte čakali, otáľali, váhali

očakávať p. čakať 2

predvídať mať predstavu o budúcnosti, o tom, čo sa stane: predvídať dobrý koniec akcie • tušiť • cítiť (na základe predtuchy, pocitov): tuší, cíti, že dom bude prázdny • zastar.: predvidieť • predcítiť • expr.: šípiť • vetriť • ňuchať: šípil, vetril v mužovi nepriateľa • prognózovať (vedecky predvídať): prognózovanie hospodárskeho vývinu • predpokladať • čakať • očakávať (myslieť si, že sa niečo konkrétne stane): mohol predpokladať, čakať, že sa veci vyvinú takto • anticipovať: vedec anticipuje vývin

striehnuť 1. ostražito niekoho, niečo pozorovať (obyč. nenápadne, skryto) s cieľom využiť danú situáciu vo svoj prospech • kniž. striezť • číhať: striehnuť, číhať na niekoho za rohom; mačka striehne, číha na myš; strežie, číha na každú príležitosť • vyčkávať (čakať na uskutočnenie niečoho): vyčkáva, aby mohol udrieť • čakať (s istým cieľom zotrvávať na mieste al. v istej situácii): čakajú na vhodný okamih • expr. pásť: pasie za dievčaťom, za výhodným miestom • očakávať: trpezlivo očakával svoju príležitosť

2. p. pozorovať 1 3. p. strážiť 4. p. sliediť

tušiť mať predstavu o niečom na základe pocitov, predtuchy a pod., a nie na základe nezvratných faktov a racionálneho uvažovania • predvídať • cítiť: tušili, predvídali, cítili blízke nebezpečenstvo • zastar.: predvidieť • predcítiť • expr.: šípiť • vetriť • ňuchať: šípil, vetril, že niečo nie je v poriadku; ňuchal, že sa situácia obráti • zastar. trúfať: trúfal, že za tým čosi nesedí • hádať • dohadovať sa • domýšľať sa (intuitívne zisťovať): mohol iba hádať, dohadovať sa, ako sa to skončí; domýšľal sa, že všetko je ináč • predpokladať • čakať • očakávať (domnievať sa, že sa niečo stane): dalo sa predpokladať, čakať, že nebude dlho žiť

vyzerať² 1. chvíľami sa dívať odniekiaľ von • hovor.: vykúkať • vykukovať • vykukávať: vyzerá, vykúka z úzkeho oblôčika • pozerať: pozerá (chvíľami) na oblohu • expr.: vyzízať • vyzizovať: deti zvedavo vyzízajú • zastar. vyhliadať (Rázus)

2. hľadieť v očakávaní niečoho • čakať • očakávať: túžobne vyzerá, čaká, očakáva syna

3. p. trčať 1

čert nadprirodzená bytosť ako stelesnenie zla • diabol (op. anjel): preobliecť sa za čerta, pokušenie diabla • satan • satanáš: pekelný satanáš • Antikrist (diabol ako protivník Krista) • pren. antikrist (zlý človek) • zlý duch • zloduch • pekelník • démon • lucifer • bes • ďas (obyč. v nadávkach): ký ďas ťa sem dovliekol • expr. rohatý • hovor. expr.: parom • šľak • fras (obyč. v kliatbach): nech ho parom uchytí; šľak to vzal; bodaj ho fras vzal • hovor.: anciáš • ancikrist (v kliatbach a nadávkach): anciáša, ancikrista tvojho • hovor. expr. helement (v nadávkach) • hovor. expr. beťah (v kliatbach a nadávkach) • zastar.: priepastník (Vansová) • rarach (Hurban) • kniž. zastar. zloboh (Dobšinský) • bibl. belzebub • náb. pokušiteľ: premôcť pokušiteľa • žart. krampus (Letz)

ochrnutie neschopnosť pohybu, cítenia, ovládania niektorých častí tela al. celého tela • zmeravenie • ochromenie: ochrnutie, zmeravenie, ochromenie polovice tela • obrna • mŕtvica • lek. paralýza (ochrnutie centrálnych orgánov tela): srdcová, mozgová porážka • hovor. expr. šľak

porážka 1. neúspech v boji, v zápase, v súťaži (op. víťazstvo) • prehra: volebná, športová porážka, prehra • debakel (veľká porážka): vojnový debakel • fiasko (úplný neúspech): premiéra hry sa skončila fiaskom

2. ochrnutie centrálnych orgánov tela • mŕtvica: mozgová porážka, mŕtvica • hovor. expr. šľak: trafil ho šľak • infarkt (odumretie tkaniva spôsobené zamedzením prietoku krvi v tepne): srdcový infarkt

stopa 1. odtlačok po spodnej časti nohy (chodidla) al. po obuvi na zemi, v snehu a pod.: ľudské stopy, zajačie stopy • stupaj: v snehu ostávali stupaje čižiem • šľapaj: zanechávať šľapaje v blate • šľapa: robiť šľapy mokrými nohami • tlapa (stopa zvieracieho chodidla) • kniž. kročaj • hovor. zastaráv. šľak

2. viditeľné vyjadrenie, prejavenie niečoho: stopy únavy na tvári • znak • známka: v očiach má znaky, známky bolesti • znamenie • kniž. sled: prepadol sa bez sledu (Vajanský)

3. p. zvyšok

šľak¹ p. stopa 1

šľak² p. porážka 2

šľak³ p. čert

čiapka rozlične tvarovaná pokrývka hlavy v mäkšom vyhotovení • čapica: športová, kožušinová čiapka, čapica • baretka • baret • zastar.: rádiovka • rádionka (plochá čiapka bez striešky) • brigadírka (plochá vojenská čiapka) • lodička (čiapka podobná loďke) • baranica (vyššia čiapka obyč. z baranej kožušiny) • ušianka (čiapka s kožušinovými záložkami na uši) • papacha (vysoká baranica ruského typu) • furážka (druh ruskej vojenskej čiapky) • fez (orientálna čiapka tvaru zrezaného kužeľa) • hovor. šiltovka (čiapka so šiltom) • expr. šišak • zastar. čákov (pokrývka hlavy, najmä vojenská) • žart. čapurda (Rázus)

klobúk pokrývka hlavy z pevnejšieho materiálu, obyč. so strieškou: plstený klobúk, zložiť si klobúk z hlavy • hovor. širák: nasadiť si širák • expr.: šišak • kalap • hovor. tvrdiak (tvrdý pánsky klobúk) • hovor. expr. štajfák (Rázus) • hovor. tirolák (klobúk s farebnou stuhou, pôvodne z Tirolska) • zastar. kapišón (starodávny ženský klobúk): na hlave mala kapišón (Kukučín) • cylinder (valcovitý tvrdý pánsky klobúk) • pinč (polguľovitý tvrdý čierny pánsky klobúk) • slamenák (slamený klobúk) • sombrero (klobúk so širokou strechou)

prilba 1. prikrývka hlavy z pevného materiálu chrániaca hlavu pred poranením • prilbica • helma • helmica: vojenská prilba, prilbica, helma; prilba, helma pre motoristov • šišak (v minulosti druh vojenskej kovovej pokrývky na hlavu)

2. vec podobná prilbe • helma: kadernícka prilba, helma

šišak p. prilba 1, čiapka, klobúk

domnienka nepotvrdená mienka • dohad • predpoklad: vychádzať z mylnej domnienky, z mylného dohadu, predpokladu • domnenie: žil v domnení, že… • očakávanie: urobiť niečo nad očakávanie • postulát (zdôvodnená domnienka): filozofický postulát • hypotéza (vedecky podložená, ale ešte definitívne nedokázaná domnienka) • špekulácia • kombinácia • výmysel

očakávanie p. predpoklad 1, domnienka

predpoklad 1. niečo nevyhnutné na utvorenie al. existenciu niečoho • podmienka: predpoklady, podmienky spokojného života; za predpokladu, že…, pod podmienkou, že… • požiadavka: spĺňať požiadavky modernej kuchyne • očakávanie: výsledok bol podľa očakávania dobrý • danosť • vloha • schopnosť: nemá na to psychické danosti; umelecké vlohy, schopnosti • výpočet (predpoklad možného zisku a pod.): sklamal sa vo svojich výpočtoch • zastar. vymienka: pôjdem s tebou s jednou výmienkou (Jégé)

2. p. domnienka

fľak 1. p. škvrna 1, 2 2. p. kus 1, kúsok 1 3. p. záplata

kus 1. niečo z celku • diel: veľký kus, diel poľa • časť: rozlomiť niečo na dva kusy, na dve časti • hovor. fľak: fľak zeme • nár. falat: falat chleba • zastaráv. zván (veľký kus): zván soli; expr. dzgán (Plávka, Zelinová): dzgány skál

2. samostatná jednotka väčšieho množstva: kusy nábytku • predmet (jednotlivý kus istého druhu): muzeálne predmety • exemplár (jeden zo skupiny rovnorodých predmetov): doklad vo viacerých exemplároch • výtlačok (vytlačený exemplár knihy, časopisu a pod.): kontrolovať prvé výtlačky • vyhotovenie: vypracovať faktúru v dvoch vyhotoveniach

3. veľké množstvo • expr.: kopa • hromada • kopec • hora: vykonať kus, kopu, hromadu, kopec práce; hora problémov • hovor. expr. fúra: fúra starostí, nepríjemností • subšt. spústa

4. p. dielo

kúsok 1. menší kus • kúsoček • kúštik • kúštiček: kúsok, kúštik chleba • čiastočka: čiastočky hmoty • dielik: rozkrájať niečo na dva dieliky • hovor. fľak: fľak poľa • expr.: škvarka • škvarok • štipka (malý kúsok): škvarka, škvarok, štipka zeme • hovor. ošmrdok

2. p. trocha 1–3 3. p. neďaleko 1, blízko 1

lysina 1. farebne odlišné miesto v srsti zvierat • lyska: lysina, lyska na hlave koňa • škvrna • hovor. fľak: pes s bielou škvrnou, bielym fľakom na krku

2. p. plešina

škvrna 1. zašpinené miesto znehodnocujúce čistý podklad: mastná škvrna, urobiť škvrnu na obruse • šmuha (podlhovastá škvrna): na tvári má čierne šmuhy • hovor. fľak: vyčistiť fľak na košeli • expr. machuľa: v zošite má samé machule • expr. špľach (Timrava) • fŕkanec (škvrna po fŕknutí) • hovor. striekanec (škvrna po vystreknutej látke) • hovor. expr. špliechanec • hovor. mapa

2. plocha, miesto odlišujúce sa farbou, zložením a pod. od podkladu, okolia: pigmentové škvrny • hovor. fľak: pes s čiernymi fľakmi

záplata kus látky na plátanie: prišiť záplatu na nohavice • hovor. fľak

keby 1. uvádza vedľajšiu vetu s významom neistej al. neuskutočnenej podmienky • ak by: nespravil by to, keby mu nepomohli; ak by sa do večera nevrátil, pôjdeme ho hľadať

2. uvádza želacie vety • expr. kebyže: keby(že) si už prestal tárať • kiežby • bár by • bárs by: kiežby, bár(s) by radšej nebol prišiel • nech by • bodaj by: nech by už konečne začali; bodaj by si už radšej bol ticho

koňak liehový nápoj vyrobený destiláciou vína • vínovica • brandy: gruzínsky koňak, gruzínske brandy

ľak náhly pocit strachu • úľak: ľak, úľak jej zobral reč • zľaknutie • preľaknutie: nevie, čo má od zľaknutia, preľaknutia robiť

úľak p. ľak

mimoriadny 1. ktorý porušuje ustálený poriadok, ustálené pravidlá, normy; ktorý prevyšuje ustálenú, očakávanú mieru (op. riadny, bežný) • neobyčajný • nezvyčajný • nevšedný • kniž.: neobvyklý • nezvyklý: bol zaskočený mimoriadnymi, neobyčajnými, nezvyčajnými udalosťami; je to mimoriadna, nevšedná žena; mať neobvyklé, nezvyklé požiadavky • zvláštny • výnimočný • vzácny • extraordinárny • hovor.: extra (neskl.) • extrovný (ktorý prevyšuje priemer; ktorý sa nevyskytuje často): jeho knihy obsahovali mimoriadne, zvláštne, výnimočné myšlienky; človek mimoriadnych, vzácnych kvalít; to nie je nič výnimočné, nič extra • zriedkavý • ojedinelý • jedinečný • osamotený • osihotený (ktorý sa nevyskytuje často al. pravidelne): mať zriedkavé, ojedinelé šťastie; tento básnik je v našej literatúre jedinečný, osamotený, osihotený zjav • nenormálny • netypický • kniž.: abnormálny • atypický (ktorý sa odchyľuje od normálu): tento rok bolo nenormálne, abnormálne sucho; mať netypické, atypické vlastnosti • výlučný • osobitý • exkluzívny (iný ako bežný; iba jeden svojho druhu): zaujímať v histórii výlučné, osobité miesto; poskytnúť novinám exkluzívny rozhovor • neočakávaný • prekvapujúci • kniž. prekvapivý (ktorý nebol očakávaný; ktorý prevýšil očakávanie): neočakávaný, prekvapujúci, prekvapivý zvrat udalostí • osobitný • špeciálny (zvlášť zameraný a prevyšujúci bežnú normu): prikladať niečomu mimoriadny, osobitný, špeciálny význam; využiť osobitnú príležitosť • vynikajúci • nadpriemerný (ktorý prevyšuje ustálený priemer): mimoriadny, vynikajúci, nadpriemerný umelec • pozoruhodný • udivujúci • zarážajúci (ktorý vzbudzuje pozornosť, údiv): pozoruhodný, udivujúci talent; mimoriadna, zarážajúca beloba pleti • veľký • obrovský (prevyšujúci priemer): veľké, obrovské utrpenie národa • nevídaný • nebývalý • neslýchaný • neopísateľný • neuveriteľný (málo sa vyskytujúci; veľmi prevyšujúci priemer): dosiahnuť nevídaný, neslýchaný, neuveriteľný úspech; tvár nevídanej, neopísateľnej krásy • zvýšený (vyšší ako bežný): venovať niečomu mimoriadnu, zvýšenú pozornosť • prvoradý • kniž. eminentný (stojaci v hierarchii hodnôt najvyššie): mať na niečom prvoradý, eminentný záujem • bezpríkladný (ktorý nemá obdobu): mimoriadna, bezpríkladná starostlivosť o dieťa • výstavný (ako na výstave): mimoriadny, výstavný exemplár motýľa • extrémny (ktorý má krajné vlastnosti al. krajnú mieru vlastností): vo vrchoch sme žili v mimoriadnych, extrémnych podmienkach

2. ktorý sa vyskytuje mimo poriadku, mimo pravidiel (op. riadny, pravidelný) • osobitný • špeciálny: vypraviť mimoriadny, osobitný, špeciálny rýchlik; špeciálna letecká linka; osobitná, špeciálna forma štúdia • nepravidelný: nepravidelný výskyt hmyzu • neplánovaný • zvláštny: neplánované, zvláštne zasadanie vlády • netradičný (porušujúci tradíciu): netradičné stretnutie

náhly 1. ktorý sa uskutočňuje bez predchádzajúcej prípravy, bez očakávania a pritom veľmi rýchlo (op. pomalý) • prudký (op. pozvoľný): nastala náhla, prudká zmena počasia • neočakávaný • nečakaný • nepredvídaný (op. očakávaný, čakaný, predvídaný): náhla, neočakávaná smrť; zaskočila ich nečakaná, nepredvídaná správa • rýchly • náhlivý • chvatný (uskutočnený narýchlo, v zhone): rýchly, náhlivý, chvatný odchod hostí • urýchlený (uskutočnený bezodkladne): náhla, urýchlená výmena vedenia • nepripravený • neplánovaný: náhly, nepripravený, neplánovaný príchod rodičov • prekvapujúci • kniž. prekvapivý (vyvolávajúci prekvapenie, úžas; op. bežný, zvyčajný): prekvapujúce, prekvapivé zhoršenie zdravotného stavu pacienta • rapídny (veľmi zreteľný a rýchly): rapídny pokles výroby • revolučný (s náhlymi zvratmi; op. postupný, evolučný): vo vývine nastal revolučný zlom • bleskový (rýchly a neočakávaný ako blesk): náhly, bleskový útok • momentálny • okamžitý (uskutočnený v okamihu, naraz, bez dlhšej prípravy, uvažovania a pod.): konal na okamžitý, momentálny popud; v jeho správaní nastala náhla, okamžitá premena • unáhlený (dopredu nepremyslený): čoskoro oľutoval vtedajšie náhle, unáhlené rozhodnutie

2. p. rýchly

náhodný 1. ktorý sa uskutočňuje bez predchádzajúcich príprav, ktorý nevyplýva z nijakých vopred viditeľných príčin, predpokladov a pod. • neočakávaný • nepredvídaný: dozvedela som sa o tom náhodnou, neočakávanou, nepredvídanou zhodou okolností • nečakaný • neplánovaný: nečakané, neplánované stretnutie • nepredpokladaný: na základe pokusov dospel k náhodnému, nepredpokladanému výsledku • mimovoľný • neúmyselný • nechcený: mimovoľný vývin udalostí; nechcený, neúmyselný čin • nevypočítateľný • nepredvídateľný • nevyspytateľný (ktorý sa nedá vopred určiť, naplánovať): nevypočítateľný, nepredvídateľný úspech; náhodná, nevyspytateľná reakcia • zastar. náhodilý

2. p. občasný

neočakávaný s ktorým sa nerátalo, ktorý nebol plánovaný (op. očakávaný) • nečakaný • nepredvídaný: je to neočakávané, nečakané stretnutie; nepredvídaný výsledok pokusu • nepredpokladaný • neplánovaný • náhodný: nepredpokladaný úspech; neplánovaný, náhodný objav • nevypočítateľný • nepredvídateľný • nevyspytateľný (ktorý sa vopred nedá určiť): môže nastať nevypočítateľná, nevyspytateľná, nepredvídateľná reakcia organizmu • prekvapujúci • kniž. prekvapivý (spojený s prekvapením): neočakávaná, prekvapujúca správa; došlo k prekvapujúcej, prekvapivej zmene vo vedení • náhly (príliš rýchly na to, aby sa dal vopred očakávať): nastala náhla zmena zdravotného stavu; náhla smrť • šokujúci (vyvolávajúci šok): šokujúce zistenie • trocha kniž. netušený (ktorý nik ani netušil): odkryli sa pred nimi netušené možnosti

nepravdepodobný presahujúci hranice pravdepodobnosti; málo pravdepodobný (op. pravdepodobný, predpokladaný): nepravdepodobný vývin udalostí • neuveriteľný (ktorý sa sotva mohol uskutočniť): neuveriteľný príbeh • nevierohodný (ktorému sa dá ťažko uveriť): nevierohodný dej filmu • neočakávaný (op. očakávaný): neočakávaný výsledok pokusu • mimoriadny • zriedkavý (op. zvyčajný, bežný): mimoriadna, zriedkavá náhoda

predčasný ktorý nastal pred zvyčajným al. príhodným časom • skorý (op. neskorý): predčasná, skorá staroba, dospelosť • neočakávaný • nečakaný (ktorý nastal pred očakávaným termínom): neočakávaný pôrod; neočakávaný, nečakaný príchod zimy • unáhlený • prenáhlený • priskorý • privčasný (s ktorým bolo treba ešte istý čas počkať): unáhlené, prenáhlené závery; unáhlený, prenáhlený súhlas; priskorá, privčasná radosť • daromný • márny (predčasný a zbytočný vzhľadom na negatívny výsledok, koniec a pod.): bola to daromná, márna radosť

samozvaný ktorý prišiel bez pozvania (o hosťovi, návšteve a pod.); ktorý sa sám presadzuje, ustanovuje, berie moc, funkcie a pod. • nepozvaný • nezvaný: nechce byť v úlohe samozvaného, ne(po)zvaného; samozvaný vládca • nevolaný • neočakávaný (ktorého nikto nevolal, neočakával) • neželaný • nevítaný • nemilý (ktorého neradi vidíme) • nepríjemný (ktorý svojou prítomnosťou privádza do rozpakov, vyvoláva trápnu situáciu) • vtieravý • dotieravý (ktorý sa bez zábran vtiera do spoločnosti)

skorý 1. vyskytujúci sa, prichádzajúci skoro, zavčasu (op. neskorý) • raný • včasný: skoré, rané ovocie; včasná zelenina; rané, včasné skladateľovo obdobie

p. aj ranný

2. ktorý sa stane, uskutoční veľmi rýchlo, pred očakávaným termínom • rýchly • včasný (op. neskorý): skorá, rýchla, včasná staroba • náhly • nepredpokladaný • nečakaný • neočakávaný (op. očakávaný, predpokladaný): náhly, nepredpokladaný príchod, návrat; nečakaná, neočakávaná smrť

náhodne bez akýchkoľvek príčinných súvislostí, bez očakávania, bez zámeru (op. úmyselne, zámerne) • náhodou • zastar.: náhodilo • náhodile: toto miesto si vybrali náhodne, náhodou • nečakane • neočakávane • nepredvídane: vo vlaku sa stretli nečakane, neočakávane; všetko sa to stalo nepredvídane • neúmyselne • nezámerne • omylom: z pušky vystrelil neúmyselne, nezámerne, omylom • neplánovane • neplánovite (bez predchádzajúceho plánu): na konferenciu sa dostal neplánovane; pri práci postupuje náhodne, neplánovite • odb. akcidentálne

porov. aj náhodný 1

neočakávane nerátajúc s niečím, nepredvídajúc niečo • nečakane: rodičia sa neočakávane, nečakane skoro vrátili z návštevy • prekvapujúco • nepredvídane • nepredpokladane: narazili na prekvapujúco, nepredvídane silný odpor; predstavenie trvalo nepredpokladane dlho • neplánovane • náhodne • náhodou: pri výkopoch náhodne, náhodou našli zvyšky nejakého obydlia • znezrady • znenazdania • znenazdajky • nenazdajky: znezrady, znenazdania sa z brány vyrútil pes; znenazdajky, nenazdajky sa obrátila dozadu • sčista-jasna • z ničoho nič: sčista-jasna, z ničoho nič začalo pršať • zrazu • náhle • razom (neočakávane a obyč. rýchlo): zrazu, náhle sa otvorili dvere; razom sa rozlúčil a odišiel • vtom (práve vtedy): vtom zhaslo svetlo • nár. nezradky (Vansová) • fraz.: ako blesk z jasného neba • ako hrom z čistého/z jasného neba • (len tak) mne nič, tebe nič

porov. aj neočakávaný

zrazu 1. vyjadruje, že dej, stav a pod. sa uskutočnil al. nastal rýchlo, obyč. bez toho, aby sa bol očakával • odrazu • naraz • razom: zrazu, odrazu začalo pršať; naraz, razom sa mu zazdalo, že nerobí dobre • náhle: náhle sa jej zakrútila hlava • zastaráv. znáhla (Vansová, Jesenský) • nečakane • neočakávane • nepredvídane: chlapec sa nečakane, neočakávane rozbehol • nenazdajky • znenazdajky • znenazdania • znezrady: nenazdajky, znenazdajky vybehol na cestu; znenazdania, znezrady mu vylepil zaucho • zastar. zneponazdania (Dobšinský, Urban) • zaraz • hovor. šmahom • expr.: hupkom • hupky: zaraz, šmahom, hupkom sa zmenil • sčista-jasna • z ničoho nič • fraz.: ako hrom z jasného neba • ako blesk z čistého neba: zjavil sa tam sčista-jasna, ako hrom z jasného neba • nár. zápustom (Švantner) • kniž. zastar.: nenadále • znenadála • fraz.: z minúty na minútu • z hodiny na hodinu • zo dňa na deň • ani sa nenazdáš

2. nadväzuje na situáciu a vyjadruje prekvapenie, miernu iróniu a pod. • odrazu • naraz • razom: zrazu, odrazu aký múdry; naraz, razom mu je to už dobré

nanajvýš 1. viac, ako je zvyčajná miera • nadmieru • zried. nadmier: nanajvýš, nadmieru vydarené predstavenie • veľmi • mimoriadne: má veľmi, mimoriadne presné informácie • neobyčajne • nezvyčajne • nevšedne • nesmierne • kniž.: nezvykle • neobvykle: bol to neobyčajne, nezvyčajne zaujímavý film; má nevšedne, nesmierne vyvinutý zmysel pre krásu • maximálne (v najvyššej možnej miere; op. minimálne): maximálne účinný prostriedok

2. vyjadruje hodnotiaci postoj (krajnú mieru, obmedzenie a pod.) k výrazu, nie viac ako • najviac • najviacej: rozprával sa s ňou nanajvýš, najviac(ej) päť minút • najviac ak • najviacej ak • najtiaž: zoženie najviac(ej), najtiaž dve-tri tisícky • maximálne: ty môžeš nanajvýš, maximálne prosiť, nie žiadať • zastar. najvýš

3. p. prinajhoršom

nevďak nepreukázanie, zanedbanie vďačnosti • nevďačnosť

nočak p. pravda² 2

nošak p. pravda² 2

občakávať, občakúvať p. čakať 1

očakávaný p. vytúžený; predpokladaný

plánovaný ktorý by sa mal uskutočniť podľa plánu; ktorý sa vopred naplánuje, pripraví, odhadne • naplánovaný • chystaný • pripravovaný: tešil sa na (na)plánovanú, chystanú oslavu; plánovaný, chystaný atentát; dlhodobo chystaná, pripravovaná svadba (op. nečakaná, neplánovaná) • organizovaný: organizované stretnutie • zamýšľaný • perspektívny (plánovaný do budúcnosti): zamýšľané, perspektívne ciele, úlohy • predpokladaný • očakávaný (ktorý sa podľa plánu predpokladá, očakáva): predpokladaný príchod; nevrátili sa v očakávanom termíne • plánovitý (založený na plánovaní, uskutočňovaný podľa plánu): plánovité hospodárstvo, plánovitá činnosť • úmyselný • zámerný • schválny (vedome vopred smerujúci k istému cieľu): všetky argumenty proti nemu boli plánované, úmyselné, zámerné, schválne • premyslený • vedomý • cieľavedomý: všetko nasvedčovalo plánovanému, premyslenému, vedomému, cieľavedomému rozvratu

predpokladaný ktorý sa predpokladá, očakáva • očakávaný • tušený: dostavil sa predpokladaný, očakávaný, tušený úspech • pravdepodobný: pravdepodobný víťaz prezidentských volieb • predbežný (op. definitívny, presný) • plánovaný (ktorý sa predpokladá podľa plánu): predbežný, plánovaný termín návratu • hypotetický • odhadovaný • odhadový • odhadný (jestvujúci iba ako hypotéza, odhad): hypotetický priebeh udalosti, odhadovaná cena • údajný • kniž. domnelý (predpokladaný na základe istých údajov, domnienok): údajný, domnelý páchateľ

vytúžený túžobne čakaný (a dosiahnutý) • kniž. kýžený: dosiahnuť vytúžený, kýžený cieľ • vysnívaný • vybájený (vo fantázii utvorený): vysnívané, vybájené šťastie • túžený: túžená láska (Figuli) • očakávaný • želaný • žiadaný • vyžiadaný: želané dieťa

žiadaný ktorý sa požaduje, žiada • potrebný • kniž. žiaduci: poslali nám žiadané, potrebné množstvo tovaru; žiadaný, žiaduci výsledok • požadovaný • želateľný: liek mal požadovaný, želateľný účinok • očakávaný (aký sa očakáva): očakávaná reakcia • želaný • kniž. kýžený: dosiahol želaný, kýžený tvar • vytúžený (túžobne očakávaný): vytúžený cieľ, úspech

plač slzami prejavený pocit žiaľu, bolesti • nárek: bolestný plač, nárek nad stratou otca • expr.: fňukot • fňuk • fikot (prerývaný plač): ozýval sa ženský fňukot, fikot • vzlyk • vzlykot (prerušovaný plač): potláčať vzlyk, vzlykot • poet. osrk (Hviezdoslav) • expr.: bľakot • bľak • expr. rev (silný plač): pustiť sa do revu • expr.: ryk • rykot • výlev (reč spojená s plačom): nebudem počúvať jej výlevy • hovor. lamenty (Urban) • poet. kviľba (Figuli) • hovor. lamentácia

spev 1. hudobný prejav realizovaný ľudským hlasom; melodické zvuky vydávané vtákmi: dievčenský spev; spev slávika • poet. spevot (Hviezdoslav) • melódia: počúvať vtáčie melódie • pieseň • pesnička (krátka hudobná skladba s textom): vianočné piesne, pesničky, spevy • pejor.: bľakot • bľak (falošný, nepríjemný spev)

2. básnický útvar, časť rozsiahlejšej epickej skladby • pieseň: spevy Jána Botta

poraziť 1. spôsobiť niekomu porážku pri meraní telesných al. duševných síl • premôcť: poraziť, premôcť súpera v pretekoch, v šachu; porazili, premohli reprezentačné mužstvo • prekonať • prevládnuť • zdolať: prekonať, zdolať nepriateľa; zápasili dlho, ale napokon súpera prevládol • expr. zlámať: Dobrá vôľa i tú biedu zláme. (Botto) • zvíťaziť (nad niekým) • knokautovať (poraziť súpera v boxe, expr. úplne niekoho poraziť) • nabiť • hovor. deklasovať (vysoko poraziť v športe) • expr.: rozprášiť • rozbiť (poraziť nepriateľské vojsko): rozprášiť, rozbiť armádu

p. aj premôcť

2. hovor. neos. raniť mŕtvicou • expr. porantať (obyč. v zahrešeniach, zakliatiach): bodaj ho porazilo, porantalo; nech vás porazí, porance, tam kde ste • kraj. pošinúť: pošinulo ho • fraz. expr. šľak ho trafil (dostal porážku)

povďak p. vďaka¹

vďaka¹ vedomie uznania, zaviazanosti za preukázané dobro: nedočkal sa vďaky, vysloviť niekomu svoju vďaku • vďačnosť: slová vďačnosti • poďakovanie: prijať niečo s poďakovaním • kniž. povďak (Kukučín)

všakže p. však 4, pravda² 2

všakáno p. však 4, pravda² 2

šak p. veď 1–3, však 2–4

vyčakávať, vyčakúvať p. čakať 1