Pravopis slova "du" v Slovníku pravidiel slovenského pravopisu

nájdených 332 výsledkov (3 strán)

  • dupotavý; dupotavo prísl.
    dur ‑u m. i neskl. s.; durový
    dural ‑u L ‑e m.; duralový
    Ďurčiná ‑ej ž.; Ďurčinčan ‑a mn. ‑ia m.; Ďurčinčanka ‑y ‑niek ž.; ďurčinský
    durdievať sa ‑a ‑ajú nedok.
    durdiť sa ‑í ‑ia nedok.
    Ďurďoš ‑a L ‑i m.; Ďurďošan ‑a mn. ‑ia m.; Ďurďošanka ‑y ‑niek ž.; ďurďošský
    Ďurďošík ‑a L ‑u m.; Ďurďošíčan ‑a mn. ‑ia m.; Ďurďošíčanka ‑y ‑niek ž.; ďurďošícky
    Ďurďové ‑ého s.; Ďurďovčan ‑a mn. ‑ia m.; Ďurďovčanka ‑y ‑niek ž.; ďurďovský
    durievať ‑a ‑ajú nedok.
    Durínsko ‑a s.; Durínčan ‑a mn. ‑ia m.; Durínčanka ‑y ‑niek ž.; durínsky
    duriť ‑í ‑ia nedok.; duriť sa
    durkať ‑á ‑ajú nedok.
    durknúť ‑e ‑ú ‑kol dok.; durknúť sa
    Ďurkov ‑a m.; Ďurkovčan ‑a mn. ‑ia m.; Ďurkovčanka ‑y ‑niek ž.; ďurkovský
    Ďurková ‑ej ž.; Ďurkovčan ‑a mn. ‑ia m.; Ďurkovčanka ‑y ‑niek ž.; ďurkovský
    Ďurkovce ‑viec ž. pomn.; Ďurkovčan ‑a mn. ‑ia m.; Ďurkovčanka ‑y ‑niek ž.; ďurkovský
    ďuro ‑a mn. ‑ovia m. (hlupák; kartová hra)
    duša ‑e ‑í ž.; duševný; dušev­ne prísl.; dušička ‑y ‑čiek ž.
    Dušan ‑a mn. ‑ovia m.
    Dušanbe neskl. s. (hl. mesto); Dušanbečan ‑a mn. ‑ia m.; Dušanbečanka ‑y ‑niek ž.; dušanbeský
    dusený; dusene, duseno prísl.
    dusičitý
    dusičnan ‑u m.; dusičnanový
    dusičný
    dusievať ‑a ‑ajú nedok.; dusievať sa
    dusík ‑a m.; dusíkový
    dusikáreň ‑rne ‑í ž.
    dusíkatý
    dušinka ‑y ‑niek ž.
    dusiť ‑í ‑ia nedok.; dusiť sa
    dušiť sa ‑í ‑ia nedok.
    dusivý; dusivo prísl.; dusivosť ‑i ž.
    dúška ‑y ‑šok ž.; materina dúška
    dúškom prísl.
    dusný; dusno vetná prísl. i ‑a s.
    dúšok ‑ška, dúštek ‑a m.
    dušovať sa ‑uje ‑ujú nedok.
    duť ‑je ‑jú nedok.; duť sa
    dutina ‑y ‑tín ž.; dutinový; dutinka ‑y ‑niek ž.
    dutorohý
    dutý; duto prísl.; dutosť ‑i ž.
    dúži (silný)
    dužieť, dužnieť ‑ie ‑ejú ‑el nedok.
    dužina ‑y ‑žín, dužnina ‑y ‑nín ž.
    dužinatý, dužnatý; dužinatosť, dužnatosť ‑i ž.
    dúha ‑y dúh ž.; dúhový; dú­hovo prísl.; dúžka ‑y ‑žok ž.
    dužnatieť ‑ie ‑ejú ‑el nedok.
    každučký, každučičký zám.
    odušu, o dušu prísl.
    zádušný

Naposledy hľadané výrazy:

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV