Význam slova "šti" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 254 výsledkov (3 strán)
-
stiahnuť -e -u -hol dok.
1. ťahaním dostať nadol: s. vlajku, roletu, s. si klobúk na oči;
pes s-l uši, chvost spustil;
s. plecia skrčiť2. ťahaním odstrániť z povrchu, strhnúť: s. deku z postele, s. si rukavice;
s. kožu zo zajaca3. zbaviť kože, odrať: s. medveďa
4. ťahom premiestniť, potiahnuť, odtiahnuť: s. ruku z kľučky, s. hrniec zo sporáka, s. nohy (pod seba);
5. ťahom zmenšiť (obvod), pritiahnuť, utiahnuť, zatiahnuť: s. slučku, s. si opasok;
neos. s-lo mu hrdlo (od žiaľu ap.) zovrelo6. omotať a tak spevniť, pripevniť ap.: s. ranu obväzom, s. si šaty opaskom
7. (o častiach tváre) zmraštiť, zhúžviť: s. čelo, obočie, pery (na znak neľúbosti ap.)
8. odviesť kvapalinu na iné miesto: s. rybník;
s. víno (do fliaš)9. zhromaždiť a odsunúť, premiestniť: s. vojsko (z frontu);
s. hráčov do obrany10. vyradiť z používania; odobrať, vziať: s. bankovky z obehu;
s. (film) z programu;
s. objednávku zrušiť11. odpočítať (istú časť zo sumy), strhnúť, zraziť: s. niekomu zo mzdy
● expr. s. chvost skrotnúť, ustúpiť;
-
štiap -a/-u m. dlhá palica (na obíjanie orechov ap.): ani š-om nedosiahol na orechy;
expr. mládenec dlhý ako š. -
štiav -u m. → šťaveľ
-
štiavec -vca m. → šťaveľ
-
štibrať -e -ú nedok. expr. po kúsku odlamovať, drobiť, štipkať (význ. 2): š-e si chrastu
-
štica -e štíc ž. chumáč vlasov (nad čelom), kečka: strapatá, hustá š.;
potiahnuť za š-u -
štich [-t-] -u m.
1. hovor. steh: zošiť niekoľkými š-mi
2. hovor. bodnutie, pichnutie: zacítiť š.
3. kart. karty, kt. získava hráč (prebitím) v jednom kole
● nechať niekoho v š-u opustiť v zlej situácii
-
nedok. stíchať -a
-
stíchnuť -e -u -chol dok.
1. prestať sa ozývať, utíchnuť, zatíchnuť: vtáky s-li, ulica s-la
-
šticovať nedok. ťahať za šticu
-
stiecť stečie stečú stiekol dok.
-
stielka -y -lok ž.
1. bot. telo nižších rastlín, kt. nemajú cievne zväzky (napr. húb)
2. vložka v obuvi prilepená na podošve
-
stienka -y -nok ž. zdrob.
-
štiep -a/-u m., štiepa -y štiep ž. podlhovastý kus dreva vzniknutý štiepaním: pripravovať š-y;
-
štiepací príd. určený na štiepanie: š. stroj, š-ie kliešte
-
štiepačka -y -čiek ž. nástroj na štiepanie (dreva, uhlia ap.)
-
štiepať -a/-e -ajú/-u -aj/-p! -ajúc/-uc -ajúci/-uci nedok.
1. deliť po vrstvách (niečo tvrdé); takýmto delením pripravovať: š. drevo, skaly;
š. triesky2. bolieť, bodať, pichať: noha ma š-a, š-e;
neos. š-a, š-e ma v hlave; -
štiepateľnosť -i ž.: š. nerastov
-
štiepateľný príd. kt. sa dá štiepať; svedčiaci o tom: š-é drevo;
-
opak. štiepavať -a
// štiepať sa deliť sa po vrstvách: nerast sa š-a, š-e
-
štiepiť -i nedok. chem. rozkladať na časti, zložky ap.: š. atómové jadrá;
š-enie ropných frakcií// štiepiť sa: odb. atómy sa š-ia
-
štiepka -y obyč. mn. štiepky -pok ž.
1. zdrob. k štiepa
2. sušené krížalky ovocia
-
štiepnosť -i ž.
-
štiepny príd. odb. určený na štiepenie, súvisiaci so štiepením: š. materiál;
š-a reakcia pri kt. sa atómové jadro rozštiepi na niekoľko ľahších jadier; -
stierač -a m. stieradlo: zapnúť s-e (na aute)
-
stierací príd. určený na stieranie: s. žreb
-
stieradlo -a -diel s. nástroj na stieranie, zotieranie (vody, farby ap.): gumové s., murárske s.
-
stierať -a nedok.
1. utieraním odstraňovať z povrchu: s. prach z nábytku, s. pot z čela
2. zbavovať povrch niečoho od nečistoty ap.; utierať: s. sklo
3. zbavovať krycej vrstvy: s. žreby
4. kniž. robiť menej zreteľným, zotierať: s. kontrasty;
s. rozdiely vyrovnávať -
stierka -y -rok ž.
1. jednoduchý nástroj na tmelenie plôch, sadrovanie trhlín ap., špachtľa: drevená, kovová s., maliarska s.
2. obyč. týmto nástrojom nanesená tenká vrstva krycieho materiálu (omietky ap.) na panely
-
stiesnene, stiesneno prísl.;
-
stiesnenosť -i ž.
-
stiesnený príd.
1. (priestorovo) obmedzený, malý, tesný: s-é priestory divadla;
2. smutný (význ. 1), skľúčený; deprimovaný: s-á nálada;
-
stiesňujúci príd. skľučujúci, tiesnivý: s-e ticho, s. pocit;
-
stiesňujúco prísl.
-
stigma -y -giem ž. kniž.
1. znak (význ. 1, 2), znamenie, poznačenie: človek so s-ou génia, mať s-u zrady
2. náb. s-y reprodukcia Kristových rán na tele niekt. mystických osôb
-
stigmatizovať nedok. i dok. kniž. poznačovať, poznačiť (význ. 3), poznamen(áv)ať: umenie s-né dobou
-
stíhač -a m. kto stíha (význ. 1): voj. stíhací letec;
šport. účastník stíhacích pretekov -
stíhací príd. určený na stíhanie: s-ie lietadlá;
šport. s-ie preteky (v cyklistike) -
stíhačka -y -čiek ž. hovor. voj. stíhacie lietadlo
-
stíhať -a nedok.
1. usilovať sa dochytiť niekoho, prenasledovať: s. zlodeja
2. úradne zakročovať proti niekomu; trestať: súd ho s-l za ublíženie;
s. zradu;
práv. trestné s-nie3. (nepríjemne) postihovať, zastihovať: s-jú ho choroby, s-a ich neúroda;
jedno nešťastie s-a druhé nasledujú za sebou4. hovor. mať dosť času na vykonanie niečoho: popri učení s-a športovať;
nič nes-a -
štíhlo prísl.: vyzerať š.;
-
štíhlosť -i ž.
-
štíhly príd. v pomere k výške al. dĺžke primerane tenký al. úzky: š. krk, š-a postava, š-e dievča;
š-a jedľa, veža; -
stihnúť -e -ú -hol dok.
1. časovo stačiť, mať čas: ak s-š, príď;
pred búrkou sa s-li vrátiť2. prísť včas, zastihnúť, dostihnúť, zachytiť: s. vlak, začiatok predstavenia;
otca nes-l doma3. (nepríjemne) postihnúť: s-lo ich nešťastie, s-l ho trest
4. mať možnosť, príležitosť, môcť: informoval sa, kde s-l
-
stihomam -u m. lek. pocit (chorého), že ho niekto prenasleduje: trpieť s-om
-
štikací príd. určený na štikanie: š-ie kliešte;
š-ie hodiny kontrolné -
štikať nedok. dierkovať, presekávať: š. cestovné lístky;
-
opak. štikávať -a;
-
dok. štiknúť -e -ú -kol
-
štikútať -a nedok. čkať: dieťa š-a
// štikútať sa neos.: stále sa jej š-a
-
štikútavý príd. štikútajúci, čkavý: š. hlas, smiech
-
štimovať [-t-] nedok. hovor.
-
stimul -u m. kniž. podnet, popud; povzbudenie: morálny, ekonomický s.
-
stimulácia -ie ž. kniž. stimulovanie: morálna s.;
s. rastu; -
stimulačne prísl.: pôsobiť s.
-
stimulačný príd.: s. prostriedok;
-
stimulátor -a m. odb. čo pôsobí stimulačne: s. rastu;
lek. prístroj na stimulovanie srdcovej činnosti -
stimulovať nedok. i dok. kniž. povzbudzovať, povzbudiť (význ. 1, 2), podnecovať, podnietiť: s. tvorivosť;
s. rast -
nedok. k 1 – 3 stínať -a
// sťať sa hovor. expr. veľmi sa opiť, spiť sa: s. sa do nemoty úplne
-
štípací príd. určený na odštipovanie (drôtu, nitov, plechov ap.): tech. š-ie kliešte
-
štípanec -nca m. uštipnuté miesto: mať š-e na ruke
-
štípať -e -u -uc/-ajúc -uci/-ajúci nedok.
1. stláčať pokožku medzi prstami ap. a tým spôsobovať bolesť: š. dieťa na líci
2. (obyč. o hmyze) pichaním, hryzením spôsobovať bolesť: komáre, muchy š-u;
had š-e3. spôsobovať pálčivú bolesť, pálčivý pocit, páliť: dym š-e v očiach, mráz, paprika š-e
4. pociťovať pálčivú bolesť, páliť: oči ma š-u, rana ho š-e;
-
štipcový príd.
-
štipec -pca m. nástroj na zachytenie al. pridržanie: š. na pečivo, prichytiť bielizeň š-mi;
-
štipendijný príd.: š. fond
-
štipendista -u m. kto dostáva, dostal štipendium;
-
štipendistka -y -tiek ž.
-
štipendium -ia D a L -iu s. podpora na štúdium, kt. udeľuje štát al. inštitúcia: prospechové, sociálne š.;
dostať š.; -
štipka -y -piek ž. množstvo zachytené medzi zovretými prstami: š. soli, múky;
-
štipkať nedok. expr.
1. jemne, slabo štípať (význ. 1, 3): š. líca;
dym š-á2. odtrhávať, odlamovať po štipke: š. listy
3. zbierať po štipke: š. omrvinky zo stola
-
štipľavo prísl.;
-
štipľavosť -i ž.
-
štipľavý príd.
1. kt. spôsobuje ostrý, pálčivý pocit: š. dym, mráz;
š-á paprika tuhá;
š-á chuť2. posmešný, posmievačný, uštipačný, ironický: š-á poznámka;
-
stíplčejs, steeplechase [stíplčejs] neskl. ž. (angl.) šport. náročné prekážkové dostihy, preteky
-
dok. k 1, 2 štipnúť -e -ú -pol
-
štipôčka -y -čok ž. zdrob. expr.
-
stíšiť -i dok.
1. urobiť tichším, tichým, stlmiť: s. hlas, rádio
2. zmierniť, stlmiť, oslabiť: s. bolesť (liekom), s. žiaľ
3. urobiť pomalším, spomaliť: s. krok;
auto v zákrute s-lo;
v stanici vlak s-l zmiernil rýchlosť; -
stisk -u m.
1. stisnutie, stlačenie, zovretie: s. ruky, rúk obyč. pri podaní ruky
-
dok. stískať -a
// stisnúť sa
1. pritlačiť sa k sebe, zovrieť sa: pery, prsty sa mu s-li;
2. stlačiť sa: kurence sa s-li do hŕbky;
-
nedok. stískať sa
-
stisnúť -e -ú -sol dok.
1. tisnutím zovrieť, stlačiť: s-l ho v náručí objal;
s. ruku pri podaní;
s. zuby i fraz. premôcť sa;
s. päsť, päste i fraz. prejaviť vzdor;
s. plecami i fraz. prejaviť nezáujem, rezignáciu;
neos. srdce, hrdlo mu s-lo mal pocit úzkosti, žiaľu2. pritlačiť (význ. 1), stlačiť (obyč. smerom dolu): s. kľučku;
s. kohútik pri výstrele;
s. tlačidlo, gombík3. expr. nasporiť, ušetriť: ťažko s-l pár korún
● expr. bodaj ho s-lo žart. zahrešenie;
-
nedok. stišovať
// stíšiť sa
1. stať sa tichším, tichým, stlmiť sa: smiech sa s-l
2. zmierniť sa, stlmiť sa, utíšiť sa: bolesť sa s-la, žiaľ sa s-l, vietor sa s-l;
-
nedok. stišovať sa
-
štít -u/-a m.
1. súčasť starej výzbroje určená na krytie tela: okrúhly, kovový š.;
2. čo ju tvarom al. funkciou pripomína: ochranný š., zváračský š.;
zool. tvrdý kryt na tele niekt. chrobákov (obyč. na chrbte)3. erb
4. vývesná firemná tabuľa
5. stena nad čelnou stranou domu: drevený š., renesančný š.
6. čelná strana: š. postele
7. lek. röntgenový š. prístroj premieňajúci neviditeľné röntgenové lúče na viditeľné: snímkovanie zo š-u
8. vrchol (vysokého) vrchu: skalný, strmý š.;
Lomnický š.● mať, zachovať si čistý š. byť bezúhonný, zachovať si bezúhonnosť;
kniž.: vrátiť sa so š-om ako víťaz;
byť na š-e byť porazený; -
štítiť sa -i nedok. cítiť (prirodzený) odpor: š. sa špiny;
š-i sa dotknúť žaby; -
štítivo prísl.
-
štítivý príd. vyjadrujúci hnus: š. pohľad;
-
štítkový príd.
-
štítnička -y -čiek ž. škodlivý hmyz cudzopasiaci na rastlinách, zool. Chionaspis, Quadraspidiotus atď.
-
štítny príd.: š-a žľaza s vnútornou sekréciou, ktorej hormón reguluje látkovú premenu;
š-a chrupka najväčšia chrupka hrtana -
štítok -tka/-tku m.
1. zdrob. k štít
2. lístok, tabuľa, nálepka s menom, nápisom ap.: š. na dverách, na zošite
3. strieška na čiapke, šilt;
-
štítový príd.;
-
beštiálne prísl.;
-
beštiálnosť -i ž.
-
cítiť -i nedok.
1. vnímať zmyslami (najmä hmatom, čuchom); mať teles. pocity, pociťovať: c. hlad, bolesť, c. horkosť v ústach;
c. na sebe niečí pohľad;
c-i, ako slabne;
c. vôňu;
v izbe c. dym;
mŕtvolu už (bolo) c. zapácha(la);
c. z neho alkohol2. mať istý cit, pocit, pociťovať: c. lásku k niekomu, c. radosť, žiaľ, c. strach pred niekým, úctu k niekomu, c. ľútosť nad niečím;
dať niekomu niečo c. ukázať3. mať sociálne, humánne ap. cítenie; pociťovať solidaritu; mať súcit: c. národne;
c. s chorými4. tušiť, predvídať: c. nešťastie, koniec;
vo vzduchu c. napätie, jar● nec. (si) ruky, nohy (od roboty) byť ustatý;
c. pevnú pôdu pod nohami byť si istý;
nemôže ho, to ani c. neznáša ho, to// cítiť sa uvedomovať si svoj teles. al. duš. stav: c. sa zdravý, dobre;
c. sa vinný;
ako sa c-š?● c. sa vo svojom → živle;
c. sa ako doma príjemne, uvoľnene;
c. sa v sedle, na koni mať istotu;
c. sa nesvoj byť nepokojný;
nec. sa vo svojej koži mať nepríjemný (-é) pocit (-y);
nec-i sa na to netrúfa si -
dokrútiť -i dok.
1. dokončiť nakrúcanie (filmu): d. posledné scény
2. krútením doplniť: d. prírodné zábery
3. krútením zdeformovať, vykrútiť: mráz d-l lopúchy;
expr. d-ený človek zmrzačený; -
domlátiť -i dok.
-
donútiť -i dok. prinútiť: d-l ho odcestovať, aby odcestoval;
robiť niečo z d-enia; -
dorútiť sa -i dok. expr. prihnať sa, dohrnúť sa: d-la sa búrka
-
doštička -y -čiek ž. zdrob.
-
dosýtiť -i dok. úplne nasýtiť: d. deti múčnikom
// dosýtiť sa: d. sa syrom
-
fľaštička -y -čiek ž. zdrob.: f. kolínskej
-
hruštička -y -čiek ž. zdrob.
-
kamarátiť sa -i nedok. priateliť sa: k. sa s niekým od detstva;
-
klátiť -i nedok. knísať, kolísať: k. rukami, nohami
// klátiť sa padať pod ťarchou; knísať sa, kolísať sa: k. sa pod ťažkým bremenom;
hlava sa mu k-i padá -
kožtička -y -čiek ž. zdrob. expr.
-
krátiť -i nedok.
1. robiť kratším, skracovať: k. rukávy, k. reláciu;
2. zmenšovať: k. rozpočet, prémie;
mat. k. zlomok deliť čitateľa aj menovateľa rovnakým číslom; -
krútiť -i nedok.
1. uvádzať do kruhového pohybu, otáčať, točiť: k. kormidlo, k. gombík na rádiu, k. kľukou;
pes k-i chvostom vrtí2. vykrúcať, skrúcať, zakrúcať: k. si fúzy, vlasy
3. otáčaním, stáčaním zhotovovať: k. píšťalku;
k. cigaretu šúľať● k. hlavou nad niečím a) čudovať sa b) nesúhlasiť;
expr. k. s niekým ovládať ho; -
leštič -a m. živ. kto odb. leští;
leštič -a mn. -e m. neživ. leštiaci stroj;
-
leštička -y -čiek ž.
1. žena, kt. odb. leští
-
leštičský príd.: l-é náradie
-
leštiť lešť/-i! nedok. hladením, náterom, čistením ap. dodávať hladkosť a lesk: l. parkety, l. si nechty;
l-ený mramor -
líštička -y -čiek ž. zdrob.
-
lúštiť -i -šť/-i! nedok.
1. tlakom vylupovať semená, jadrá, obyč. z mäkkého obalu: l. hrach, fazuľu
2. riešiť (niečo ťažké, nejasné): l. problémy;
l. krížovky vypĺňaním kolónok zisťovať tajničku; -
mištička -y -čiek ž. zdrob. expr. k 1;
-
mlátiť -i nedok.
1. nárazmi uvoľňovať zrno z klasov, semeno zo strukov ap.: m. na mláťačke, m. cepmi, m. obilie, fazuľu
2. expr. udierať, tĺcť, biť: m. palicou do dlážky, m. okolo seba
3. expr. surovo biť: m. niekoho hlava-nehlava
● m. (prázdnu) slamu jalovo hovoriť;
expr. m. niekoho ako koňa veľmi biť;