Pravopis slova "u" v Slovníku pravidiel slovenského pravopisu

nájdených 1631 výsledkov (14 strán)

  • u predl. s G (v spoj. s pomenovaniami osôb)
    ubabrať ‑e ‑ú dok.; ubabrať sa
    ubehnúť ‑e ‑ú ‑hol dok.
    úbeľ ‑a m.; úbeľový; úbeľovo prísl.
    uberať ‑á ‑ajú nedok.
    uberať sa ‑á ‑ajú nedok.
    ubezpečiť ‑í ‑ia dok.; ubezpečiť sa
    ubezpečovať ‑uje ‑ujú nedok.; ubezpečovať sa
    ubiedený; ubiedene prísl.; ubiedenosť ‑i ž.
    ubiehať ‑a ‑ajú nedok.
    ubiehať sa ‑a ‑ajú nedok.
    ubíjač ‑a mn. ‑e m. neživ.
    ubíjačka ‑y ‑čiek ž.
    ubíjadlo ‑a ‑diel s.
    ubíjať ‑a ‑ajú nedok.
    ubikácia ‑ie ‑ií D ‑iám L ‑iách ž.
    ubiť ‑je ‑jú dok.
    ublíženie ‑ia s.
    ublížiť ‑i ‑ia dok.
    ubližovať ‑uje ‑ujú nedok.
    úboč ‑e ‑í ž.
    úbočie ‑ia ‑í s.
    ubodať ‑á ‑ajú dok.
    úbohý; úboho prísl.; úbohosť ‑i ‑í ž.
    ubolený; ubolene, uboleno prísl.; ubolenosť ‑i ž.
    úbor ‑u L ‑e mn. ‑y m.
    úbožiak ‑a mn. ‑ci m.; úbožiačka ‑y ‑čok ž.; úbožiačik ‑a mn. ‑ovia m.
    úbožiatko ‑a ‑tok s.
    ubrániť ‑i ‑ia dok.; ubrániť sa
    ubrať uberie uberú ubral dok.
    ubúdať ‑a ‑ajú nedok.
    ubudnúť ‑e ‑ú ‑dol dok.
    úbytok ‑tku m.
    ubytovací
    ubytovanie ‑ia s.
    ubytovať ‑uje ‑ujú dok.; ubytovať sa
    ubytovňa ‑e ‑í ž.
    ubytovné ‑ého s.
    ubytúvať, ubytovávať ‑a ‑ajú nedok.
    ubziknúť ‑e ‑ú ‑kol dok.
    ucelený; ucelene prísl.; ucelenosť ‑i ž.
    ucítiť ‑i ‑ia dok.
    úcta ‑y ž.
    uctievať ‑a ‑ajú nedok.; uctievať si
    uctiť, uctiť si ‑í ‑ia nedok. i dok.
    úctivý; úctivo prísl.; úctivosť ‑i ž.
    úctyhodný; úctyhodne prísl.; úctyhodnosť ‑i ž.
    učankať ‑á ‑ajú dok.
    učarovať ‑uje ‑ujú dok.
    učarúvať ‑a ‑ajú nedok.
    účasť ‑i ‑í ž.
    účastina ‑y ‑tín ž.; účastinný
    účastinár ‑a m.; účastinárka ‑y ‑rok ž.; účastinársky
    účastník ‑a mn. ‑ci m.; účastníčka ‑y ‑čok ž.; účastnícky
    účastný
    učebňa ‑e ‑í ž.
    učebnica ‑e ‑níc ž.; učebnicový
    učebný
    účel ‑u L ‑e mn. ‑y m.; účelový; účelovo prísl.; účelovosť ‑i ž.
    účelný; účelne prísl.; účelnosť ‑i ž.
    učeň učňa m.; učnica ‑e ‑níc ž.; učňovský
    učenec ‑nca m.; učenecký
    učenie ‑ia s.
    učeník ‑a mn. ‑ci m.
    učenlivý; učenlivo prísl.; učenlivosť ‑i ž.
    učený; učene prísl.; učenosť ‑i ž.
    účes ‑u m.; účesový
    učesať ‑še ‑šú ‑sal dok.
    účet účtu m.; účtový
    učičíkať ‑a ‑ajú dok.
    učievať ‑a ‑ajú nedok.; učievať sa
    učilište ‑ťa ‑líšť, učilisko ‑a ‑lísk s.
    učiniť ‑í ‑ia dok.
    účinkovať ‑uje ‑ujú nedok.
    účinkujúci ‑eho príd. i m.; účin­kujúca ‑ej ž.
    účinný; účinne prísl.; účinnosť ‑i ž.
    účinok ‑nku m.; účinkový
    učiť ‑í ‑ia nedok.; učiť sa
    učiteľ ‑a mn. ‑ia m.; učiteľka ‑y ‑liek ž.; učiteľský; učiteľstvo ‑a s.; učitelík ‑a mn. ‑ci m.
    učivo ‑a s.
    učtáreň ‑rne ‑í ž.; učtárenský
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV