Význam slova "veãƒæ ã â" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 153 výsledkov (2 strán)
-
veľmož -a m. príslušník vys. šľachty, magnát: v. Matúš Čák Trenčiansky;
-
veľmožský príd.: v. rod
-
veľrieka -y -riek ž. veľká rieka, veľtok: sibírske v-y, v. Dunaj
-
veľryba -y -rýb ž. morský cicavec veľkých rozmerov, zool. v. grónska (Balaena mysticetus);
-
veľrybí príd.: v. tuk
-
veľtok -u m. veľrieka: juhoamerické v-y
-
veľtrh -u m. trh s medzinár. účasťou vystavovateľov: vzorkový v., strojársky v.;
-
veľtrhový príd.: v-é mesto
-
veľvyslanec -nca m. najvyšší dipl. zástupca štátu: mimoriadny a splnomocnený v.;
-
veľvyslanecký príd.
-
veľvyslanectvo -a -tiev s. zastupiteľský úrad vedený veľvyslancom; jeho budova
-
veľvyslankyňa -e -kýň ž.;
-
vešať -ia -ajú nedok.
1. upevňovať, klásť do visiacej polohy, zavesovať: v. kabát na vešiak, v. záclony, obrazy
2. usmrcovať obesením: v. vzbúrencov;
v zúfalstve by sa hneď v-l pokúšal o samovraždu obesením● expr. v. niekomu niečo na nos prezrádzať;
v. hlavu strácať odvahu;
v. → nos; -
vešiačik -a m. zdrob.
-
vešiak -a m.
1. konštrukcia rozlične upravená na vešanie predmetov: v. na šaty, na klobúky, stojanový v., há(či)ky na v-u
2. rámik na vešanie šiat do skrine;
-
vešiakový príd.: v-á skriňa s vešiakmi;
-
opak. vešiavať -a
// vešať sa zachytávať sa rukami: nev-j sa na dvere! dieťa sa v-ia na matku
● expr. v. sa niekomu na päty chodiť stále za niekým;
v. sa niekomu na krk vnucovať sa; -
opak. vešiavať sa
-
veštba -y -tieb ž. kniž. predpovedanie budúcnosti, proroctvo: vyrieknuť v-u, v. sa (ne)vyplnila
-
veštec -tca m. kto predpovedá budúcnosť: spoliehať sa na v-ov, ísť k v-ovi;
-
veštecký príd.;
veštecky prísl.;
-
veštectvo -a s.
-
veštiareň -rne ž. miesto, kde sa vyslovovali al. vyslovujú veštby: delfská v.
-
veštiť -šť/-i! nedok.
1. vyslovovať veštbu, prorokovať; predpovedať, hádať životné osudy (podľa istých znakov): v-enie veštkýň;
v. z ruky, z karát2. byť predzvesťou, príznakom niečoho: mrak v-iaci búrku, lastovičky v-ia jar
-
veštkyňa -e -kýň ž.;
-
veža -e ž.
1. štíhla vys. stavba postavená samostatne al. ako súčasť budovy, opevnenia ap.: kostolná, mestská, hradná v., na v-i odbilo päť
2. konštrukcia, stavba, predmet v podobe veže: vrtná, vodárenská, skokanská v.;
veža hovor. zostava na reprodukovanú hudbu; -
vežiak -a m. hovor. výšková budova: panelové v-y
-
vežička -y -čiek ž. zdrob.: ozdobná v.
-
vežiť sa nedok. kniž. týčiť sa, vypínať sa ako veža: hradba hôr sa v-í nad mestom
-
vežovito prísl.
-
vežovitý príd. kt. má podobu veže: v-é stavby;
-
vežový príd.: v-é hodiny;
v. žeriav v podobe veže;