Význam slova "šiaľ" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

šialene prísl.;

šialenec -nca m. šialený človek, blázon;

šialenstvo -a -tiev s., zried. i šialenosť -i ž.

1. iba jedn. k šialený: publ. š-stvo kráv choroba dobytka postihujúca mozgovo-nervový systém

2. šialený skutok

II. šialený m. šialenec

šialený

I. príd.

1. kt. má silnú poruchu rozumových schopností, pomätený, choromyseľný, bláznivý: š. človek;
vyzerá, kričí ako š.;
publ. š-á krava kt. má chorobu postihujúcu mozgovo-nervový systém

2. expr. krajne intenzívny, veľmi veľký, strašný: š-á bolesť, radosť, odvaha;
š. nápad riskantný;

šialiť -i -ľ! nedok. hovor.

1. klamať, zavádzať: š. dieťa sľubmi

2. omamovať, mámiť: víno š-i hlavu

// šialiť sa expr.

1. šalieť (sa) (význ. 2), vyčíňať, blázniť sa: žena sa š-la

2. šalieť (sa) (význ. 3), blázniť sa: š-i sa za chlapcami

bohužiaľ čast. vyj. ľútosť, žiaľ(bohu): pomoc prišla b. neskoro;
b., nemôžem prísť

čí, čia, čie k m. a s. G a A čieho D čiemu L o čom I čím, k ž. G, D, L čej A čiu I čou mn. m. čí, ž. a s. čie zám. opyt.

1. expr. i číže vyj. otázku týkajúcu sa vlastníka al. pôvodcu: čie je to dieťa? čia zásluha? s čou pomocou;
číže ste vy?

2. uvádza vzťaž. vetu, najmä predmetovú

● nevie, čí je a) je zmätený b) nemá pevné presvedčenie

čiaška -y -šok ž.

1. zdrob. k čaša

2. bot. lôžko kvetu v podobe misky, pohára

kľačiačky prísl. v polohe na kolenách, kolenačky: k. zbierať smeti, (po) k. cvičiť

krčiažtek -a, krčiažok -žka m. zdrob.

ležiačky prísl. ležiac, poležiačky: cvičiť, čítať l.

lodžia, pôv. pís. loggia -ie ž. (tal.)

1. balkón zasunutý do fasády

2. stav. chodba so stĺporadím na otvorenej strane

ošiaľ -u m. opojenie mysle, omámenie: chytil ho chvíľkový o.;
zločin spáchal v o-i zúrivosti

pokľačiačky prísl. kľačiačky, kľačiac: prosiť p.

poležiačky prísl. ležiac, ležiačky: čítať p.

pololežiačky prísl. nie celkom ležiac: oddychovať p.

réžia -ie ž.

1. náklady a výdavky spojené s prevádzkou niečoho: mať vysokú r-iu;
robiť niečo vo vlastnej r-ii na vlastný účet

2. umel. al. odb. vedenie, umel. al. odb. realizácia div. hry, filmu, relácie, prenosu ap.: r. televíznej hry, opery;
r. televíznej besedy;
asistent r-ie

□ mať, robiť r-iu režírovať;

spolužiačka -y -čok ž.

starejšia ž.

stáročia -í s. mn. mnohé storočia: s. útlaku;

štvrtoročiačka -y -čok ž.

treťoročiačka -y -čok ž.

úbožiačik -a mn. -ovia m. zdrob. expr.

úbožiačka -y -čok ž.;

ušiačik -a mn. N a A -y m. zdrob. expr.: zajačik – u.;

vešiačik -a m. zdrob.

žiačik -a mn. -ovia m. zdrob.

žiačka -y -čok ž.;

žiaľ

I. -u m. veľký smútok, zármutok, žalosť: mať, pociťovať, premáhať ž.;
plakať, piť od ž-u;
zomrieť, pominúť sa, zmárniť sa od ž-u

● zalievať ž. piť;
srdce mu puklo od ž-u utrápil sa

II. vetná prísl. vyj. postoj ľútosti k obsahu vety: (bolo) ž. na neho pozrieť

III. čast. vyj. poľutovanie, ľútosť, žiaľbohu, bohužiaľ: ž., dnes nemôžem prísť

žiaľbohu čast. žiaľ, bohužiaľ: ž., nemôžem ti pomôcť;
jeho práca, ž., ostala torzom

žiaľne, žiaľno prísl. i vetná prísl.: ž. plakať;
človeku je ž.

žiaľny príd. kniž. žalostný (význ. 1), bôľny, bolestný, smutný: ž. pohľad, vzdych, plač;