Synonymá slova "beľ" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 170 výsledkov (2 strán)
-
beľ p. belosť
belosť, bielosť biele zafarbenie: belosť tela • bieloba • poet.: belota • bielota: belota snehu oslepuje oči • poet.: beľ • úbeľ: beľ vyľakanej tváre • pren. alabaster: svieti alabaster jej pleti
beláň človek s belavými vlasmi; zviera s belavou srsťou: on je beláň i koňa má beláňa • belko • beloň: v brunetovi nikto nehľadal malého belka • blondín • hovor. blondiak • zried. plavovlások • bielohlávok (iba o človeku) • beluš (iba o zvierati)
belaňa zviera bielej al. belavej srsti (obyč. krava, koza al. ovca): ovce mal samé belane • belica • beluša • zastar. zried. šimľa (kobyla belavej farby)
belasastý p. modrastý
modrastý mierne sfarbený do modra, s odtienkom modrej farby • modravý • namodrastý • namodravý: očko na prsteni má modrastý, modravý nádych; namodrasté, namodravé nechty mŕtvoly • belastý • beláskavý • belaskavý • belasistý • belasastý: beláskavá, belaskavá obloha; belastý, belasistý, belasastý plamienok • sinavý • sinastý • kniž. siný (často pri sfarbení ľudskej pokožky, obyč. ako chorobný príznak): sinavé, siné more; pery mala od zimy celé sinasté, sinavé, siné • osinený • osinutý • zastar. osinelý (ktorý nadobudol modrý nádych, obyč. od zimy): osinená, osinutá pokožka
belasieť p. modrieť
modrieť stávať sa modrým, belasým • belasieť • sinieť: slivky už modrejú, belasejú • poet. sinavieť: sinavel od zlosti
belasieť sa p. modrieť sa
modrieť sa javiť sa modrým • belasieť sa • sinieť sa: obloha sa modrie, vrchy sa v diaľke belasejú
belasisto p. modro1
modro1 majúc modrú farbu; na modrú farbu, modrou farbou • belaso: modro, belaso sfarbená látka • namodro • nabelaso, pís. i na modro, na belaso: natrieť plot namodro, nabelaso • domodra • dobelasa, pís. i do modra, do belasa: udreté miesto sa sfarbilo domodra, dobelasa • bledomodro • bledobelaso • dobledomodra • dobledobelasa • nabledomodro • nabledobelaso, pís. i do bledomodra, na bledomodro atď. • nezábudkovo (so svetlým odtieňom modrej farby): bledomodro, nezábudkovo vymaľovaná izba • jasnomodro • jasnobelaso • nebovo • nevädzovo • kniž. azúrovo • blankytne (sýtou modrou farbou): jasnomodro, nebovo, nevädzovo sfarbené závesy; azúrovo, blankytne žiariace kvety • modrasto • modravo • belasisto • beláskavo (trochu modro): modrasto, belasisto namaľované viečka; plamienok horel modravo, beláskavo
porov. aj modrý
belasistý p. modrastý
belasiť p. svetliť
svetliť zastaráv. zjasňovať bielizeň svetličkou, modridlom • modriť: žena bielizeň nakoniec svetlí, modrí • belasiť (farbiť na belaso)
beláskavo p. modro1
beláskavý, belaskavý p. modrastý
belaso p. modro1
belasosť p. modrota
modrota modrá farba • modrosť • belasosť: modrota, modrosť, belasosť jasnej oblohy • zried.: modro • modrava
belasozelený p. zelený
zelený majúci farbu ako svieža tráva, listy stromov a pod. • jasnozelený • živozelený • ostrozelený • sýtozelený: jasnozelené šaty, živozelená siatina, sýtozelený májový les • svetlozelený • slabozelený • bledozelený (zelený s bledým odtieňom): bledozelená blúza • zelenožltý • žltozelený • kaki (neskl.; zelený so žltým odtieňom): kaki košeľa • zlatozelený (zelený so zlatým odtieňom): zlatozelené šíre polia • pren. mačací (o farbe očí) • fosforový (zelený ako fosfor) • zelenavý • zelenkavý • zelenastý • zelenkastý • nazelenastý • nazelenalý • nazelenkastý (trocha sfarbený do zelena): zelenkavá voda; nazelenkasté svetlo • zried. zelenistý: zelenisté vody (Kalinčiak) • tuhozelený • tmavozelený • temnozelený • fľaškovozelený (zelený s tmavým odtieňom): tmavozelený plot • zelenomodrý • modrozelený • belasozelený • zelenobelasý • tyrkysový • akvamarínový • vodový (zelený s modrým odtieňom): tyrkysový, akvamarínový prsteň; steny vodovej farby • trávový • trávovozelený • hráškový • hráškovozelený • smaragdový • smaragdovozelený • malachitový • morský (zelený ako tráva, hrášok, smaragd, malachit, ako more): nohavice hráškovej farby; smaragdová, malachitová zeleň; morská farba • olivový • olivovozelený (zelený ako olivy): olivovozelený odtieň látky • šedivozelený • sivozelený (zelený do siva) • expr.: zelenučký • zelenušký
belastý p. modrastý
modrý ktorý má farbu ako jasná obloha • belasý • kniž. siný: šaty modrej, belasej farby; plaviť sa po sinom mori; od zimy má belasé, siné pery • jasnomodrý • jasnobelasý • kniž.: blankytný • azúrový (s jasným odtieňom): jasnomodré, jasnobelasé kvety nezábudky; blankytná, azúrová obloha • bledomodrý • bledobelasý • svetlomodrý • svetlobelasý • slabomodrý • slabobelasý (s bledým odtieňom): bledomodré, svetlomodré oči; bledobelasý, svetlobelasý dym; slabomodré, slabobelasé očné tiene • nebový • nebovomodrý • nebovobelasý (so svetlým a jasným odtieňom ako farba neba): prsteň s nebovým, nebovomodrým, nebovobelasým očkom • nevädzový • nevädzovomodrý • nevädzovobelasý • poet. nevädzí (s farbou nevädze): nevädzová, nevädzovobelasá látka • tmavomodrý • tmavobelasý • kniž.: temnomodrý • temnobelasý (s tmavým odtieňom): tmavomodrý, tmavobelasý oblek • tuhomodrý • tuhobelasý • sýtomodrý • sýtobelasý • ultramarínový (s výrazným, intenzívnym odtieňom): maliar namiešal tuhomodrú, tuhobelasú, sýtomodrú farbu; ultramarínové steny • indigový (s veľmi tmavým odtieňom ako indigo): indigové nohavice • oceľový • oceľovomodrý • oceľovobelasý • kobaltový (s farbou ocele, kobaltu, t. j. s tmavým a sivým odtieňom): pred búrkou sú na oblohe oceľové, oceľovomodré mraky; kov s oceľovomodrým, oceľovobelasým, kobaltovým leskom • slivkový • slivkovomodrý (s farbou slivky): slivkový, slivkovomodrý kostým • sivomodrý • sivobelasý • šedivomodrý (so sivým odtieňom) • striebrobelasý (so strieborným odtienkom) • nezábudkový (farby nezábudky) • zafírový • zafírovomodrý (s farbou zafíru): zafírový, zafírovomodrý šperk • modrastý • modravý • namodrastý • namodravý • belastý (mierne sfarbený do modra, s odtienkom modrej farby): ranný opar má modrastý, modravý, namodrastý nádych • expr.: modručký • modrunký • modrulinký • belasučký
p. aj modrastý
belasý p. modrý
kolísať 1. pohybovať z boka na bok al. zhora nadol • hojdať: kolísať dieťa v kolíske, hojdať syna na hojdačke • expr. kolembať • nár. húštať: kolembá, húšta dieťa v náručí • uspávať • expr.: čičíkať • beľať (kolísať s cieľom uspať) • nár. expr.: hontŕľať • hučkať • hunčkať (na hojdačke) • kývať • knísať: vietor kýva, kníše konármi stromov • pohojdávať (mierne hojdať) • expr. hopkať (zhora nadol): hopká na kolenách dieťa • opálať • expr.: hompáľať • holengať • bolengať • combáľať • celembať • celengať (niečím, čo visí): opála nohami; hompáľa, holengá taškou v ruke; dieťa utekalo a combáľalo, celembalo rukami
2. byť medzi dvoma krajnými možnosťami, bodmi a pod., byť nerozhodný • váhať • tápať: kolíše, váha, tápa medzi povinnosťou a láskou • kniž. vajatať
3. robiť výkyvy pri pohybe; byť menlivý • balansovať: závažie kolíše, balansuje; ceny kolíšu, balansujú • pohybovať sa (kolísať v istom rozpätí): teploty sa pohybujú okolo nuly
belavý p. biely, sivý 1
biely ktorý má farbu ako mlieko, sneh, ľalia a pod.: biele zuby, biele šaty • snehobiely • mliečnobiely: biele, snehobiele šaty nevesty; biela, mliečnobiela pokožka • jasnobiely • kniž.: bieloskvúci • belostný (krásne, žiarivo biely): bieloskvúce plecia, belostný mramor • cínovobiely (biely ako cín): cínovobiela farba • kriedový (biely ako krieda): kriedová tvár • pren. alabastrový • mramorový (obyč. o pokožke, tvári a pod.) • porcelánovobiely • porcelánový (biely ako porcelán; obyč. o tvári) • perleťový (biely a lesklý ako perleť) • platinový (biely ako platina) • mliečny (farbou podobný mlieku): mliečne sklo • žltobiely (biely so žltým nádychom): žltobiele vlasy • modrobiely (biely s modrým nádychom): modrobiely dym • sivobiely • belavý • šedivobiely • popolavobiely • špinavobiely (biely s nádychom do siva): sivobiele, šedivobiele mraky; popolavobiele vlasy; špinavobiele múry domov • striebrobiely: striebrobiely kov • pren. srienistý: srienistá hlava starca • pren. snežný (Kalinčiak) • expr.: bielučký • bielučičký • bielunký • bielulinký: bielu(či)čká, bielu(li)nká košeľa • zabielený • zabelený (ktorý sa stal bielym): zabielené, zabelené ruky od vápna • pribiely (príliš, nápadne biely): pribiela tvár
sivý 1. ktorý má farbu popola, peria holuba, hrdličky a pod. • popolavý: sivá, popolavá srsť zajaca; dievča s popolavými vlasmi • šedivý: rada mala nenápadnú šedivú farbu • striebornopopolavý (popolavý so strieborným, lesklým odtieňom): striebornopopolavý nádych drahokamu • strieborný • striebristosivý • striebrosivý • striebristý (farbou pripomínajúci striebro, sivý a lesklý, až dobiela): starenkina strieborná, striebrosivá, striebristá hlava • postriebrený • prešedivený (miestami sivý; o vlasoch) • striebornošedivý • striebrošedivý (šedivý so strieborným odtienkom): striebornošedivý hodváb • sivovlasý • striebrovlasý (o človeku): mladý a už sivovlasý, striebrovlasý • olovený (pripomínajúci olovo): olovené mraky na oblohe veštia búrku • oceľovosivý • oceľový (sivý ako oceľ) • dymový (s jemným sivým nádychom): dymový preliv na vlasoch • poet. holubí: holubie nebo, oči • expr. plesnivý (sivý ako pleseň): plesnivé fúzy • myší • myšací (sivý ako myš) • nár. šarý (sivý so slabým žltým odtienkom): šarý vlások • bledosivý • svetlosivý • svetlošedivý (sivý s bledým odtienkom) • sivastý • sivkastý • sivkavý (sfarbený dosiva): bledosivý, svetlosivý podklad; sivasté, sivkasté, sivkavé oči • belavý (sivý s bielym nádychom) • zried. belostnosivý; tmavosivý (sivý s tmavým odtienkom) • nár.: burý • buravý • subšt. šedý
p. aj šedivý 1
2. p. jednotvárny, stereotypný
belčov p. kolíska 1
kolíska 1. lôžko pre dojča upravené na kolísanie: vyrezávaná kolíska • zastaráv. belčov (drevená kolíska): uložiť dieťa do belčova • hojda (visiaca kolíska, obyč. urobená z plachty) • hovor. kolembačka
2. p. domov 2, vlasť 2
beli p. haju
haju používa sa pri uspávaní dieťaťa • haja • hajušky • hajušenky • haj: haju, haju, hajušky, išli mačky na hrušky (riekanka); uložím ťa do postieľky, haja, haja, haj; zažmúr očká, zdriemni byľu, hajušenky, haj (Rázusová-Martáková) • há-ha • há-há • čí-či • či-čí • či-či: tichý matkin hlas stále opakoval: há-ha, čí-či • buvi-buvi • beli • beliže • hali: Na prstoch poďte, buvi-buvi (Rázus); Beliže mi, beli, môj anjelik biely (ľudová pieseň) • šš • ššš: šš, ššš, kolísala zaspávajúce dieťa
belica p. belaňa
belieť stávať sa belším, bielym • obelievať • zbelievať: plátno na slnku belie, obelieva • šedivieť • sivieť (najmä o vlasoch, hlave; nadobúdať šedivú, neurčitú farbu): vlasy mu belejú, šedivejú; látka na slnku šedivie, obelieva • pobelievať • pošedivievať (trocha, postupne): fúzy mu pobelievajú, pošedivievajú
belieť sa p. blýskať sa 1
blýskať sa 1. vydávať jas, javiť sa lesklým (prerušovane al. bez prerušenia) • blýskať • blyšťať sa • lesknúť sa • ligotať sa • expr.: blyskotať (sa) • bleskotať (sa): šperky sa na ruke blýskajú, blyštia; oči blýskajú radosťou, v oku sa ligoce, leskne slza • žiariť (neprerušovane): mesiac slabo žiari • zried. jasať sa (Timrava, Rázus) • trblietať sa • jagať sa • jagotať sa (kmitavo, prerušovane): hviezdy sa trblietajú, jagajú • skvieť sa • svietiť • svietiť sa (prejavovať sa svetlom, čistotou a pod.): všetko sa blýska, skvie, svieti čistotou • striebriť sa (javiť sa ako striebro): v diaľke sa striebri jazero • perliť sa (javiť sa ako drobné perly): víno sa v pohári perlí • belieť sa • prebelievať sa (javiť sa bielym, svetlým): v tráve sa belejú sedmokrásky • vynímať sa (javiť sa nápadným) • iskriť (sa) (vydávať svetlo v podobe iskier): v pohári (sa) iskrí víno • horieť (o očiach): oči mu horia radosťou
p. aj hrať 3
2. p. chváliť sa
beliže p. haju
belko p. beláň
kôň 1. domáce zviera používané na ťahanie al. jazdenie: ťažný, dostihový kôň • tátoš (kôň v rozprávkach, pren. bujný kôň) • expr. paripa (bujný, pekný kôň): kone ako paripy • ťahúň (ťažný kôň) • pejo • pejko (kôň hnedej srsti, expr. kôň vôbec) • šimeľ (kôň bielej srsti, expr. kôň vôbec) • belko (kôň belavej srsti) • hnedák (kôň hnedej srsti) • havran (kôň čiernej srsti) • gaštan (kôň gaštanovej srsti) • sivko • sivák (kôň sivej srsti) • fako (kôň plavej srsti) • vraník • vranec • vranko (kôň čiernej srsti): pár bujných vraníkov, vrancov • fukso (kôň žltej al. tehlovej farby) • hovor.: plavák • plavko (kôň plavej srsti) • hovor. grošák (kôň bledej srsti s tmavými okrúhlymi škvrnami) • expr. hrivko (kôň s peknou hrivou) • hucul (horský kôň) • lipican (plemeno teplokrvného koňa) • arab (arabský kôň) • hovor. štajerák (ťažný kôň pochádzajúci zo Štajerska) • kalika (kôň s telesnou chybou) • pejor.: mršina • mrcina • mitrha • devla (starý, chudý kôň)
2. p. stojan 3. p. jazdec 2 4. p. hlupák
beľmo p. zákal
zákal strata jasnosti, čírosti: pivo má zákal • beľmo (biely zákal oka)
beloň p. beláň
belostnosivý p. sivý 1
belostný p. biely
belota p. belosť
beluš p. beláň
beluša p. belaňa
belzebub p. čert
čert nadprirodzená bytosť ako stelesnenie zla • diabol (op. anjel): preobliecť sa za čerta, pokušenie diabla • satan • satanáš: pekelný satanáš • Antikrist (diabol ako protivník Krista) • pren. antikrist (zlý človek) • zlý duch • zloduch • pekelník • démon • lucifer • bes • ďas (obyč. v nadávkach): ký ďas ťa sem dovliekol • expr. rohatý • hovor. expr.: parom • šľak • fras (obyč. v kliatbach): nech ho parom uchytí; šľak to vzal; bodaj ho fras vzal • hovor.: anciáš • ancikrist (v kliatbach a nadávkach): anciáša, ancikrista tvojho • hovor. expr. helement (v nadávkach) • hovor. expr. beťah (v kliatbach a nadávkach) • zastar.: priepastník (Vansová) • rarach (Hurban) • kniž. zastar. zloboh (Dobšinský) • bibl. belzebub • náb. pokušiteľ: premôcť pokušiteľa • žart. krampus (Letz)
bečať p. mečať 1
mečať 1. (o koze a ovci) vydávať zvuk mé • mékať: koza mečí, méka na dvore • expr. mekotať: ovce mekocú • bečať • bľačať • bľakotať • bliakať (o ovci)
2. p. spievať 1
bečeľovať p. vážiť si
ctiť 1. pociťovať al. prejavovať úctu, vážnosť k niekomu, niečomu • ctiť si • mať v úcte • mať vo vážnosti • vážiť si: ctí (si), váži si starších ľudí; ctí (si), má v úcte, vo vážnosti názory iných • uctievať (preukazovať úctu ako k božstvu, k svätým a pod.): uctievajú ho ako Pána Boha • vzdávať úctu: vzdávali úctu padlým za slobodu • cirk. deifikovať • zbožňovať (pociťovať prepiatu úctu) • ceniť si (prisudzovať niekomu, niečomu veľkú vážnosť): cení si priateľov • nár. bečeľovať (Kukučín) • uznávať
2. vyvolávať úctu • robiť česť: ten čin vás nectí, nerobí vám česť
vážiť si prejavovať ocenenie, uznanie • mať vo vážnosti • mať v úcte: váži si, má vo vážnosti starších; má v úcte kultúrne hodnoty • ceniť si • ctiť (si) • uctievať (si): ctí (si) prácu, život; cení si slobodu • uznávať (obyč. pre nejaké kvality): uznáva ho ako odborníka • nár. bečeľovať (Kukučín): všetci ho bečeľujú
behom 1. (o človeku) rýchlo sa pohybujúc na nohách, v behu, bežiac • hovor.: bežiačky • bežky: behom, bežiačky zahol do vedľajšej ulice; bežky sa pustili hore dedinou • expr. bežkom: behom, bežkom vošiel do triedy • klusom • poklusom (miernym behom): klusom, poklusom sa dostali až na samý vrchol • cvalom • hovor. trapom • expr. galopom (zrýchleným behom): cvalom, trapom, galopom zmizli v dave
2. p. rýchlo, narýchlo, letmo 1 3. p. správ. cez 5, za 1
bežiačky p. behom 1
bežky 1. p. behom 1 2. p. narýchlo
narýchlo s malou spotrebou času, obyč. v časovej tiesni • nachytro • napochytro • napochytre • naponáhlo • naponáhle: narýchlo, nachytro rozložil oheň v sporáku; napochytro, naponáhlo uvarila zapraženú polievku • rýchlo • chytro • behom • hovor. bežky: rýchlo, chytro si pobalili veci a odišli • v rýchlosti • v náhlosti: narýchlo, v rýchlosti, v náhlosti sa pozrel, či niečo nezabudol • náhlivo • úchytkom • letmo • letkom • zried. naúchytky • zastar. letky: náhlivo, úchytkom sa zmienil o svojich ťažkostiach; letmo, letkom si prečítal noviny • chvatne • s chvatom • zastaráv. nachvat: chvatne, s chvatom zobral, čo sa mu dostalo pod ruku; nachvat opustili úkryt • súrne • náhle (bez akéhokoľvek časového odkladu): súrne, náhle musel odísť
bežkom p. behom 1
úbeľ p. belosť
beštia 1. p. zviera 1 2. p. surovec 3. p. netvor 1
netvor 1. obludný tvor • obluda: rozprávkový netvor, rozprávková obluda • príšera: morská príšera • prízrak (neskutočný, fantáziou vyvolaný a hrôzu vzbudzujúci tvor): chodí po dome ako prízrak • monštrum: to nie je človek, to je monštrum • potvora (škaredý, hnusný tvor): morská potvora • opacha (netvor vzbudzujúci odpor veľkými rozmermi) • beštia • kniž. chiméra (netvor v gréckom bájosloví) • expr. ohyzda • pejor.: ohava • nečlovek • kniž. hydra: hydra vojny • kniž. nestvora (Vansová)
2. p. surovec
surovec surový, brutálny, bezcitný človek: jej manžel sa ukázal ako surovec a pijan • ukrutník • násilník • nemilosrdník • kniž. hrubec (Tatarka) • kniž. zastar. hrubian (Kukučín) • expr. grobian: správať sa ako grobian • expr. zried. suroň (Krno) • expr. šarha • pejor.: odľud • barbar • rabiát • rabiátnik • beštia • upír • šelma • zver • zviera • hyena • netvor • subšt. hulvát
zviera 1. väčší živočích, najmä cicavec: dravé, lesné zviera; chov domácich zvierat • zver (väčšie dravé zviera): ranený zver • dravec (dravé zviera, obyč. vták al. ryba): jastrab je dravec • šelma • beštia (dravé zviera, obyč. cicavec): skoliť šelmu; krvilačná beštia
2. p. surovec
beštialita pejor. vlastnosť násilných, bezcitných ľudí; ukrutný čin al. jeho príznak • beštiálnosť: beštialita, beštiálnosť žandárov sa prejavila v zákroku • surovosť • neľudskosť • ukrutnosť • krutosť • brutalita • brutálnosť: z očí mu pozerala akási surovosť až neľudskosť • bezcitnosť • násilníctvo • násilenstvo: nemohol prekonať svoje násilníctvo, násilenstvo • krvilačnosť (najmä o vlastnosti) • expr.: zverskosť • obludnosť: popáchali obludnosti plné krvilačnosti • drastickosť • príšernosť • ohavnosť (o charaktere činu): drastickosť jeho konania nemožno ani opísať • expr. zverstvo (o čine samotnom): dosť už popáchal zverstiev
surovosť surový čin • hrubosť: dopustiť sa surovosti, hrubosti • ukrutnosť • brutalita • brutálnosť • expr. grobianstvo: svojím grobianstvom ubližoval ľuďom • expr.: zverstvo • zverskosť • pejor.: beštialita • beštiálnosť • barbarstvo • barbarskosť • hyenizmus • rabiátstvo • subšt. hulvátstvo • faul (nedovolený zákrok v športovej hre)
beštiálnosť p. beštialita
beštiálny p. surový 2
násilný 1. spôsobený al. uskutočnený použitím obyč. fyzickej sily al. iného donucovacieho prostriedku • násilnícky: zomrel násilnou smrťou (op. prirodzenou); lúpežné prepadnutie sa považuje za násilný, násilnícky čin • nútený • nedobrovoľný • vynútený (op. dobrovoľný): násilné, vynútené spoločenské zmeny; nútené, nedobrovoľné odnárodňovanie • krutý • surový • neľudský (pri fyzickom násilí spojenom s krutosťou, bezcitnosťou): násilné, kruté, surové potlačenie vzbury; neľudský zásah polície • expr.: zverský • beštiálny • brutálny • brachiálny: zverské, beštiálne zaobchádzanie s väzňami; brutálny prepad; brachiálna moc
2. p. násilnícky 1 3. p. silený, neprirodzený 1, 2
surový 1. ktorý je nasiaknutý vlahou, miazgou, ešte nevysušený, nevyschnutý (o dreve); ktorý je v pôvodnom, prirodzenom stave (obyč. o potravinách) • svieži • čerstvý: vôňa surového, sviežeho, čerstvého smrekového dreva • mokrý (op. suchý): naukladané mokré dubové dosky • nepálený (o tehlách) • neupravený • neuvarený • nevarený (o jedle, mäse, zelenine a pod.)
2. ktorý je bez citu, ľudskosti, jemnosti (o človeku a jeho prejavoch; op. jemný) • tvrdý • drsný • hrubý: surový, tvrdý, drsný, hrubý človek; surové, drsné, hrubé zaobchádzanie • neľudský • nehumánny: neľudský, nehumánny postup • neľútostný • bezohľadný • nemilosrdný: neľútostná bitka; bezohľadné, nemilosrdné metódy • vandalský: vandalský prístup k prírode • drastický • krutý • ukrutný • tyranský (vyznačujúci sa krutosťou): pomstiť sa niekomu drastickým, krutým, ukrutným spôsobom • brutálny • brachiálny • násilný (založený na tvrdom násilí): brutálny čin; brachiálne, násilné prostriedky • bezcitný • chladnokrvný • krvilačný • sadistický • expr.: beštiálny • zverský (vyznačujúci sa zvrátenou surovosťou): bezcitný, chladnokrvný zabijak; krvilačná beštia – nie človek; sadistická, beštiálna, zverská vražda • expr. krvavý: krvavý film • pren. expr.: gestapácky • esesácky • hyení • hyenský • kniž. sverepý • hovor. komisný (o človeku) • hrub. zhovädilý: to neurobí človek, ale zhovädilá príšera • pejor.: rabiátny • rabiátsky
3. p. neslušný, hrubý 2 4. p. drsný 2, 4
zverský expr. 1. ktorý sa vyznačuje veľkou krutosťou a surovosťou • expr. beštiálny: zverský, beštiálny človek, čin • neľudský • brutálny • surový • barbarský: brutálne, surové zaobchádzanie • krvilačný • sadistický • pren. kanibalský: krvilačné, kanibalské vraždenie • expr.: zvlčený • zvlčilý • zvrhlý • zvierací: zvlčený, zvrhlý zločin • odporný • hnusný (vyvolávajúci odpor, hnus): odporná vražda • príšerný • ohavný • obludný: príšerná, obludná pomsta • hrub. zhovädilý: zhovädilý človek
2. p. hrozný 1
beťah 1. p. čert 2. p. epilepsia
epilepsia nervová choroba prejavujúca sa záchvatmi, kŕčmi • padúcnica • hovor.: zrádnik • psotník • mrcha choroba • zlá choroba • hovor. expr. beťah • nár.: vražobník • vred
beťár p. vtipkár, šibal
šibal človek (obyč. mladý) oplývajúci vtipom, šikovnosťou, rozumom • figliar • vtipkár: v triede bol známym šibalom, figliarom, vtipkárom • expr.: huncút • lapaj • výmyselník • vybíjanec • prefíkanec • prešibanec • viselec • šinter • koťuha • furták • líška • lišiak • kujon • šelma • stonoha • potmehúd • migľanc • zbojník • lapikurkár • hovor.: beťár • pofa • hovor. expr.: živáň • číslo • numero • bujdoš • bujo • fiktus • šibenec • šibeničník • šibeník • obyč. pejor. chytrák • pejor. potvora • hovor. recesista
vtipkár kto rád vtipkuje • figliar • šibal: vtipkár, figliar, šibal od kosti • žartovník (Jesenská) • humorista • hovor. beťár: to je veľký beťár • hovor. komik: komik spoločnosti • hovor.: špásovník • recesista • hovor. pejor. pofa • expr.: huncút • furták • potmehúd • expr. zried.: smieško (Tatarka) • smiechotár (Dobšinský)
beťárčiť p. vystrájať1
vystrájať1 robiť kúsky, ktoré okolie prijíma negatívne, ktoré spôsobujú nepríjemnosti; neviazane, neprimerane sa správať • vyvádzať • vyčíňať: nedospelí chlapci vystrájajú, vyvádzajú nezbedy; vyčíňanie bandy • expr. stvárať • hovor. zvádzať: Čo tam vedľa stvárajú?; stvárať kúsky, čertoviny, neprístojnosti, nezbedy; zvádzať hlúposti • vymýšľať • zried. paratiť: deti stále čosi vymýšľajú • hovor. expr.: garazdovať • garazdiť • robiť garazdu: nič nerobia, iba sa povaľujú a robia garazdu • expr.: besnieť (sa) • besniť (sa) • divieť • šalieť (sa) (veľmi vystrájať) • nezbedníčiť • robiť nezbedu/nezbedy • robiť neplechu/neplechy • robiť pestvá (vystrájať zo samopaše) • hovor. beťárčiť • šantiť • šantovať • robiť šanty • robiť šibalstvá • robiť huncútstva (vystrájať žartovné, huncútske kúsky) • expr. rákošiť (Hviezdoslav) • hovor. expr. šarapatiť • zried. vrtošiť • zastaráv.: všetečiť • všetečniť (Šoltésová) • fraz. expr. nezmestiť sa do kože
beťársky p. šibalský
šibalský ktorý robí žartovné al. nezbedné výčiny; ktorý rád niečo vyparatí, rád prejde niekomu cez rozum; prezrádzajúci šibalstvo • figliarsky • vtipkársky: zaiskrilo sa mu v šibalských, figliarskych očiach; figliarsky, vtipkársky starý otec • expr.: huncútsky • šinterský • furtácky • hovor. beťársky (ktorý vedome vyhľadáva a robí veselé, často riskantné veci): huncútski, šinterskí, furtácki chlapci; zabudol už na svoje beťárske kúsky • prešibaný • prefíkaný • lišiacky • expr. kujonský • expr. lapikurkársky (ktorý na svoje ciele používa klamstvo, lesť, pretvárku a pod.): prezrádzal ju prešibaný, prefíkaný, lišiacky úsmev; kujonský šarvanec • potmehúdsky • potuteľný • expr.: šelmovský • fraz. diablom podšitý • hovor. šibenecký (ktorý potajme, ľstivo spriada, pripravuje šibalstvá, nezbedné kúsky): potmehúdsky, potuteľný záblesk v očiach; tichý, ale potmehúdsky, šelmovský, diablom podšitý spoločník; šibenecké žmurknutie • expr.: lapajský • laganský • galganský • loptošský • lotrovský • zbojnícky (ktorý s pôžitkom robí zle, niekomu proti vôli): so strážcom si lapajská, laganská, galganská chasa veselo poradila; loptošský, lotrovský, zbojnícky plán • expr. zried. fafrnský
žartovný 1. obsahujúci žarty a vzbudzujúci veselosť • veselý • humorný: rozprával žartovné, veselé, humorné zážitky • vtipný (duchaplne žartovný): vtipné poznámky • rozmarný • úsmevný • zábavný (ktorý vyvoláva dobrú náladu): rozmarné poviedky; zábavné čítanie • anekdotický (žartovný a krátky): anekdotický príbeh • humoristický (obsahujúci humor): humoristický časopis • recesistický • recesijný (provokatívne, vyzývavo žartovný) • figliarsky • šibalský • expr. huncútsky • hovor. beťársky: vyviedol figliarsky, beťársky kúsok • komický • smiešny (vzbudzujúci smiech): komické, smiešne masky • burleskný • fraškovitý (hrubo žartovný): burleskné predstavenie • prekáravý (žartovne podpichovačný): prekáravé slová • zried. žartovlivý (Hviezdoslav) • subšt. švandovný • subšt. a vulg. srandovný
2. (o človeku) ktorý rád žartuje • veselý: je to veselý, žartovný pán • humorný • vtipný: humorný, vtipný človek • figliarsky • šibalský • expr. huncútsky • hovor. beťársky (ktorý rád robí fígle, huncútstva): môj starký bol figliarsky, beťársky človek • rozmarný • úsmevný • zábavný (ktorý vyvoláva dobrú náladu): veľmi úsmevná, zábavná spoločnosť • hovor. špásovný: špásovné dievča • subšt. švandovný • subšt. a vulg. srandovný
beťárstvo p. šibalstvo
šibalstvo vlastnosť obyč. mladého človeka ktorý oplýva vtipom, šikovnosťou, rozumom; čin takéhoto rázu • figliarstvo • fígeľ • expr.: huncútstvo • lapajstvo • furtáctvo • lišiactvo • kujonstvo • šantivosť • prefíkanosť • prešibanosť • vybíjanosť • šinterstvo • šelmovstvo • expr. zried. šelmovčina • expr.: potmehúdstvo • zbojníctvo • zbojstvo • hovor. beťárstvo • obyč. pejor. chytráctvo • hovor. recesia
žart slovný výrok al. čin majúci za cieľ vyvolať veselosť • vtip: podarený, slabý žart, vtip; vystrájať, robiť žarty, vtipy • anekdota (krátky príbeh so žartovnou pointou) • hovor.: fór • frk: vždy povie dajaký fór, frk • subšt.: hec • šplech • hovor. zastar. vic • hovor.: fígeľ • figliarstvo • pletka • špás • expr. huncútstvo • pestvo • šibalstvo • hovor. beťárstvo (obyč. žartovný skutok): chlapci vyvádzajú fígle, špásy, beťárstva • hovor. expr.: psina • kanada: poviem vám psinu, kanadu; s chlapcami bola psina, kanada • hrub. prča • subšt. švanda • subšt. a vulg. sranda • expr. estráda • humor: všetko obrátiť na estrádu; robia si z neho humor • smiechoty: robí si z nás smiechoty • pobavenie • zábava: som im len na pobavenie, zábavu • nezbeda • nezdoba • neplecha • samopaš • lapajstvo (žartovný kúsok s negatívnymi následkami) • zried. smiech: robiť si smiechy • hovor. recesia (žart zo samopaše, žart založený na protikonvenčnosti) • hovor. apríl (žart na 1. apríla): urobiť si z niekoho apríl
bezpríznakový ktorý nemá charakteristický príznak (op. príznakový) • neutrálny: bezpríznaková, neutrálna vlastnosť; bezpríznakové, neutrálne slovo • bežný • zvyčajný • obvyklý • pravidelný (ničím nie výnimočný): bežná, obvyklá lexika; bežné, zvyčajné, obvyklé správanie; pravidelné skloňovanie • nevýrazný • nevyhranený • neurčitý (bez výrazného znaku, vlastnosti): nevýrazný, nevyhranený štýl; neurčitý výraz tváre
bežný veľmi rozšírený, všeobecne známy, ničím nie výnimočný • zvyčajný • kniž. obvyklý (op. nezvyčajný, neobvyklý): bežný, zvyčajný, obvyklý postup • kniž. uzuálny: uzuálny spôsob • obyčajný • každodenný • všedný • prozaický (často sa vyskytujúci, používaný): obyčajné, každodenné, všedné, prozaické starosti, potreby • obligátny • konvenčný (spoločensky bežný): obligátny prípad; obligátny, konvenčný názor • banálny • triviálny (bežný svojou častosťou a jednoduchosťou): nepozná také banálne, triviálne veci • častý • expr. tuctový: častý, tuctový zjav • normálny • prirodzený: niekdajšie tabu je dnes normálnym, prirodzeným javom • pravidelný (bežný vzhľadom na svoje pravidelné opakovanie): pravidelný príznak choroby • vžitý • zaužívaný • tradičný • zabehaný • zabehnutý: vžitý, zaužívaný úzus; tradičný, zabehaný, zabehnutý postup • bezpríznakový • neutrálny (bez charakteristického príznaku; op. príznakový): bezpríznaková, neutrálna lexika • jednoduchý • prostý • drobný • malý (o človeku)
častý vyskytujúci sa, opakujúci sa veľakrát, nie zriedkavo (op. zriedkavý, vzácny): časté záchvaty, časté meškanie • frekventovaný: frekventovaný výraz • hojný: hojný výskyt cudzích slov v texte • rozšírený: rozšírené ochorenie (op. ojedinelé); rozšírené prípady vlámania • bežný • všedný: bežný, všedný zjav • každodenný (vyskytujúci sa každý deň): každodenný hosť, zákazník • pričastý • prihojný (príliš častý, hojný)
hovorový lingv. typický pre bežné vyjadrovanie, prejavy; týkajúci sa tej vrstvy spisovného jazyka, ktorá sa používa pri bežnom, nie oficiálnom dorozumievaní: hovorová reč • bežný • neoficiálny: hovorové, bežné slová; neoficiálne prostriedky • konverzačný: hovorový, konverzačný štýl (štýl súkromného styku charakteristický ústnosťou) • pren. kuchynský: kuchynská reč
každodenný 1. opakujúci sa, vyskytujúci sa každý deň • denný: každodenná, denná tlač; každodenný, denný tréning • expr. dennodenný: dennodenné cestovanie ho vyčerpávalo • pravidelný • stály: bol pravidelným návštevníkom známej kaviarne
2. ktorý nie je zriedkavý, výnimočný • denný • expr. dennodenný: každodenné, denné povinnosti, problémy • bežný • obyčajný • všedný: bežný, obyčajný, všedný zjav • zvyčajný • normálny: to je zvyčajná, normálna prax; zvyčajný, normálny jav
menovitý ktorý je konkrétne vyjadrený; odb. ktorý zodpovedá uvedeným číselným údajom • odb. nominálny: menovitá, nominálna hodnota bankoviek; menovité, nominálne napätie (na elektrickom zariadení) • normálny • bežný: normálny, bežný výkon motora
normálny 1. ktorý sa neodlišuje od priemeru al. od stavu, na ktorý sme zvyknutí (op. nenormálny) • pravidelný • riadny: dýchanie je normálne, pravidelné; prísť v normálnom, riadnom čase • obyčajný • obvyklý • zvyčajný • bežný • prirodzený (op. výnimočný, mimoriadny): je to taký obyčajný človek; obvyklý, zvyčajný spôsob liečenia; je to v spoločnosti zvyčajný, bežný jav • zabehaný • zaužívaný • starý (op. nový): vybočiť zo zabehaných, zaužívaných, starých koľají • regulárny (zodpovedajúci ustáleným pravidlám): dosiahnuť niečo regulárnym postupom • normalizovaný (upravený do potrebného stavu): spoločnosť je opäť normalizovaná
2. p. zdravý 1
občiansky ktorý je určený pre občana, ktorý súvisí s občanom • úradný • hovor. civilný: občiansky, civilný sobáš (op. cirkevný); úradné, civilné meno (op. umelecké al. krycie) • všedný • bežný (op. oficiálny) • hovor. normálny: predseda spolku je vo svojom všednom, bežnom, v normálnom živote lekárom
obyčajný 1. ktorý sa bežne, často vyskytuje; ktorý nie je ničím príznakový (op. zvláštny, výnimočný, nezvyčajný) • obvyklý • bežný • všedný • častý: obyčajný, obvyklý spôsob obživy; obyčajný, všedný príbeh; všedné šaty (op. sviatočné); je to obvyklý, bežný, častý jav • zvyčajný • pravidelný • nepríznakový: zvyčajný, nepríznakový priebeh choroby; prísť vo zvyčajnom, pravidelnom čase • normálny • prirodzený (v medziach normy): všetko je v normálnom, prirodzenom stave • každodenný • denný (vyskytujúci, opakujúci sa každý deň): každodenné starosti; každodenná, denná dávka potravy • prozaický (naplnený všednosťou): žiť obyčajný, prozaický život; mať prozaické túžby • rutinný • rutinový (spojený s rutinou): prekonávať prekážky sa stalo pre neho rutinnou, rutinovou záležitosťou • pejor. ordinárny: podávať ordinárny rum • triviálny • banálny (svojou všednosťou vzbudzujúci až nevôľu): zaťažoval všetkých svojimi triviálnymi, banálnymi historkami; začínať vždy od triviálnych poučiek • expr. tuctový (bez akejkoľvek výnimočnosti): tuctová tvár, akých sú tisíce • zaužívaný • tradičný (spojený so zvykom, s tradíciou): obyčajný, zaužívaný postup; zaužívaný, tradičný poriadok • jednoduchý • prostý • radový • nevýznačný • nevýznamný • drobný (o človeku bez vyššieho postavenia, bez funkcie a pod.; o veciach, ktoré nie sú exkluzívne, vyberané): obyčajný, jednoduchý, prostý, drobný človek; prostý, radový vojak • pospolitý • zastar. obecný: pospolitý ľud • hocijaký • bársaký • ledajaký (v zápore): to nie je len taký hocijaký, bársaký umelec • bezvýznamný • bezcenný • expr. mizerný • hovor. expr.: sprostý • hlúpy (op. významný, cenný, hodnotný): bezvýznamná udalosť; trápiť sa pre bezcenné, mizerné peniaze; hnevať sa pre sprosté, hlúpe pero • expr. praobyčajný
2. p. jasný 2
prirodzený 1. daný prírodou, vyplývajúci z prírodných zákonitostí • vrodený: prirodzený, vrodený inštinkt • pudový: prirodzené, pudové správanie, prejavy • spontánny • živelný • neusmerňovaný (bez zásahu zvonka, bez ľudského vplyvu): spontánny, živelný vývoj; spontánny, neusmerňovaný živočíšny výber • samočinný • samovoľný (prebiehajúci, uskutočňujúci sa sám od seba): samočinné, samovoľné čistenie vody; samovoľné striedanie sa štyroch ročných období • necvičený • neškolený (bez cviku, učenia): necvičený hlas, neškolený talent
2. neutvorený ľudskou činnosťou, pochádzajúci z prírody (op. umelý) • prírodný: prirodzené, prírodné hnojivo; prirodzený, prírodný hodváb (op. syntetický) • kniž. naturálny: naturálne produkty • pravý (zachovávajúci prírodnú pôvodnosť): zmenila svoju prirodzenú, pravú farbu vlasov
3. plný prirodzenosti, nenútenosti (op. neprirodzený) • bezprostredný • spontánny: prirodzený, bezprostredný, spontánny prejav radosti • nenútený (op. nútený) • nestrojený (op. strojený): nenútené, nestrojené správanie, gestá • nenásilný (op. násilný, silený): nájsť nenásilný spôsob vplyvu, nenásilný smiech • uvoľnený (op. upätý): byť uvoľnený v spoločnosti, v rozhovore
4. ktorý sa neprieči prirodzenosti, nevymyká z normálu • bežný • obyčajný: prirodzený, bežný, obyčajný jav • obvyklý • všedný: prirodzená, obvyklá reakcia organizmu; všedná vec • normálny • samozrejmý: normálny, samozrejmý fakt; samozrejmá ľudská potreba • pravidelný (prirodzený svojou pravidelnosťou): pravidelné príznaky choroby • zried. zrejmý (Urban)
štandardný 1. ktorý zodpovedá norme, ktorý má pravidelne dobrú úroveň • normovaný • ustálený: štandardný, normovaný výrobok; štandardný, ustálený výkon pracovníka
2. ktorý je najviac rozšírený, ktorý sa vyskytuje bežne • bežný • priemerný: štandardný, bežný sortiment; priemerná úroveň
tradičný ktorý má tradíciu; ktorý sa oddávna, resp. už dlhší čas vyskytuje, opakuje (op. netradičný) • zaužívaný: tradičné, zaužívané novoročné zvyky; tradičné, zaužívané vianočné jedlá • vžitý • osvedčený • zabehaný (ktorý sa opakovaním osvedčil, stal sa bežným): spoliehal sa na vžitý, osvedčený postup (op. nový, novátorský) • zvyčajný • obvyklý: zišli sa na svojom zvyčajnom, obvyklom mieste; zvyčajný, obvyklý názor na daný problém • bežný: bežné vzory, materiály (op. nové) • tradicionalistický • zastar. tradicionálny (uprednostňujúci tradíciu pred niečím novým, nezaužívaným): tradicionalistické, tradicionálne koncepcie • konvenčný • zastar. konvencionálny (rešpektujúci konvenciu): konvenčný pozdrav; konvenčná, konvencionálna kultúra
p. aj konzervatívny
všedný často, pravidelne sa vyskytujúci (op. výnimočný) • obyčajný • zvyčajný • obvyklý • bežný: všedný, obyčajný, zvyčajný, bežný jav • každodenný: nebola to každodenná udalosť • denný: denné starosti • normálny: normálny stav • banálny: banálna historka • jednotvárny • monotónny (stále rovnaký): jednotvárna, monotónna práca • prozaický: prozaické starosti • expr. tuctový: tuctový výrobok • nevýrazný (ktorý nemá vyhranené črty): nevýrazná tvár • ošúchaný • zovšednený • expr. otrepaný (stálym používaním zunovaný): ošúchaná, otrepaná téma; zovšednené slová • hovor. nepoetický • kniž. profánny: profánna skutočnosť • zried. všednodenný (Mihálik) • šedivý • subšt. šedý: šedivý život, šedá historka (Hrušovský)
vžitý ktorý sa vžil • bežný • zaužívaný: vžité, bežné, zaužívané výrazy; zaužívaný názov • ustálený (ktorý sa ustálil): ustálené zvyky • zažitý: zažité spôsoby • tradičný (založený na tradícii): tradičný pracovný postup • konvenčný • zastar. konvencionálny: konvenčné názvy • štandardný: štandardné metódy
bežať 1. rýchlo sa pohybovať na nohách (o ľuďoch i zvieratách); vôbec sa rýchlo pohybovať (najmä o dopravných prostriedkoch) • utekať: deti bežia, utekajú, čo im sily stačia • expr. bežkať: dievčatko bežká oproti • expr.: hnať sa • uháňať • upaľovať • upínať • trieliť: ženie sa, upaľuje preč, aby ho nechytili; ktosi upína, trieli za nami • expr. fujazdiť: sánky fujazdia dolu kopcom • cválať: kone cválajú opreteky • kniž. al. expr. jachať: vlak, rušeň, auto jachá • expr.: letieť • páliť • prášiť • frčať • fičať • fŕľať • frndžať • frngať • rafať • hafriť: letí, páli za kamarátmi, len sa mu tak päty blýskajú; práši, frčí na kúpalisko hneď po vyučovaní; rafe, hafrí ostošesť • expr. rútiť sa (o niečom veľkom, početnom): rýchlik sa rúti oproti; Kto sa to rúti za nami? • hovor. expr.: mastiť • mazať • švihať • šibať: mastí, maže, švihá od nás čo najďalej • slang. kmitať: kmitá, až sa mu tak hlava natriasa • hovor. expr.: sypať sa • padať (obyč. v rozkaze): Sypte sa už! Padajte! • hovor. zastar. pakovať sa (obyč. v rozkaze): Pakujte sa odtiaľto! • kniž. rušať (sa): Kam sa to všetci rušajú? • kniž. prchať (utekať pred niekým, pred niečím) • šprintovať (bežať šprint; pren. expr. bežať vôbec) • nár.: peľať • uvíjať • trtúľať • trtúliť • frňať
p. aj ponáhľať sa
2. p. míňať sa 2, plynúť 2 3. p. pracovať 2
fungovať 1. byť v náležitej činnosti, byť v chode • byť v poriadku • ísť: televízor funguje, ide • bežať (najmä o strojoch): motor dobre beží • hovor. klapať: spojenie nefunguje, nejde, neklape • slúžiť: prístroj ešte (dobre) slúži
2. byť vo funkcii • figurovať • predstavovať • mať platnosť • platiť: sloveso funguje, figuruje, platí ako prísudok vety; funguje ako vedúci, predstavuje vedúceho • reprezentovať (byť v istej oficiálnej funkcii): na konferencii nás reprezentuje ako historik