Význam slova "nástup" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nástup -u m.

1. nastupovanie, nastúpenie (význ. 1): n. do vlaku

2. nastúpenie (význ. 2), zoradenie: n. do radu, n. cvičencov;
n.! povel

3. začiatok, začatie (nejakej činnosti): n. do zamestnania, n. základnej vojenskej služby, n. novej éry;

nástupca -u mn. -ovia m. kto po niekom nastupuje (vo funkcii): n. doterajšieho riaditeľa;
n. trónu následník;

nástupište -a -píšť, nástupisko -a -písk s. miesto, kde sa nastupuje (do hromadného dopr. prostriedku): čakať na n-i/-sku na vlak;
autobusové n.;
vlakové n. perón

nastúpiť -i dok.

1. vojsť, vstúpiť (do dopr. prostriedku), nasadnúť: n. do vlaku, auta, na loď

2. zaujať miesto v útvare, zoradiť sa: n. do radu, cvičenci n-li

3. začať (činnosť): n. do zamestnania, n. cestu, n. na dovolenku

4. začať sa, nastať, prísť, dostaviť sa: čoskoro n-i zima;

nástupkyňa -e -kýň ž.

nástupníčka -y -čok ž.;

nástupnícky príd.: práv. n. štát kt. preberá právne záväzky po zaniknutom štáte;

nástupníctvo -a s. preberanie dedičstva po predchádzajúcom dedičovi; preberanie právnych záväzkov po zaniknutom štáte

nástupník -a mn. -ci m. práv. kto preberá dedičstvo po predchádzajúcom dedičovi;

nástupný príd.: n. priestor, ostrovček;
n. termín, plat;
n-á audiencia pri nastúpení do (dipl.) funkcie;
práv. n. dedič kt. nasleduje po predchádzajúcom

nedok. nastupovať

1. k 1 – 4

2. našľapovať, došľapovať: opatrne n-je chorou nohou