Význam slova "rubáč" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

rubač -a m.

1. baník, kt. rúbe horninu

2. drevorubač;

rúbačka -y -čiek ž. hovor.

1. rúbanie (význ. 1)

2. expr. bitka, ruvačka

rubačský príd.

rub -u m.

1. opak (význ. 1): r. koberca, látky, mince

2. opačná stránka javu, obyč. zlá, nepriaznivá: r. bohatstva,

● → líce a rub niečoho;

rubár -a m. drevorubač;

rubársky príd.

rubáš -a m.

1. v min. dlhé voľné rúcho, do kt. obliekali mŕtvych

2. spodná súčasť žen. ľud. oblečenia

rubín -a m. purpurová priesvitná odroda korundu (drahokam);

rubínový príd.: r. prsteň;
r-á farba červená ako rubín

výrub -u m. vyrúbanie, vyrubovanie: nepovolený v. stromov, plán v-u;

zárubňa -e ž. rám dverí, veraje;

zárubňový príd.