Význam slova "špor" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 64 výsledkov (1 strana)
-
spor -u m.
1. stretnutie sa nezhodných názorov, nezhoda, konflikt: rodinné s-y, s. o majetok, o trón, riešiť, urovnať s., vyhrať s.
2. (slovná) zvada, škriepka, hádka, rozopra: vyvolať s.
□ mať s., s-y s niekým sporiť sa
● o tom niet s-u je to nesporné;
→ jablko s-u; -
šporáčik -a m. zdrob.
-
sporáčik -a m. zdrob.
-
sporadickosť -i ž.
-
sporadický príd. kniž. zriedkavý, ojedinelý: s. výskyt, s-é prípady;
sporadicky prísl.;
-
šporák -a m. hovor. sporák;
-
sporák -a m. kuchynské zariadenie na úpravu pokrmov teplom: s. na uhlie, plynový, elektrický s.;
hovor. postaviť (obed, vodu ap.) na s. dať variť; -
sporákový príd.;
-
sporiť nedok.
1. robiť úspory (v sporiteľni), zhromažďovať a odkladať peniaze, šetriť: s. peniaze, s. na byt, na auto;
podnikové, stavebné s-enie2. obmedzovať spotrebu, neplytvať, šetriť: s. s vodou, s palivom
3. zbierať (do zbierky): s. známky, nálepky
-
sporiť sa nedok. mať spor(y) s niekým, prieť sa, hádať sa: s. sa so susedom
-
šporiť, šporovať nedok. hovor. sporiť (význ. 1 – 3), šetriť: š. na bicykel, š. s časom
-
sporiteľ -a mn. -ia m. kto sporí (v sporiteľni);
-
sporiteľka -y -liek ž.;
-
sporiteľňa -e ž. peňaž. ústav, v kt. sa ukladajú vklady a poskytujú pôžičky: mať peniaze v s-i, Slovenská s.;
-
sporiteľňový príd.
-
sporiteľský príd.: s-é vklady
-
sporivosť -i ž.: mesiac s-i sporenia
-
sporivý príd. kt. sporí: s-á rodina;
s. hospodár šetrný; -
sporne prísl.;
-
spornosť -i ž.
-
sporný príd.
1. kt. je predmetom sporu: s-é územie
2. kt. je v spore: s-é strany
3. neistý, pochybný, problematický: s-é výsledky skúmania, s-é nároky;
je s-é, kto bol autorom; -
sporo1 prísl.: pomaly, ale s. pracovať
sporo2 prísl.: s. osvetlená izba
-
sporový príd.: práv. s. poplatok, s-é trovy
-
sporožíro -a s. bezhotovostný spôsob sporenia a platenia;
-
sporožírový príd.: s. účet
-
šport -u m. (organizovaná) záujmová činnosť vykonávaná na posilnenie teles. kondície, často spojená so súťažením: vodné, zimné š-y, rekreačný, pretekársky, vrcholový š.;
plavecký, strelecký š.;
(zaslúžilý) majster š-u čestný titul v nedávnej min.; -
športka -y -tiek ž.
-
športkár -a m. hovor. kto tipuje v športke
-
športkovať nedok. hovor. tipovať v športke
-
športkový príd.
-
športovec -vca m. kto sa aktívne venuje športu: vrcholový š.;
-
športovisko -a -vísk s. miesto (štadión, telocvičňa ap.) na vykonávanie športu: olympijské š-á, stavať š-á
-
športovkyňa -e -kýň ž.
-
športovo prísl.: š. oblečený;
š. vyzerať ako športovec -
športový príd.: š. úbor, klub, š. lekár, š-é hry;
š-á gymnastika, š-é rybárstvo;
š-é auto;
š-é oblečenie a) na šport b) praktické, ľahké; -
sporý1 príd. výdatný, obsažný, hojný: drobný, ale s. dážď;
s-á robota, s-é jedlo;sporý2 príd. kniž. nevýdatný, slabý, chabý, skúpy: s-é svetlo;
s-á tráva riedka; -
kôpor -pru L -i m. vysoká bylina s jemnými tmavozelenými lístkami pestovaná pre voňavú vňať, bot. Anethum;
-
nadpráporčíčka -y -čok ž.;
-
nadpráporčícky príd.
-
nadpráporčík -a mn. -ci m. najvyšší st. vyšších práporčíkov;
-
nápor -u m. mocné pôsobenie, silný tlak; útok: n. víchrice, vojsk;
vydržať, odraziť n.;
n. na nervy -
podpráporčíčka -y -čok ž.;
-
podpráporčícky príd.: p-a hodnosť
-
podpráporčík -a mn. -ci m. 1. st. hodnosti vyšších práporčíkov;
-
por. skr. poručík
-
nedok. porábať -a
1. k 3
2. hovor. robiť, konať (obyč. v kontaktových formulách): čo p-š?
// porobiť sa
1. distrib. k robiť sa: p-li sa mu hrče
2. iba 3. os. stať sa, prihodiť sa: čo sa tu p-lo? niečo sa mi p-lo s nohami
-
poráňať -a dok. distrib. k ráňať: p. ovocie
-
porátať -ta/-ce -tajú/-cu -taj/-c! dok. spočítať, zrátať; prepočítať: p. peniaze, p. (si) výdavky
● kto by to p-l je toho veľa;
na prstoch (jednej ruky) to možno p. je toho veľmi málo;
expr. p. niekomu rebrá zbiť ho;
kniž. jeho dni, hodiny sú p-né skoro umrie// porátať sa
1. urobiť vyúčtovanie, vyrovnať sa: musíme sa p., aby sme si nezostali nič dlžní
2. hovor. poradiť si, zvládnuť, vyrovnať sa, zhostiť sa: p. sa s úlohami
3. expr. zúčtovať s niekým, pomstiť sa: veď sa ja s ním raz p-m!
-
nedok. k 1 porážať -a
-
porážka -y -žok ž.
1. prehra v boji, v súťaži, op. víťazstvo: volebná p., p. nepriateľských vojsk, utrpieť p-u, získať prvenstvo bez p-y
2. ochrnutie centrálnych orgánov tela, mŕtvica: srdcová, mozgová p., dostať p-u
-
porúbať -e -u dok. distrib. k rúbať: p. raždie;
zbojníci ich p-li -
nedok. porúčať -a
// porúčať sa zastaráv. odporúčať sa: po polhodine sa p-l;
p-m sa! pozdrav pri odchode -
porúcať -a dok. distrib. k rúcať: p. figúrky
// porúcať sa: domy sa p-li
-
prápor -u m.
1. voj. útvar zložený z niekoľkých rôt: motostrelecký p.
2. správ. zástava;
-
práporčíčka -y -čok ž. k 2;
-
práporčícky príd.: p. zbor;
p-a hodnosť -
práporčík -a mn. -ci m.
1. hodnosť vojakov z povolania a príslušníkov Policajného zboru SR medzi poddôstojníkmi a dôstojníkmi
2. stredný st. vyšších práporčíkov;
-
zápor -u m.
1. zápor. vlastnosť, stránka; chyba, nevýhoda, op. klad: štúdia má veľa kladov i z-ov
2. odmietanie, nesúhlas, negácia: vrtieť hlavou na znak z-u;
lingv. vetný, členský z.;