Význam slova "čapiť" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

čapiť nedok. expr.

1. udrieť, čapnúť, tľapnúť: č-l ho po hlave

2. prudko hodiť, šmariť, čapnúť, tresnúť: č. kladivo o zem

čapička -y -čiek ž. zdrob.

naďabiť, naďapiť dok. expr. naraziť (význ. 2), natrafiť: n. na prekážku, na známeho

// naďabiť sa, naďapiť sa náhodou sa vyskytnúť: n-la sa mu príležitosť

oťapiť dok. hovor. expr. ohúriť, omámiť: o-ený páľavou, vínom, byť ako o.

pričapiť -í, pričapnúť -e -ú -pol dok. expr. pribuchnúť, priraziť, pricapiť: p. vráta, okenice;
p. si čapicu naraziť

rozcapiť, rozčapiť dok. hovor. expr. naširoko (a prudko) roztvoriť, roztiahnuť: r. okno;
r. nohy

// rozcapiť sa, rozčapiť sa

1. naširoko (a prudko) sa roztvoriť: dvere sa r-li

2. celým telom spadnúť: r-l sa na zem

zacapiť, začapiť dok. expr.

1. prudko zatvoriť, zatres(k)núť, zaples(k)núť: z. dvere

2. nasadiť (význ. 1), naraziť: z. si na hlavu čiapku

// zacapiť sa, začapiť sa zatres(k)núť sa: brána sa za ním z-la