Význam slova "hal" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

hala -y hál ž.

1. väčšia (obytná) predsieň: byt s h-ou

2. priestranná miestnosť, sieň (vo ver. budovách) al. budova: hotelová, staničná h.;
továrenská, športová h.;

halabala prísl. hovor. expr. povrchne, nedbanlivo: robiť niečo len tak h.

halapartňa -e ž. hist. stará zbraň s hrotom a hákom na dlhej rúčke: hlásnik s h-ou

halda -y háld ž.

1. odval

2. hovor. veľká kopa, hromada: h-y smetí

halena -y -lien ž. voľný muž. súkenný kabát ako súčasť ľud. oblečenia; druh voľného oblečenia: visí to na ňom ako h. je mu to voľné;

halenový príd.: h. strih

halier -a L -i mn. -e m. čiastková peňaž. jednotka a platidlo slovenskej meny, skr. h: stojí to desať korún, päťdesiat h-ov

● byť, ostať bez h-a, nemať ani h., h-a byť, ostať bez peňazí;
nestojí to ani h. je to zadarmo;

halierik -a m. zdrob. expr.

halierový príd.: h-á minca;
h-á hodnota malá;

haliť -ľ! nedok. kniž. zakrývať, zahaľovať: hmla h-í vrchy;
h. sa do prikrývky

hálka -y -lok ž.

1. okrúhla strieška al. guľa nad štítom (dedinského dreveného) domu, na vežičke ap.

2. veterník na streche

halo -a s. fyz. svetelný účinok vznikajúci v atmosfére odrazom a lomom svetelných lúčov a viditeľný v podobe dvorca okolo Slnka al. Mesiaca;

haló

I. cit. vyj. upozornenie niekomu oslovenému al. pri telefonovaní: h., vráťte sa! h., tu Bratislava

II. haló s. neskl. hovor. expr. hlasitý rozruch: robiť s niečím veľké h.;
to bolo h.!

halogén -u m. chem. halogény halové prvky;

halogénový príd.: h-á lampa

halový¹ príd.: šport. h-é majstrovstvá

halový³ príd.: h. efekt

halový² príd.: chem. h-é prvky veľmi reaktívne a ľahko zlučiteľné s kovmi, halogény

halucinácia -ie ž. klam zmyslov, prelud, vidina, mámenie: sluchové, zrakové h-ie;

halucinačný príd.

halucinogén -u m. farm. látka pôsobiaca na psychiku človeka vyvolávaním halucinácií, zrakových vízií ap.;

halucinogénny príd.: drogové h-e účinky

haluška -y obyč. mn. halušky -šiek ž. varené múčne jedlo v podobe drobných kúskov: bryndzové h-y;

haluškový príd.: h-é cesto

haluz -e L -i mn. -e G -í ž. konár, vetva: vtáča sedí na h-i;

haluzina -y ž. hromad. haluze, raždie: kúriť h-ou

halúzka -y -zok ž. zdrob.