Synonymá slova "hal" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 55 výsledkov (1 strana)

  • hala 1. priestranná miestnosť, sieň, obyč. vo verejných budovách al. budove • dvorana: športová, staničná, továrenská, montážna hala; dvorana palácavestibul (vstupná hala): vestibul divadla, hotela

    2. p. predsieň


    predsieň vstupná miestnosť do bytu al. do inej miestnosti • predizba: tmavá predsieň, predizbapitvor (predsieň v dedinskom dome staršieho typu) • pitvorec (menší pitvor) • chodba (predsieň pozdĺžneho tvaru) • hala (väčšia, obyč. obytná predsieň): byt s haloufoyer (väčšia predsieň v divadle al. iných verejných budovách)


    halabala p. nedbanlivo, povrchne 2


    nedbanlivo nedbajúc na niečo v potrebnej miere; svedčiac o tom • nedbaloneporiadnepovrchne: nedbanlivo, nedbalo pozdravil a odišiel; neporiadne, povrchne utrela prach na poličkeledabolohocijakohocijakledajakoledajak: ledabolo zavesila kabát na vešiak; záhrada bola pokopaná len tak hocijako, ledajakokniž. neriadne: neriadne zabalená zásielkahovor. expr. halabala: halabala poukladané knihy popadali na zemexpr. nedbajskypejor. lajdáckyhovor. expr. šlendriánsky: auto bolo nedbajsky, lajdácky opravené; odovzdal šlendriánsky urobenú robotufraz. na pol úst (o reči): nedbanlivo, na pol úst odpovedal na otázkyzľahkanenúteneležérne (nedbanlivo s cieľom dosiahnuť kladný efekt): zľahka si prehodila šatku cez plecia; nenútene, ležérne si sadol do kreslaľahostajnelaxne (neprejavujúc dostatočný záujem): nedbanlivo, ľahostajne, laxne pristupuje k plneniu povinností

    porov. aj nedbanlivý


    povrchne 1. nejdúc do hĺbky, k podstate; svedčiac o tom (op. dôkladne) • zbežneletmo: iba tak povrchne, zbežne, letmo si prezrel výstavuplytko: plytko rozmýšľaťneúplnenedokonalenedokonalo: neúplne, nedokonale spracovaný materiálpolovičatonedôslednekniž. nekonzekventne: spory riešil polovičato, nedôsledne, nekonzekventneneodbornediletantsky (nezakladajúc sa na odborných vedomostiach): k problému pristupoval neodborne, diletantsky

    porov. aj povrchný

    2. nedbajúc na niečo v potrebnej miere; svedčiac o tom (op. poriadne) • nedbanlivonedbalo: povrchne, nedbanlivo, nedbalo utretý prachneporiadnehovor. fušersky: fušersky opravené autoexpr. nedbajskypejor. lajdácky: na návštevu prišiel neporiadne, nedbajsky, lajdácky oblečenýledabololedajakoledajak: ledabolo, ledajako upratala izbu a odišlaexpr. spakrukyhovor. expr. halabala: všetko robí len tak spakruky, halabalafraz. len aby sa nepovedalo


    spievať 1. hlasom tvoriť tóny a spájať ich do melódie; vydávať zvuky ako pri speve (o niektorých vtákoch al. hudobných nástrojoch): spievať krásnym sopránom; sláviky spievajú z plného hrdla; husle smutne spievajúnôtiťpospevovať (chvíľami, obyč. ticho, pre seba spievať): najradšej nôti tú svoju; pospevuje (si) pri robotevyspevovaťvyspevúvaťprespevovaťprespevúvať (s chuťou, veľa spievať): chlapci si pri ohníku veselo vyspevujú, prespevujúexpr. vyťahovaťpejor. kikiríkať (spievať vysokým hlasom) • expr.: poťahovaťzaťahovať: za organom usilovne poťahuje; dievčence zaťahujú trávniceťahať (zdĺhavo, rozvláčne spievať): ťahajú nekonečnú melódiuexpr. spievkať (o deťoch) • kniž. húsť: meluzína hudie smutnú pieseňpejor.: bľačaťbliakať (hlasno, falošne spievať) • pejor.: vybľakovaťvyrevúvaťvyrevovaťvyvreskovaťvyvreskúvať (hlasno a sústavne spievať) • pejor.: mečaťmékaťmekotať (spievať nepríjemným hlasom) • expr. hulákať (hlasno, nekultivovane spievať) • nár.: halačiťhalákať (hlasno spievať) • intonovať (udávať tón, začínať spievať): intonuje známu ľudovú pieseň

    p. aj hmkať (si) 2

    2. p. oslavovať 2, básniť 2 3. p. hovoriť 1


    halačiť, halákať p. spievať 1


    halaškovať p. leňošiť, túlať sa 2


    leňošiť oddávať sa nečinnosti a lenivosti • zaháľať: celé dni leňoší, zaháľa; netreba zaháľaťhovor.: daromníčiťlažírovať: daromníči, lažíruje každú nedeľuexpr.: darebáčiťhlivieťhalaškovať: od rána darebáči; hlivie, halaškuje bez robotypejor.: hniťlajdáčiťnár. daromnikovať: žiak lajdáčizried. fašiangovaťfraz. pozerať/hľadieť pánubohu do okien/do oblokov: namiesto roboty fašianguje; celé týždne hľadí pánubohu do okienváľať sapovaľovať sapolihovaťzried. povaľkávať sapejor. pelešiť sa (leňošiť ležiačky): nerobí nič, len polihujefraz. expr.: ležať hore bruchom/pupkomobrastať tukomvypekať si pupok: celé dni leží hore bruchom; celé dni si vypeká pupokponevierať sasubšt. flákať sa (tráviť čas v nedôležitej činnosti): na stavbe sa len ponevierapostávaťobstávať (leňošiť stojačky): neupratuje, len postávanudiť sa (leňošiť s nepríjemným pocitom) • hovor. expr.: vegetovaťvegetiť (leňošiť, obyč. príjemne): vegetuje pri videufraz. mať dlhú chvíľu: pomôž mi, ak máš dlhú chvíľufraz. expr.: ruky si plekaťuhly podopierať


    povaľovať sa 1. tráviť čas v nečinnosti, záhaľke al. v nedôležitej činnosti • ponevierať sa: celý čas sa povaľuje, poneviera po domeexpr. povaľkávať sa (Dobšinský)postávaťobstávať: postáva, obstáva na uliciexpr.: daromníčiťdarebáčiť: daromníči celý deňzaháľaťleňošiťhlivieťexpr. váľať sa (nič nerobiť): po škole nič nerobí, iba zaháľa, leňoší, hlivie domahovor. lažírovaťexpr.: halaškovaťulievať sasubšt. flákať sa (vyhýbať sa robote): včera som sa namiesto roboty ulieval, flákalfraz. hľadieť/pozerať pánubohu do okienfraz. kraj. ruky si plekať

    p. aj túlať sa, leňošiť

    2. (o veciach) byť v stave neporiadku, rozhádzania, byť bez úžitku, na nevhodnom mieste • expr. váľať sa: na stole sa povaľujú zvyšky večere; knihy sa povaľujú, váľajú po celom byteležať: v prachu tu ležia ešte dobré súčiastky


    túlať sa 1. chodiť bez cieľa • potulovať saponevierať sapotĺkať sablúdiťhovor. bludáriť: celé dopoludnie sa túlať, potulovať po meste; potulovať sa, potĺkať sa po dome; blúdi, bludári po horenár. brílať (Zguriška)expr.: vláčiť satárať satĺcť sahovor. expr.: zarážať sazatĺkať salámať sa: Kde sa vláčite, tárate, tlčiete, zarážate?expr.: zháňaťzháňať sa: celé dni (sa) zháňajú kdesiexpr.: motať samotkať satmoľkať sapliesť sapopletať sa (často pritom zavadzať): deti sa mot(k)ajú po dvore; všetci sa tu popletajú, pletúexpr.: tmoliť saplantať sapľantať sa: mládež sa tmolí, pľance po uliciachnár. obalkovať sa (Rázus)hovor. expr. brúsiť (aj s istým zámerom): brúsiť po meste; brúsiť za chlapcamiexpr.: presúšať savysúšať sa (nečinne chodiť): presúša sa po plážiexpr. obíjať sa (Tajovský): len tak sa obíjať po krčmáchnár. lógovať (Čeretková)

    2. s obľubou sa zdržiavať mimo domu • potulovať sa: od malička sa rád túlal, potulovalexpr.: tárať salanfáriťnár. drndať (Kálal)subšt. flákať sa (nečinne): lanfáril, flákal sa celý deňexpr.: brílaťfalangovaťhalaškovaťhovor. zried. vagabundovaťzastar.: hajdúsiťhajdúšiťhauzírovaťsubšt. čavargovať • cestovaťputovaťexpr. vandrovať (z miesta na miesto): cestuje, vandruje po svete


    halda 1. p. odval 2. p. kopa 2


    kopa 1. navŕšené množstvo niečoho • hromada: kopa, hromada piesku, hnojahŕbakopechrobľa: hŕba kameniastôshovor.: štôsštósexpr. stoh (niečo naukladané do výšky): stôs polien, štôs, štós kníh

    2. expr. veľké množstvo niečoho • expr.: hromadahŕba: kopa, hromada, hŕba peňazí; kopa, hromada, hŕba detíhúf (neusporiadaná väčšia skupina ľudí al. zvierat): húf žiakov, húf rýbmasa: masy čitateľovdav: davy ľudí na uliciachzástup: zástupy demonštrantovkŕdeľ: kŕdeľ vtákov, detíhovor. halda: haldy smetíhovor. more: more ľudí, more sĺzhovor. regiment: regimenty divákovhovor. expr. fúra: fúra návštevníkovhovor. expr.: hrôzahrúza: hrôza, hrúza vojakov; hrôza, hrúza papierahovor. expr. sila: sila ľudíhovor. expr. rákoš: rákoš kačícexpr. hora: hora starostísubšt. kopec: kopec trápeniaexpr.: záplavazáľaha: záplava, záľaha utečencovexpr. vagón: vagón rečíexpr. milión: milióny nezamestnanýchexpr. roj: roj školákovexpr. stoh: stoh spisovexpr. hrča: hrča chalanov (Kužel)expr. vodopád: vodopád slovexpr. vrch: vrch kníh (Tatarka)expr., obyč. pejor. tlupa: tlupa študentovpubl. inflácia: inflácia sľubovsubšt. spústa: spústa utečencov

    3. p. veľa


    množstvo 1. číselne vyjadriteľné zastúpenie nejakých jednotiek • kvantitakvantum: neprimerané množstvo, kvantumpočet: Aký počet, aké množstvo fliaš je v debničke?objemrozsahveľkosť: objem, rozsah škôd, výdavkov

    2. veľký, ťažko presne vyjadriteľný počet • veľakvantum: množstvo, kvantum ľudíbohatstvohojnosť: hojnosť nápadovmyriadahovor. expr.: miliónvagón: vagón myšlienokhúfmasamorehromadakopahŕbahovor. expr.: fúrahaldanávalzáľahazáplavalestucetpaletakniž. krupobitie: krupobitie slov (Alexy)rad: rad rokov

    p. aj kopa 2


    odval miesto na skladovanie sypkého priemyselného odpadu; tento odpad • halda


    halena voľný mužský súkenný kabát ako súčasť ľudového odevu • huňaširica: chlap v halene, huni, širici po pätynár. gubazastar.: surovica (Dobšinský)surka (Vajanský)


    halengať p. kývať 1


    kývať 1. uvádzať do pohybu neupevnenú časť niečoho; opakovane vykonávať pohyb zhora nadol al. zboka nabok (časťou tela): kývať zvonknísaťkolísať: vietor kníše, kolíše vetvami stromu; knísať, kolísať nohamiexpr. kyvkaťnár. kynkať: kyvkať hlavouklátiť (o ťarbavom pohybe): klátiť rukamivykyvovať (kývaním uvoľňovať): vykyvovať si zubmykaťtrepaťtrepotať (prudko potrhávať): mykať hlavou; krava trepe chvostom zboka nabok; trepať, trepotať krídlamitrocha expr. kyvotať: kyvoce kľúčomexpr.: mingaťopálaťhompáľaťkolembaťholengaťcombáľaťcelengaťcelembaťbolengaťnár. halengať (kývať nohami, rukami) • zried. ovievaťvrtieťšmrdkaťpošmrdkávať (o drobných pohyboch): pes ovieva, šmrdká, pošmrdkáva chvostompokyvovaťexpr. pokyvkávať (chvíľami kývať)

    2. pohybom ruky, hlavy a pod. dávať znamenie • mávať: kývajú, mávajú nám na pozdrav; kýva klobúkom na rozlúčkuexpr. kyvkaťkniž. kynúť: kynúť hlavou na súhlastrepotať (prudkým pohybom): trepoce šatkou na brehu


    half p. záložník


    záložník vojak v zálohe: povolať záložníkovšport. zastar. halfzastar. rezervista


    haju používa sa pri uspávaní dieťaťa • hajahajuškyhajušenkyhaj: haju, haju, hajušky, išli mačky na hrušky (riekanka); uložím ťa do postieľky, haja, haja, haj; zažmúr očká, zdriemni byľu, hajušenky, haj (Rázusová-Martáková)há-hahá-háčí-čiči-číči-či: tichý matkin hlas stále opakoval: há-ha, čí-čibuvi-buvibelibeližehali: Na prstoch poďte, buvi-buvi (Rázus); Beliže mi, beli, môj anjelik biely (ľudová pieseň)ššššš: šš, ššš, kolísala zaspávajúce dieťa


    hali p. haju


    halier stý diel koruny; malý peniaz vôbec • hovor. expr. grajciar: nemám ani halier, grajciarzastar. filier (maď.)


    halierový p. malý 1


    malý 1. nedosahujúci priemerné, zvyčajné rozmerové al. iné veličiny, nedosahujúci priemernú očakávanú al. prijateľnú mieru, intenzitu (op. veľký): malý strom; malá rýchlosťdrobný: malý, neveľký človek; malé, drobné slzynízky (ktorý má malú výšku, hodnotu, mieru; op. vysoký): malý, nízky človek; nízky tlak v pneumatikách; namerať nízke hodnotyneveľkýnevysoký (pomerne malý): neveľký, nevysoký dom; neveľký platnezreteľnýnebadanýnebadateľnýnevýraznýneviditeľnýminiatúrnymikroskopickýhovor. mini (nie dostatočne veľký na vnímanie, uvedomenie si; op. zreteľný, očividný): nepatrný, nezreteľný pohyb; nebadaná, nebadateľná, nevýrazná, neviditeľná zmena; miniatúrny model auta; mikroskopické baktérie; mini vláčikúzky (malý al. nevyhovujúci čo do šírky; op. široký, voľný): malý, úzky otvor; úzka blúzkakrátky (malý čo do dĺžky al. časového úseku; op. dlhý): krátka vzdialenosť; malé, krátke trvanie búrkyplytký (malý čo do hĺbky; op. hlboký): malá, plytká jamanedostačujúcinedostatočnýslabýchabýexpr. bledý (nie dostatočne veľký, dosť malý): nedostačujúca, nedostatočná intenzita; malá, slabá výkonnosť hráčov; slabé bolesti (op. silné); to je chabá, bledá útechazakrpatenýnedorastenýi expr. krpatýpren. expr.: trpasličípiadimužíckyškriatkovskýkolibričíliliputánsky: zakrpatený, nedorastený javor; krpatý, trpasličí druh psa; kolibričie, liliputánske vydanie knihyskromný (malý čo do počtu al. množstva): malý, skromný plattesnýobmedzenýstiesnený (nevyhovujúci čo do rozmeru, priestoru; op. voľný, priestranný): šaty sú mi už tesné; vojsť do obmedzených, stiesnených priestorov pivnicešťúplyexpr.: šťúplučkýšťúpluškýkniž. subtílny (malý a chudý): šťúply, subtílny mládenec; má šťúplu postavuzanedbateľný (zanedbateľne malý): zanedbateľná sumaexpr. smiešny: malá, smiešna porcia mäsamizivýnepatrný: zaznamenať len mizivé, nepatrné zlepšenienepočetný: malá, nepočetná skupinkabagateľnýblšacíblšíexpr. halierový: bagateľný, blšací, halierový ziskhovor. pomenší: pomenšia izbakoľký-toľkýaký-taký (aspoň nejaký): mal aspoň koľký-toľký úspech; vidieť aké-také úsilieexpr. drobnohľadný: drobnohľadné živočíchyexpr.: pramalýprimalý (príliš malý): mať pramalý, primalý záujem o niečoexpr.: maličkýmaličičkýmalinkýmalilinkýmalunkýmalulinkýmalučkýmalučičkýzried. malučenkýnár. malušký

    2. ktorý ešte nedosiahol dospelosť (biologickú; o človeku, zvieratách; op. veľký, dospelý) • nedospelýpráv. maloletý: deti má ešte malé, nedospelé; zločiny malých, maloletých detímladý: mladý vlčiakhrub. zasraný: Taký zasraný fagan, a už fajčí!

    p. aj nedospelý

    3. p. nepočetný 4. p. bezvýznamný


    halifaxky p. korčule


    korčule športové náčinie na kĺzanie po ľade: naostriť zatupené korčulehovor. zastaráv.: kanadkykanadyhalifaxky


    haliť porov. zakryť


    hálka p. veterník


    veterník figúrka na ukazovanie smeru vetra: podľa veterníka fúka južný vietorhálka (veterník na streche)


    haló 1. p. hej 1 2. p. rozruch


    hej 1. vyjadruje zavolanie s cieľom upozorniť niekoho na niečo, obyč. volanú osobu na seba • hejžehaló: hej, hejže, počkajte na nás; haló, zastavte, prosímhehejhohohohó: hehej, hohó, zavolal na priateľaholaholáholahó: Hej! Hola, holá, zamáva lampášom. (J. Horák)houhouže (Hviezdoslav, Jesenský)hahóhahouhahoj (zavolanie obyč. do diaľky): hahó, hahou, hahoj, aj my sme tu

    2. p. áno 3. p. ej 1 4. p. príjemne


    rozruch všeobecné rozrušenie, znepokojenie: spôsobiť, vzbudiť niečím rozruchvzruch: v sále nastal vzruchvzrušenie (stav nepokoja, obyč. vnútorného): od rozrušenia nevedel zaspaťpoplach (náhly rozruch): na ulici vznikol poplachpanika (rozruch spôsobený masovým zdesením): ľudí sa zmocnila panikasenzácia (veľký rozruch verejnosti): vyjdenie knihy vyvolalo senzáciuvrenie (všeobecný nepokoj): vrenie medzi mládežoupodráždeniepobúrenie: spôsobiť podráždenie, pobúrenie verejnostiexpr. šum: narobiť veľa šumuhovor. expr. haló (hlboký rozruch): robiť s niečím veľké haló

    p. aj zmätok 2


    haltovať p. mierniť 2


    halucinácia klam zmyslov: sluchové halucinácievidina: bola to iba vidinazdanie: pokladal zdanie za skutočnosťprelud: prenasledovali ju preludymámeniekniž. mam: mam a klamkniž. mámor (Vajanský)videnie: mať videniekniž. vízia: básnické víziefikciailúzia (klamný obraz o skutočnosti): stratil všetky ilúziefatamorgána (svetelný úkaz na púšti, pren. klamná predstava): fatamorgána bohatstvafantóm: fantóm slávykniž.: chimérafantazmagóriafantazma (Vajanský)kniž.: omam (Podjavorinská)omar (Figuli)


    ilúzia vnem nezhodujúci sa so skutočnosťou • vidinaprelud: chorobné ilúzie, vidiny; oddávať sa ilúziám, preludomsen: mať veľké snyklam: optický klamzdanie: bolo to iba zdaniehalucinácia: všetko je to iba halucináciautópia: sociálna utópiapredstava (fantáziou v mysli vytvorený obraz): predstavy o budúcnostifantóm: fantóm slávy


    klam 1. obraz nezodpovedajúci skutočnosti: Je to skutočnosť a či klam?zdanie (čo sa iba na pohľad javí ako skutočnosť): všetko bolo iba zdaniepredstava (fantáziou utvorený obraz): fantastické predstavy o vesmírevidina: bola to len vidinailúzia: žiť v ilúziáchprelud: vo sne ho prenasledovali preludymámeniekniž. mam: mam a klamkniž. víziavidenie: mať videniekniž. mámor (Vajanský)halucinácia: zrakové halucináciefikcia (klamný obraz o skutočnosti): všetko, čomu doteraz veril, sa ukázalo ako fikciafantóm: fantóm mocifatamorgána (klamná predstava): fatamorgána šťastiakniž.: chimérafantazmagóriafantazma (Vajanský)omam (Podjavorinská)omar (Figuli)šaľba

    2. predstieranie niečoho • klamstvopodvod: pristihnúť niekoho pri klame, klamstve, podvodelož: šíriť ložluhárstvohovor. cigánstvo: s tým cigánstvom sa ďaleko nedostanešlesťúskok (predstierané konanie na oklamanie niekoho): dosiahnuť svoj zámer ľsťou, úskokompretvárkaneúprimnosťpokrytectvopejor. farizejstvo (predstieranie niečoho, čo nezodpovedá vnútornému presvedčeniu): spoločenská pretvárka, neúprimnosťhovor. švindeľ: to je obyčajný švindeľhovor. bluf: je to obyčajný bluffaloš: človek bez falšehovor. expr. podfukexpr. luhaninahovor. pejor.: šudiarstvošudierstvopejor.: šarlatánstvoeskamotážkniž. šaľba


    zdanie 1. čo sa zdá, čo sa iba na pohľad javí ako skutočnosť: to všetko bolo iba zdanie, skutočnosť bola celkom inádojem: je to iba sluchový dojemefekt: vypočítať niečo na efektpredstava (klamlivý obraz): fantastické predstavy o vesmírevidina: bola to len vidinaklam (obraz nezodpovedajúci skutočnosti): optický klamprelud: vo sne ho prenasledovali preludyilúzia: všetko sú iba ilúziemámeniekniž. mam: mam a klamkniž. vízia: prorocké víziekniž. mámor (Vajanský)videnie: mať videniezjaveniehalucinácia: zrakové halucináciesen: uskutočniť svoj senfikcia (klamný obraz o skutočnosti): prišiel o všetky ilúziefatamorgána: fatamorgána šťastiafantóm: fantóm slávykniž.: chimérafantazmagóriakniž.: fantazma (Vajanský)omammarivo (Podjavorinská)omar (Figuli)

    2. minimálne vedomosti: má o veci iba matné zdaniepotuchapoňatiepochop: nemať ani potuchy, poňatia, pochopu o niečomhovor. šajn (iba v istých spojeniach): mať o niečom šajn


    halucinačný p. neskutočný 1, omamný 1


    neskutočný 1. ktorý v realite nejestvuje; ktorý nezodpovedá skutočnosti (op. skutočný, reálny) • nereálnykniž. ireálny: neskutočný, nereálny svet fantázie; nereálny, ireálny predpokladneživotnýnerealistický (nepodobný skutočnému životu): neživotný, nerealistický opis skutočnostiabstraktnýnekonkrétnykniž. odťažitý (vyskytujúci sa iba v myšlienkach; odtrhnutý od skutočnosti, od života): abstraktné, odťažité predstavy; nekonkrétne plány; rozvíjať odťažité témyneuveriteľnýabsurdnýkniž. bizarný (príliš vzdialený od skutočnosti): vyrozprával nám neuveriteľný, absurdný príbeh; socha s bizarnými tvarmiutopickýutopistický (založený na nereálnej, neuskutočniteľnej predstave): utopická predstava o rovnostivymyslenýfantastický: vymyslený, fantastický dej knižkylegendárny (ktorý je iba legendou): legendárny príbehmýtický (majúci charakter mýtu): mýtické postavykniž.: imaginárnyfiktívny (utvorený fantáziou): imaginárne, fiktívne predstavysimulovanývirtuálny (utvorený strojom, počítačom ako náhrada za skutočný): simulované prostredie, virtuálna realitarozprávkový (vyskytujúci sa iba v rozprávkach): rozprávkový hrdinaknižnýschematickýpejor. papierový (vyskytujúci sa iba v knihách): knižný príbeh; schematický, papierový hrdinasnový (vyskytujúci sa iba vo sne, v túžbach): snová vízia svetazdanlivýiluzórnyiluzívnykniž.: domnelýpomyselný (založený na zdaní, ilúzii, vidine): zdanlivý, iluzórny pokoj; zdanlivá, domnelá smrťfatamorganickýchimérickýhalucinačnýpreludný: fatamorganické zjavenie; chimérické, halucinačné, preludné videnie, obrazyklamlivýklamný (založený na klame): klamlivá, klamná predtuchanadprirodzenýnadpozemskýnadzemskýkniž. zastar. nezemský (existujúci vo vymyslenom svete; prevyšujúci skutočnosť): neskutočné, nadprirodzené, nadzemské bytosti; dievčina nadpozemskej, nezemskej krásypren. nadoblačný: lietať v nadoblačných sférachnadživotný (väčší ako skutočný): nadživotná veľkosť

    2. p. neprirodzený 1


    omamný 1. ktorý zbavuje jasného vedomia, zmyslov • omamujúci: čuchať omamné, omamujúce prostriedky; užívať omamné, omamujúce liekymámivýopojnýzried. opojivý (spôsobujúci zároveň príjemné pocity): mámivé exotické vône; omamujúce, opojné vínozadúšajúcizadúšavýťažkýmdlý (brániaci voľnému dýchaniu, spôsobujúci mdlobu; obyč o vôni) • halucinačnýhalucinogénny (spôsobujúci zároveň vidiny, halucinácie): halucinačné, halucinogénne výparynarkotický (spôsobujúci narkózu): narkotické látkymalátny (spôsobujúci malátnosť): malátne ticho, malátna vôňa

    2. p. čarovný 1, neodolateľný


    halucinogénny p. omamný 1


    blúzniť 1. bez zmyslu a nezrozumiteľne hovoriť, najmä v spánku, v horúčke al. v agónii • expr. balušiť: má zimnicu a blúzni; nevie o sebe, iba balušíexpr. bľabotaťzried. bľabotiťexpr. baláchaťhovor. fantazírovať: od hladu už fantazírujehalucinovať (nezmyselne hovoriť obyč. pri psychickej poruche)

    2. p. rojčiť, snívať


    halucinovať p. blúzniť 1


    halušky varené múčne jedlo v podobe drobných kúskov: bryndzové haluškystrapačky (halušky zo zemiakového cesta)


    haluz p. konár


    konár výrastok kmeňa, ktorý je súčasťou koruny stromu • vetvahaluz: spodné konáre, vetvy, haluze stromu; odrezať suché vetvy, haluzedrúk (odlomený konár zbavený vetvičiek a lístia): bukový drúkrázga (suchý konár) • expr. chabina (odlomený konár): ohnať sa chabinoukniž. ratolesť (menší konár): ratolesť z brezyexpr. vetvica (Podjavorinská)nár. sneť (Timrava)


    výhonok novo narastená časť rastliny: vŕba má nové výhonkyletorast (výhonok drevín, ktorý vyrástol za jedno vegetačné obdobie): brezové letorastykonárvetvahaluz (väčšie výhonky): konáre, vetvy, haluze obťažené ovocímmládnik: strom vyhnal mládnikykraj.: omladomlaďomlada; odnož (prízemný rastlinný výhonok) • šľahúňbot. poplaz (plazivý výhonok): jahodové šľahúne, poplazyzried. výhon (Vajanský)kniž. ratolesť: olivová ratolesť


    raždie odťaté al. suché konáre, vetvy • raždinahaluzinahaluzie: zbierať v hore raždie, raždinu, haluzinu, haluzie; kúriť raždinou, haluzinounár.: šmániešmáň (drobné raždie)


    haluzie, haluzina p. raždie


    oblak 1. pary tvoriace v ovzduší súvislý celok • mrakmračno (obyč. tmavý, ťažký oblak): nad mestom visia nízke oblaky, mračná; búrkový oblak, mrakchmára (obyč. dažďový oblak): chmáry na obzoreexpr. kúrňava: ženie sa snehová kúrňava

    2. zhluk čiastočiek vo vzduchu pripomínajúci oblak • mrakmračno: oblaky, mračná dymukúdolkúr: zvírený kúdol, kúr prachuexpr.: kúrňavakundol: zdvihla sa kúrňava pieskuroj (o hmyze): roje, oblaky komárovzried. záhal (Figuli)


    záhal p. oblak 2


Pozri výraz HAL v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Slovník skratiek: jzs, mvt, pfz, syr, bsk, and, hy, t, ã ã ari, piå, šereď, siq, príšť, w70, dã ã
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV