Význam slova "zvesť" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

zvesť -i ž.

1. správa¹, chýr, novina: dobrá z. i bibl. evanjelium;
zlá, smutná z.;
dozvedieť sa radostnú z.;
rozniesla sa z. o nešťastí;
kolujú, šíria sa z-i

2. iba mn. zvesti časopis na oznamovanie úr. správ, nariadení, opatrení ap.

3. obyč. mn. zvesti rubrika v novinách na uverejňovanie drobných správ, oznámení ap.

● Jóbova z. veľmi smutná, zlá správa

zvestovať nedok. i dok. kniž.

1. oznamovať, oznámiť (význ. 1), ohlasovať, ohlásiť (slávnostným, nevšedným spôsobom): z. novinu, z. smutnú, radostnú správu;
cirk.: z. evanjelium;
Z-nie (narodenia Krista) Pána sviatok 25. marca

2. byť predzvesťou, predpovedať: ťažké mraky z-jú búrku;

zvestovateľ -a mn. -ia m. kniž.

1. kto niečo zvestuje: z. noviny, zlej správy

2. čo svedčí o blízkom príchode niečoho, predzvesť: snežienky sú z-om jari;

zvestovateľka -y -liek ž.;

zvestovateľský príd.

opak. zvestúvať -a