Hľadaný výraz "ã" v Lekárskom slovníku

- autocytolýza, samovoľný rozklad buniek

- autodeštrukcia, samovoľné zničenie

- autodigescia, samonatrávenie ako posmrtný proces alebo i zaživa

- autoerotizmus, chorobná láska k vlastnej osobe, pohlavné vzrušenie pri pozorovaní vlastného tela

- samooplodnenie

- autogénny, pôvodný, bezprostredný, od rovnakého individua pochádzajúci

- autogenéza, samoplodenie, samovznikanie

- teória o vzniku života chemickou evolúciou, evolučná abiogenéza

- autogram, vlastnoručný podpis

- "dermografizmus, ""písmo na koži"""

- antohemoterapia, liečenie vpravením vlastnej krvi do svalového tkaniva

- autohypnóza, schopnosť si kedykoľvek vyvolať spánok, navodenie hypnózy na vlastnej osobe

- autoimunizácia, získavanie odolnosti, rozvoj imunitnej reakcie proti antigénom vlastného organizmu

- autoimunita, vznik imunitnej reakcie k zložkám vlastného organizmu, proti vlastným antigénom

- vznik imunitnej reakcie proti zložkám vlastného organizmu
- schopnosť vytvárať protilátky proti vlastným antigénom. Následkom je autoimúnna choroba.

- autoinfekcia, rozšírenie infekcie mikroorganiznami nachádzajúcimi sa vo vlastnom organizme

- autoinokulácia, rozšírenie infekcie nachádzajúcej sa v organizme na iné miesto

- autointoxikácia, otrava organizmu vlastnými splodinami vznikajúcimi pri látkovej premene

- autokinéza, pohyb vznikajíúci z vnútorného podnetu, vôľou ovplyvnený pohyb

- autológny, prirodzene sa vyskytujúci v určitom tkanive alebo orgáne v tele

- autolyzát, produkt vzniknutý samonatrávením, pôsobením telu vlastných enzýmov

- autolyzín, látka rozkladajúca vlastné telesné bunky

- autolýza, posmrtné natrávenie, rozklad tkaniva pôsobením enzýmov v nich obsiahnutých

- autofág, označenie pre tráviace vakuoly buniek, v ktorých sú odbúravané stavebné a iné opotrebované časti vlastnej bunky

- rozklad tkanív vyvolaný vlastnými enzýmami, predovšetkým z tráviacich štiav

- automutizmus, samovoľný priebeh činnosti

- samo mrzačenie, samo kaličenie

- automutilácia, zámerné alebo účelové sebepoškodzovanie, sebazohavenie

- autonefrektómia, samovoľná nefunkčnosť obličky (pri uzávere močovodu)

- autonómny, nezávislý, samovoľný, neovládateľný vôľou

- autooxidácia, samovoľné okysličovanie zlúčeniny

- autopepsia, samonatrávenie

- autofágia, pohlcovanie seba samého

- autofágický, odburávajúci seba samého, svoje vlastné tkanivo

- autofág, označenie pre tráviace vakuoly buniek, v ktorých sú odbúravané stavebné a iné opotrebované časti vlastnej bunky

- autofília, chorobná láska k sebe samému, narcismus

- autofóbia, chorobný strach pred samotou alebo zo seba samého

- autofónia, zosilnené vnímanie vlastnej reči

- autofonománia, chorobná túžba po sebezničení, samovražda

- autoplastika, plastika urobená krytím povrchovej časti tkaniva kožou toho istého organizmu

- autoprodukcia, tvorba liečebnej látky v organizme postihnutom ochorením, umožňujúci prekonanie ochorenia

- protilátky proti zložkám vlastného organizmu

- autopsia, poznávanie chorobných zmien vlastným okom, obhliadka mŕtvoly s cieľom upresniť stanovenú diagnózu choroby

- metóda na detekciu rádioaktívne značkovaných molekúl (utvárajú osobitný obraz na fotografickom filme) v bunkách alebo tkanive.

- autorádiografia, metóda zobrazovania orgánov a tkanív pomocov rádioizotopov vopred do nich vpravených

- autoregenerácia, samovoľné obnovenie

- vlastná regulácia, samoregulácia

- autoregulácia, sebeovládanie, schopnosť udržat stálosť všetkých funkcií a prispôsobiť ich zmenám prostredia

- autoreprodukcia, samovoľné nahradenie odňatej časti tela

- autosanácia, samovoľné liečenie, hojenie, ozdravenie

- autoskopia, priame vyšetrenie

- precitlivenosť na antigény vlastného tkaniva, autoalergia

- autoséroterapia, liečba sérom získaným z vlastnej krvi

- autosexualizmus, sexuálka úchylka, zamilovanie do sebe samého, nadmerná túžba po sebeuspokojovaní

- autosmia, vlastný telesný pach

- autozóm, nepohlavný chromozóm, zodpovedný za prenos znakov a vlastností organizmu

- autozomálny, vo vzťahu k autozomálnemu chromozómu

- autosterilizácia, zničenie choroboplodných zárodkov v tele vlastnou obranyschopnosťou organiz

- autosugescia, ovplyvňovanie seba samého, vlastných citov, názorov, postojov

- autoliečba, samoliečba, liečenie bez odbornej pomoci

- autotopagnózia, neschopnosť poznávať, určovať časti vlastného tela

- autotransfúzia, odobratie krvi pacientovi na jeho plánovanú operáciu, prevod vlastnej krvi

- štep príjemcovho tkaniva.

- autotransplantácia, chirurgické prenesenie tkaniva z jedného miesta na iné toho istého jedinca

- autotrofia, spôsob výživy zelených rastlín, výživa organizmu nezávislá na iných organizmoch

- autouroterapia, liečenie choroby injekciou vlastného moča

- autovakcína, očkovacia látka pripravená z mikroorganizmov vlastného tela, do ktorého sa má vstreknúť

- ktorýkoľvek chromozóm okrem pohlavných chromozómov. Človek má 22 párov autozómov.

- jesenný, majúci vzťah k jeseni

- auxológia, náuka o telesnom raste a jeho poruchách

- auxiliárny, pomocný, podporný

- pomoc

- auxokardia, zväčšenie srdca

- auxometrón, prístroj k meraniu lomivosti šošovky

- avalvulárny, bezchlopňový

- avaskulárny, bezcievny

- bezcievny

- averzia, odpor, nechuť voči niekomu, niečomu

- letecký

- avidita, chtivosť, žiadostivosť, dychtivosť

- avirulencia, neschopnosť mikroorganizmu infikovať, prenášať nákazu

- avirulentný, neschopný infikovať, preniesť nákazu

- vták

- avitaminóza, ochorenie vzniknuté absolútnym nedostatkom vitamínov

- avulzia, odtrhnutie, vytrhnutie, odobratie

- avulzný, odobraný, odtrhnutý

- predok

- axantopsia, neschopnosť rozpoznať žltú farbu

- axeroftol, vitamín A

- osový

- podpazušie

- axila, pazuchová jama

- axilárny, nachádzajúci sa v pazuchovej jame

- axióm, základná veta, poučka, zásada

- osovo vetvený, tvoriaci vetvy, vetviaci sa

- axoaxonálne, spojenie medzi axónami dvoch nervových buniek

- axodentritové, spojenie medzi axónom jednej a dentritom inej nervovej bunky (výbežok nervovej bunky prijímajúci vzruchy)

- axoléma, plazmatická membrána axónu

- axometrón, prístroj k úprave okuliarov podľa očných osí

- axón, neurit, dlhý plazmatický výbežok nervových buniek prenášajúci nervové vzruchy na iné bunky
- dlhé tenké vodivé vlákno neurónu (nervovej bunky)

- axónový, majúci vzťak k axónu

- axonotméza, pretnutie nervového vlákna

- axoplazma, cytoplazma axónu, hmota prúdiaca v axóne

- axopódia, tuhé, nehybné, lineárne bunkové výbežky zložené prevažne z mikrotubulov

- axosomatický, spojenie medzi axónom jednej bunky a telom inej nervovej bunky

- tuk, sadlo

- jemne vláknitý žiaruvzdorný a chemicky odolný nerast, z ktorého sa vyrábajú ohňovzdorné materiály

- zaprášenie pľúc vláknami azbestu s následným rozkladom pľúcneho tkaniva

- polomäkký syr z ovčieho mlieka, s obsahom tuku 45%. Pôvodom z Portugalska

- azobaktérie, mikroorganizmy viažúce vzdušný dusík a meniace ho na organické zlúčeniny

- azospermia, neprítomnosť pohyblivých spermií v ejakulátu

- azotémia, hladina nebielkovinového dusíka v krvi, hlavne močoviny

- azotorea, zvýšené vylučovanie dusíkatých látok stolicou

- azotúria, zvýšené vylučovanie dusíkatých látok močom

- arúrofilný, majúci afinitu k anilinovým farbivám

- azygografia, rontgenové vešetrenie nepárovej žily použitím kontrastnej látky

- nepárny