Význam slova "moĺ" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 62 výsledkov (1 strana)
-
mol1 -u m. i neskl. s. hud. stupnica al. tónina s malou terciou od zákl. tónu: koncert a mol;
mol2 -u m. chem., fyz. zn. zákl. jednotky látkového množstva v sústave SI;
-
moľa -e ž., moľ -a mn. N a A -e m. drobný motýľ, ktorého húsenice ničia obilie, vlnu, kožušiny ap., zool. Tineida;
-
molárny príd.
-
molekula -y -kúl ž. najmenšia častica látky zložená z 2 al. viacerých atómov; je nositeľom chem. vlastností látky;
-
molekulový, molekulárny príd.: m-ová hmotnosť;
m-árna fyzika -
molestovať nedok. expr. obťažovať, ustávať, unúvať, trápiť: m. niekoho otázkami
// molestovať sa trápiť sa, namáhať sa: m-je sa s ťažkým kufrom
-
moletka -y -tiek ž. hovor. moletná žena
-
moletný, hovor. neskl. molet príd. kt. má plné tvary (o postave): m-á žena
-
molí príd.: m-ie vajíčka
-
molitan -u m. penová plastická hmota použ. v čalúnnictve, ako izolačný materiál ap.;
-
molitanový príd.: m. matrac
-
mólo -a mól s. ochranná prístavná hrádza vybiehajúca do mora
-
moloch -a mn. -y m. (podľa Molocha, pohanského boha): symbol krutosti, nenásytnosti ap.: m. vojny
-
molový príd.: m. akord
-
beľmo -a -liem s.
1. biela vonkajšia časť oka: b-á očí blýskajú
● mať b. na očiach nevidieť pravdu;
b. mu spadlo z očí poznal pravdu -
kľačmo prísl. tel. (po)kľačiačky: poloha k.
-
koňmo prísl. na koni, na koňoch: cestovať k.
-
ležmo prísl.
1. ležiac, poležiačky: tel. podpor l.
-
moč -u m. výlučok obličiek;
-
močarina -y -rín ž. (menšie) močaristé miesto, mokraď: brodiť sa m-ou
-
močarisko -a -rísk s. (rozľahlý) močiar
-
močaristý príd. prestúpený vodou a porastený vodnými rastlinami, močiarovitý; bahnitý: m-á pôda, m-é lúky
-
močiar -a L -i mn. -e m. miesto prestúpené stojatou vodou a porastené vodnými rastlinami, močarisko;
-
močiarny, močiarový príd.: bot. praslička m-na
-
močidlo -a -diel s. miesto na máčanie konopí a ľanu
-
opak. močievať -a
// močiť sa máčať sa: v liehu sa m-ia zelinky
-
močiť nedok.
1. dávať na istý čas do nejakej tekutiny; máčať: m. konope, ľan;
m. žemľu v mlieku;
m. si nohy (vo vode)2. zried. (na)máčať: tráva m-la spodky nohavíc
3. vylučovať moč;
-
močka -y ž. zvyšok vlhkého tabaku vo fajke po fajčení: páchnuť m-ou
● expr. (ne)stojí (ani) za → fajku m-y
-
močovina -y ž. org. látka použ. ako surovina v chem. priemysle
-
močovkovať nedok. hnojiť močovkou
-
močovkový príd.: m-á jama, m. žľab
-
močovod -u m. anat. vyústenie obličiek do močového mechúra;
-
močovodný príd.
-
močový príd.: m. mechúr, m-é kamene
-
možno
I. vetná prísl. s neurč., v min. a bud. so sponou bolo m., bude m. vyj. možnosť uskutočniť pripojený dej, je možné, dá sa: (nebolo) m. o tom hovoriť;
m. povedať, že ...II. čast. i možnože pravdepodobne, asi, azda, hádam, môžbyť: m. už odišiel;
prídeš? m. -
možnosť -i ž.
1. okolnosti, situácia, v kt. je niečo možné, uskutočniteľné; príležitosť: pracovné, finančné m-i;
m. cestovať;
získať m-i na štúdium2. možný prípad, eventualita: využiť poslednú m.;
je tu m. požiaru3. obyč. mn. schopnosť: tvorivé m-i umelca
-
možný príd.
1. kt. sa môže uskutočniť, stať, ktorého jestvovanie sa dá predpokladať, uskutočniteľný, op. nemožný: jediný m. spôsob;
urobiť všetko m-é;
to nie je m-é2. prípadný, eventuálny: vylúčiť m-é omyly;
predísť m-mu nešťastiu -
neznámo -a s. v spoj. do n-a, z n-a niečo neznáme a vzdialené: dívať sa do n-a, vynoriť sa z n-a
● → skok do n-a
-
obkročmo prísl. s rozkročenými nohami: o. si sadnúť na stoličku
-
pižmo -a s. voňavý výlučok zo žliaz niekt. cicavcov použ. vo voňavkárstve: p. z bobra;
-
prednožmo prísl. tel. v prednožení, s prednožením: pokrčiť p.
-
pripažmo prísl. tel. s pripaženými rukami
-
rozkročmo prísl. s rozkročenými nohami, rozkročene: stáť, sedieť r.
-
roznožmo prísl. tel. s roznožením: preskok r.
-
únožmo prísl. tel. s unožením: met ú.
-
upažmo prísl. tel. s upažením; v upažení: skrčiť u.
-
veľmož -a m. príslušník vys. šľachty, magnát: v. Matúš Čák Trenčiansky;
-
veľmožský príd.: v. rod
-
výmoľ -a m. (vodou) vymleté miesto: hlboký v., v-e na ceste;
-
výmoľový príd.
-
zámoček2 -čka m. zdrob.
-
zámočníčka -y -čok ž.;
-
zámočnícky príd. i prísl.: z-a dielňa;
-
zámočníctvo -a -tiev s.
1. iba jedn. zámočnícke remeslo: umelecké z.
2. zámočnícka dielňa
-
zámočník -a mn. -ci m. odborník vo výrobe, montovaní a oprave železných predmetov: strojný z.;
-
zámožne prísl.;
-
zámožnosť -i ž.
-
znožmo prísl. tel. so znožením: sed z.