Význam slova "žmeň" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

zmena -y zmien ž.

1. nadobudnutie iných vlastností, iného rázu, premena: z. správania, z. spoločenského poriadku, z. v myslení, kvalitatívna z., podliehať z-ám;
lingv. hláskové z-y;
fyz. z. skupenstva

2. nahradenie niečoho, niekoho iným (toho istého druhu), vystriedanie: z. prostredia, pobytu, z. mena

3. vymedzený pracovný čas pracovníka (obyč. vo výrobe): ranná, nočná z.;
robiť na tri z-y, vrátiť sa zo z-y

4. prac. kolektív striedajúci v práci iný kolektív: prvá z. odchádza;

zmenáreň -rne ž. miesto, kde sa vymieňajú valuty;

zmenárenský príd.;

zmenárenstvo -a s.;

zmenárnička¹ -y -čiek ž. zdrob.

zmenárnička² -y -čiek ž.

zmenárnik -a mn. -ci m. pracovník v zmenárni;

zmeniť dok.

1. dať niekomu, niečomu iný vzhľad, ráz ap., urobiť iným, premeniť, preinačiť: z. názory, taktiku, vzťah, z. spôsob života;
choroba ju z-la

2. nahradiť iným, vymeniť: z. povolanie, bydlisko, z. (si) meno;
z. peniaze rozmeniť

● publ. z. dres prestúpiť do iného družstva, inej strany ap.

// zmeniť sa nadobudnúť iný vzhľad, ráz ap., stať sa iným, premeniť sa, preinačiť sa: časy sa z-li, farba vlasov sa jej z-la;
úhor sa z-l na úrodnú pôdu

zmeniteľnosť -i ž.

zmeniteľný príd. kt. sa dá zmeniť: z-á taktika;

zmenka -y -niek ž. cenný papier ako platobný a úverový prostriedok;

zmenkový príd.: z. poplatok

zmennosť -i ž. práca na viacej zmien (význ. 3): nízka z., zabezpečenie z-i

zmenový príd.: z. vedúci, majster

zmenšenina -y -nín ž. niečo zmenšené, vyhotovené v menších rozmeroch, op. zväčšenina: z. fotografie, plánu

zmenšiť -nš/-i! dok. urobiť menším, op. zväčšiť: z. plochu, z. počet chýb, z. rozdiel medzi výkonmi, z. snímku;

zmenšovač -a m. prístroj na zmenšovanie

nedok. zmenšovať

// zmenšiť sa stať sa menším, op. zväčšiť sa: rýchlosť auta sa z-la;
zásoby potravín sa z-li;

nedok. zmenšovať sa

čmeľ -a mn. N a A -e m. čmeliak, zool. Bombus: č. bzučí;

jačmeň -a m.

1. obilnina s dlhým ôstím, bot. Hordeum: jarný, ozimný j.

2. zrno tejto obilniny: vrece j-a

3. hovor. hnisavý zápal žliazky na očnom viečku;

jačmenný, jačmeňový príd.: j-á múka;
j-é krúpy

krémeš -a m. hovor. krémovník: francúzsky k.

meč -a m. sečná i bodná zbraň s rovnou a obojstranne ostrou čepeľou: (vy)tasiť m., vytiahnuť z pošvy m.;
ostrý ako m.;

● kniž. → Damoklov m. (mu visí nad hlavou);
vymrieť po m-i muž. potomkami;
bibl. kto m-om bojuje, m-om zahynie;

mečať -í -ia nedok. (obyč. o koze a ovci) vydávať zvuk mé, mékať, mekotať, bľačať;

mečbal, pôv. pís. match ball -u m. (angl.) šport. rozhodujúce podanie v tenise a vo volejbale

mečík -a m.

1. zdrob. malý meč

2. vlhkomilná rastlina s dlhými úzkymi listami, bot. Gladiolus

3. tech. druh pilníka

mečový príd.;

meľa -e, mela -y ž. hovor. expr. trma-vrma, zmätok, chaos, bitka: strhla sa m.

meňavo prísl.;

meňavosť -i ž.

meňavý príd. kt. mení farby, menistý: m. hodváb;

mešec -šca m.

1. vrecko, kt. sa zatvára stiahnutím šnúrky: plátenný, kožený m., m. na tabak

2. expr. peňaženka: načrieť do m-a;

mešita -y -šít ž. mohamedánska modlitebňa

meškať nedok.

1. oneskorene ísť, oneskorovať sa: vlaky, hodiny m-jú

2. robiť neskoro, oneskorovať sa, omeškávať sa: m. s výrobou;
už mesiac m-te

3. ostávať pozadu, zaostávať: práce m-jú

4. otáľať, odkladať, váhať: nem-aj a choď! m. s odpoveďou;

opak. meškávať -a

mešťan -a mn. -ia m. obyvateľ mesta; v min. príslušník vládnucej mestskej vrstvy;

meštek -a m. zdrob.

meštiačka -y -čok ž.;

meštiacky príd. i prísl.: m-e domy;
m-e spôsoby;
m. názor;

meštiactvo -a s.

1. hromad. k 1 meštiaci

2. pejor. malomeštiactvo

meštiak -a mn. -ci m.

1. v min. príslušník vládnucej mestskej vrstvy: zbohatnutí m-ci

2. pejor. kto napodobňuje spôsob života vyšších vrstiev, kto z prestížnych dôvodov chce mať viac ako iní ap., malomeštiak, obmedzenec;

meštianka -y -nok ž.

1. k mešťan

2. hovor. v min. meštianska škola

meštiansky príd. i prísl.: m-a rodina;
m-a škola v min. typ nižšej strednej školy;

meštianstvo -a s. hromad. mešťania