Význam slova "švor" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

svoreň -a m. súčasť na spájanie konštrukcií namáhaných ťahom (na voze, jarme ap.), svorník: železný s., brána so s-om

svorka -y -riek ž.

1. skupina vlkov, psov žijúca a poľujúca spolu;

2. pomôcka na spájanie, zachytenie, zovretie niečoho: oceľová s.;
spojiť spisy s-ou sponkou;
rana zošitá s-ami

3. graf. znak označujúci zhrnutie (časti textu, notových osnov ap.);

svorkový príd.

svorne prísl.: s. nažívať;

svorník -a m.

1. tech. druh kolíka na spájanie rozlič. druhov kĺbov: kĺbový, nitový s.

2. archit. kameň v mieste zbiehania sa rebrovej klenby

3. svoreň;

svorníkový príd.

svornosť -i ž.: s. národov

svorný príd. zhodný v zmýšľaní a konaní; na tom založený, jednotný: s. kolektív;
s-á spolupráca;