Význam slova "beľ" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

beľ -i ž.

1. biela vrstva dreva pod kôrou

2. poet. belosť: b. zubov, snehu

belák -a mn. N a A -y m. biely zajac al. pes

beláň -a m.

1. chlapec s belavými vlasmi

2. mn. N a A -e zviera s belavou srsťou; vták s bielym perím;

belaňa -e ž. zviera bielej al. belavej srsti (obyč. krava, koza, ovca)

belasieť -ie -ejú nedok. stávať sa belasým, modrieť: pery b-jú od zimy, slivky b-jú;
b. od zlosti

// belasieť sa javiť sa belasým, modrieť sa: more, obloha sa b-ie

belasistý príd. beláskavý, modrastý: b-á para, b. ľad

belasiť nedok. farbiť nabelaso, modriť

beláskavý, belaskavý príd. sfarbený dobelasa, belas(is)tý, modrastý: b-é oči, b. svit, b. dym

belaso prísl.: b. obielený;

belasooký príd. modrooký: b-é dievčatko

belasosť -i ž.

belasozelený príd. belasý dozelena: b-é oči, b-é more

belastý príd. beláskavý, modrastý: b. dym

belasý príd. majúci farbu ako jasné nebo, jasnomodrý: b-é oči, b. dym, b-á obloha, b-á košeľa;
b-é pery (od zimy);

belavý príd. sfarbený dobiela, svetlosivý: b-é vlasy;
b-é obláčiky

belčov -a m. zastaráv. drevená kolíska

beletria -ie ž. krásna literatúra;

beletrista -u m. autor beletrie;

beletristický príd.: b. štýl;
b-é dielo;

beletristicky prísl.

beletrizovať nedok. beletristicky spracúvať

beli, beliže cit. spi, spinkaj (v uspávankách)

belica -e -líc ž.

1. obyč. mn. druh bielych sliviek al. čerešní

2. sladkovodná striebrobiela ryba, zool. Chalcalburnus

3. biela ovca

belieť -ie -ejú nedok. stávať sa bielym: obloha b-ie;
vlasy mu b-jú šedivejú

// belieť sa javiť sa bielym: sneh sa b-ie, čistý obrus sa b-ie

belko -a m.

1. mn. -ovia beláň (význ. 1)

2. mn. -y/-ovia A -y/-ov beláň (význ. 2)

beľmo -a -liem s.

1. biela vonkajšia časť oka: b-á očí blýskajú

2. chorobný zákal oka

● mať b. na očiach nevidieť pravdu;
b. mu spadlo z očí poznal pravdu

beloch -a mn. -si m. človek bieleho plemena;

belorítka -y -tok ž. vták s bielym perím pod chvostom podobný lastovičke, zool. Delichon

beloška -y -šiek ž.;

belošský príd.

belosť -i ž. biele sfarbenie, bielosť: b. papiera, b. tváre, kože;
skvieť sa b-ou

belostne prísl.: b. svietiť;

belostnosť -i ž.

belostný príd. kniž. vyznačujúci sa belosťou: b. sneh;
b. mramor, b-é telo;

beluš -a mn. N a A -e m. biely al. sivý kôň, belko, sivko

bečať -í -ia nedok. vydávať zvuk bé: ovce b-ia;
expr. b-í ako ovca

bešamel -u L -i m. kuch. druh omáčky

beštia -ie ž.

1. dravé zviera, šelma: krvilačná b.;

2. pejor. zlý, surový, zverský človek: fašistické b-ie;

beštialita -y ž. beštiálnosť, surovosť, neľudskosť

beštiálne prísl.;

beštiálnosť -i ž.

beštiálny príd. surový, zverský, neľudský: b-a vražda;

beťah -a m. hovor. expr. čert, diabol, parom, ďas (iba v nadávkach a kliatbach)

● na kýho, kieho b-a! ký b.! b. aby ho metal! ja tvojho b-a!

beťár -a m. hovor. figliar, huncút, lapaj, šibal: b. beťársky, b. huncútsky;
to je veľký b.;

beťársky príd. i prísl.: b. kúsok;

beťárstvo -a s.

bežať -í -ia bud. bude b./pobeží nedok.

1. rýchle sa pohybovať na nohách, utekať: b. dolu schodmi;
b. ozlomkrky, opreteky;
b. ako bez duše;
zajac b-í poľom

2. vykonávať rýchly pohyb: auto, voz b-í po ceste;
oblaky b-ia;
po tvári mu b-ia kvapky potu

3. hovor. ísť, ponáhľať sa: b. po lekára;
bež otvoriť!

4. byť v chode, v činnosti (o stroji); konať sa (o činnosti); plynúť, ubiehať (o čase): motor b-í naprázdno;
film už b-í;
roky b-ia;
čas b-í;
vie, ako svet b-í;
všetko b-í podľa plánu;
nechať vec b. nestarať sa o ňu

5. pretekať sa v behu: b. beh na 100 m, b. preteky

● mráz mu b-í, zimomriavky mu b-ia po chrbte, po tele trasie sa od zimy, strachu ap.

bežec -žca mn. živ. -i, N a A neživ. -e m. kto al. čo (dobre, pretekársky) behá: b-i trénujú;
maratónsky b.;
kúpené kone sú dobré b-e;

bežec -žca mn. -e m. neživ. tech. pohyblivá súčiastka stroja

bežecký príd.;

bežiaci príd.: tech. b. pás dopravný

● (ako) na b-om páse plynule, rýchle

bežka -y -žiek obyč. mn. ž. bežecké lyže

bežkár -a m. lyžiar na bežkách;

bežkárka -y -rok ž.;

bežkársky príd.: b-a trať;

bežkárstvo -a s. bežkársky šport

bežkať nedok. expr. bežať, behať (drobnými krokmi)

bežkom prísl. expr. bežiac, behom: pustiť sa b.

bežkovať, bežkovať sa nedok. hovor. behať, pohybovať sa na bežkách: išli (sa) b.

bežkyňa -e -kýň ž.;

bežne prísl. k 1: on to robí b.;

bežnosť -i ž.

bežný príd.

1. obyčajný, zvyčajný, každodenný, všedný: b-é potreby, b. jav, b-á prax;
b. účet na vykonávanie platobných a úverových operácií

2. práve prebiehajúci: b. rok;

kýbeľ -bľa m. hovor. vedro; jeho obsah: k. na vodu;
k. uhlia;

pochábeľ -bľa m. expr. pochabý človek, šaľo, vetroplach

súbežne prísl.;

súbežnosť -i ž.

súbežný príd.

1. majúci rovnaký smer, rovnobežný, paralelný: s-é čiary, s-é trate

2. prebiehajúci v rovnakom čase, súčasný: s. vývin, s-é akcie;

trúbeľka -y -liek ž. vec sformovaná do podoby rúrky: urobiť t-u z papiera;
fajka s dlhou t-ou

úbeľ -a m. poet. biela farba, belosť: ú. čela;

úbeľovo prísl.

úbeľový príd.;

vrúbeľ -bľa m. časť jednoročného výhonka s niekoľkými púčikmi;

výbežok -žku m. vybiehajúca časť niečoho: v-y pohoria, v-y kostí