Význam slova "žako" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 50 výsledkov (1 strana)
-
zakódovať dok. ku kódovať: z. správu;
z-ná informácia; -
zakoktať -ce/-tá -cú/-tajú -ci/-taj! dok. hovor. zajachtať: v pomykove z-l odpoveď
-
nedok. zakoktávať sa -a
-
zakolembať dok. trocha expr. zakývať (význ. 1), zaknísať: z. nohami
// zakolembať sa: steblá sa z-li vo vetre
-
zakolísať -še -šu dok.
1. urobiť kolísavý pohyb: z. nohami
2. zaváhať; zapochybovať: z. vo svojej dôvere;
z-nie súpera// zakolísať sa kolísavo sa pohnúť, zaknísať sa, zakývať sa: postrelený vták sa z-l;
z. sa od slabosti zatackať sa -
zakomplexovane prísl.;
-
zakomplexovanosť -i ž.: trpieť z-ou
-
zakomplexovaný príd. hovor. majúci komplexy (význ. 2): z. človek;
-
zakomponovať dok. zaradiť (význ. 2), včleniť, vsunúť: z. citáty do textu;
stavba z-ná do prostredia; -
nedok. zakomponúvať -a, zakomponovávať -a
-
zákon -a m.
1. práv. norma upravujúca konanie a vzťahy ľudí, inštitúcií; súhrn takýchto noriem: tlačový z., z. o rodine, ústavný z.;
vydať z.;
z. platí, stráca platnosť;
prekročiť, obísť z., byť v rozpore so z-mi;
z-om chránená značka;
Zbierka z-ov Slovenskej republiky, skr. Z. z.;
v mene z-a zatýkacia formula2. všeobecne platné, podst. a nevyhnutné súvislosti javov objektívneho sveta, zákonitosť; ich presná formulácia: z. prírody, fyzikálne, ekonomické z-y, z-y vývinu spoločnosti;
Archimedov z., z. zachovania energie;
hovor. expr. z. schválnosti negatívne veci sa stávajú v najnevhodnejšej chvíli3. náb. norma správania vyhlásená kompetentnou autoritou pre spoločné dobro: morálny z. súhrn záväzných noriem správania pochádzajúcich od Boha;
zjavený z. kt. Boh verejne oznámil ľuďom;
bibl. Starý z., Nový z. časti Biblie4. ustálené spoloč. pravidlo, obyčaj, zásada, zvyklosť; ich súhrn: rodinné z-y;
nepísaný z. (spoločnosti)5. ustálený princíp, zásada, postup v istej (prac.) činnosti: stavbárske z-y
● → držať sa litery z-a
-
zakončiť -nč/-i! dok.
1. urobiť koniec niečoho, skončiť, dokončiť, zavŕšiť: z. prácu;
z. prednášku2. opatriť niečím na konci, na okraji, ukončiť: z. sukňu volánikom;
veta z-ená otáznikom; -
nedok. zakončovať
-
zakončovateľ -a mn. -ia m. kto niečo zakončuje;
šport. hráč, kt. má úlohu zakončovať útočnú akciu: dobrý z.; -
zakončovateľka -y -liek ž.
-
zákonite, zákonito prísl.: z. prebiehať;
-
zákonitosť -i ž.: objaviť z. spoločenského vývinu
-
zákonitý príd.
1. uskutočňujúci sa podľa zákona (význ. 2); vyplývajúci z neho: z. jav, proces, vývin;
z-á súvislosť -
zákonne prísl. k 3: postupovať z.;
-
zákonník -a m. neživ. zbierka zákonov z istej práv. oblasti, kódex: Občiansky z.;
Z. práce;zákonník -a mn. -ci m. živ. bibl. znalec a vykladač starého (Mojžišovho) zákona
-
zákonnosť -i ž.
1. k zákonný (význ. 1 – 3): z. predpisov, postupov
2. stav určený zákonmi (význ. 1): zachovanie z-i
-
zákonný príd.
1. majúci platnosť zákona (význ. 1): z. predpis, z-é ustanovenia
2. zákonom (význ. 1) predpísaný: z-é poistenie, z-á vyživovacia povinnosť
3. zhodujúci sa so zákonom (význ. 1); oprávnený zákonom, zákonitý, legálny: z. nárok, z. postup;
z. zástupca, z-é deti, z-é platidlo; -
zákonodarca -u mn. -ovia m. kto má právo vydávať zákony (význ. 1);
-
zákonodarkyňa -e -kýň ž.;
-
zákonodarný príd.
1. k zákonodarca: z. zbor, orgán
2. súvisiaci s vydávaním zákonov: z-á činnosť, moc, iniciatíva;
-
zákonodarstvo -a s. zákonodarná činnosť
-
zakonzervovať dok. ku konzervovať: z. ovocie, zeleninu;
z-ná stavba, atómová elektráreň -
zákop -u obyč. mn. zákopy m. priekopa chrániaca vojakov v boji; ich sústava: opevnený z.;
kopať z., z-y;
vyraziť zo z-ov (do útoku); -
zakopať -e -ú dok.
1. zakryť zeminou vo vykopanej jame: z. poklad;
z. mŕtvolu (tajne) pochovať bez truhly2. expr. zničiť (význ. 1), zahubiť: z. (si) talent, šťastie;
z. príležitosť premárniť3. niekoľkokrát kopnúť: z. nohami vo vzduchu
● expr. tu je → pes z-ný;
-
nedok. i opak. zakopávať -a
// zakopať sa
1. vykopať zákopy na vedenie voj. operácií: vojsko dostalo rozkaz z. sa
2. expr. ostať v ústraní, mimo spoloč. diania: z. sa na dedine;
nedok. zakopávať -a
-
nedok. i opak. zakopávať sa
// zakopať si (s chuťou) chvíľu kopať (význ. 5): chlapci vybehli na ihrisko z. si
-
zakopnúť -e -ú -pol dok.
1. dopadom ostrého nástroja vniknúť: z. motykou do zeme
2. (neúmyselne) naraziť (nohou) pri pohybe: z. o kameň potknúť sa;
z. do pňa;3. kopnutím dopraviť: z. loptu k bráne;
-
zákopový príd.: z-á línia, z-á vojna pozičná
-
zakorenenosť -i ž.: národná, kresťanská z.
-
zakorenený príd. pevne vrastený do istého spoločenstva, prostredia, pevne zžitý s týmto spoločenstvom, prostredím;
-
zakoreniť sa dok.
1. i zakoreniť zapustiť korene, prijať sa, ujať sa: priesada (sa) dobre z-la
2. vžiť sa (význ. 3), udomácniť sa: v ľuďoch sa z-l názor, že atómové elektrárne sú nebezpečné;
z-ený zvyk; -
nedok. zakoreňovať sa
-
zákos -u m.
1. záber kosou: široký z.
-
zakosíliť -i -ľ! dok. zaviazať na uzol; tým upevniť: z. slučku;
z. povraz na stĺp, o stĺp// zakosíliť sa upevniť sa uzlom, zamotať sa, zauzliť sa: povraz sa z-l o konár, niť sa z-la
-
zakosiť dok.
1. zabrať kosou: z. do cudzieho zájsť pri kosení
2. expr. zamieriť (význ. 2): z. do dvora;
-
zakotkodákať -a dok. (opakovane) vydať zvuk kotkodák: sliepka z-la
-
zakotúľať -a dok. kotúľaním dopraviť (preč), zagúľať: z. sud do pivnice
// zakotúľať sa kotúľaním sa dostať niekam, zagúľať sa: minca sa z-la pod pult
-
zakotvenosť -i ž.: z. v národnej kultúre
-
zakotvený príd. pevne zrastený s istým prostredím, zakorenený;
-
zakotviť dok.
1. kotvou pripevniť: z. loď, s loďou (v prístave);
z-ený stĺp žeriava2. (po spustení kotvy) ostať stáť: loď z-la v zálive
3. pevne, vsadiť, pevne uložiť, ukotviť, upevniť: z. stĺpy v zemi
4. hovor. na dlhší čas ostať, usadiť sa: nakoniec z-l v poľnohospodárstve, z. na dedine;
5. publ. zachytením potvrdiť: z. isté právo v zákone;
úlohy z-ené v pláne; -
nedok. zakotvovať
-
ako
I. zám. opyt. príslov.
1. expr. i akože vyj. otázku vzťahujúcu sa na spôsob al. kvantitu: ako(že) sa máte? na a. dlho príde?
2. má citový ukaz. význ. (vo zvol. vetách): a. je tu krásne! Ľúbiš ma? – a a.! veľmi;
a., ty si zase tu?3. uvádza vzťaž. vedľ. vetu predmetovú, príslovkovú (často súvzťažné a. – tak, tak – a., taký – a.): a. prišiel, tak odišiel;
tak to vyšlo, a. si plánoval;
nie som taký slabý, a. si myslíš4. a. kto, a. ktorý, a. kde, a. kedy (v odpovedi) vyj. neurčitosť; podľa okolností: aká bola úroda? – a. kde nie všade rovnaká
5. v spoj. so slovesom byť al. mať a inf. vyj. (ne)schopnosť realizovať dej: jesto ho a. nahradiť;
má a. prísť● a. (áno) – a. nie má význam blízky výrazu nevedno ako: a. sa stalo, a. nie, ocitol sa v núdzi
II. spoj.
A. podraď. uvádza vetu (výraz)
1. porovnávaciu (-cí); ani: biely a. sneh, chlap a. hora, brat je starší, a. som ja
2. predmetovú: cítil, a. slabne;
premýšľal, a. napraviť chybu3. časovú; keď: odvtedy a. má deti, má málo času;
a. tak kráčal, zbadal horáreň;
prv a., skôr a. sa rozhodneš, napíš4. prípustkovú (obyč. vo výraze čo a.): čo a. sa namáhal, nestihol to
5. doplnkovú a doplnok: počul ho, a. sa smeje;
pôsobil a. dirigent6. prívlastkovú a prívlastok: námety, a. znížiť kriminalitu;
pravda a. zhoda poznania a bytia7. uvádza príklad al. výpočet: slová a. delta, elektrón sú gréckeho pôvodu;
ovocie a. slivky, hrušky, jablká...8. uvádza vysvetlenie: a. je známe, a. vidieť, jazyk sa vyvíja;
hovor. počas stretnutia, a. toho maturitného, ...9. ako že, pís. i akože vyj. dôrazné uistenie: vyhráme, a. že tu stojím
10. vyj. stotožňovanie, zľahčovanie ap. (medzi rovnakým výrazom): nie sú peniaze a. peniaze;
jeden a. druhýB. priraď. vyj.
1. a. aj, a. i, a. ani zdôraznený zlučovací vzťah: otec, a. aj jeho deti;
nešiel do práce, a. ani k lekárovi2. nie tak – a. vyj. stupňovací vzťah: nie tak jeho nadanie, a. skôr pracovitosť
III. čast. hovor., expr. i akože uvádza výraz pri váhaní, rozpakoch ap.: ty si ho a., akože vyhodil?
-
ako-tak zám. neurč. príslov. nejako, zhruba, zväčša, tak-tak: večer sme robotu a. skončili