Význam slova "úd" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

úd -u m. pohyblivá časť tela, obyč. končatina: zdravé, boľavé údy;
vystrieť si údy, mať údy ako z olova nevládne, ťažké;
anat. pohlavný úd penis;

údaj -a často mn. m. jednotlivý fakt ako súčasť istého prejavu, správy, tlačiva ap.; dáta: (ne)pravdivé ú-e, hodnoverný ú., bibliografické ú-e, vpísať osobné ú-e;

údajne čast. vraj: zajtra ú. odchádza

údajný príd. na základe istých údajov pokladaný za niekoho, za niečo, domnelý, zdanlivý: ú. nepriateľ, ú. vrah

údajový príd.: ú-á základňa

udalosť -i ž. (závažná) príhoda: veľká, mimoriadna u., historické, revolučné u-i;
rodinná u., to je skutočná u.

udanie -ia s. oznámenie trestného činu ap. príslušným orgánom: písomné u., anonymné u., u. je nepravdivé

udať dok.

1. dať (ako vodidlo), určiť: u. smer, u. tempo, takt

2. urobiť udanie: u. páchateľa, išiel sa (sám) u.

3. poskytnúť údaj(e), uviesť: u. presné rozmery, rýchlosť u-ná v km, u. príčinu, u. meno a adresu;

udať sa dok.

1. podať sa: u-l sa na otca

2. zastaráv. stať sa (význ. 3), pridať sa, odohrať sa: v meste sa všeličo u-á

3. zastaráv. podariť sa (význ. 1, 2): chlieb sa (ne)u-l

udatne prísl.;

udatnosť -i ž.

udatný príd. smelý (význ. 1), odvážny, hrdinský: u. bojovník;

udavač -a m. kto niekoho udáva, obyč. s nečestným zámerom;

udavačka -y -čiek ž.;

udavačský príd.;

udavačstvo -a s.

nedok. udávať -a: u. tón i pren. určovať smerovanie; mať rozhodujúci vplyv

údel -u m.

1. životné okolnosti, osud: šťastný, trpký, neradostný ú., znášať svoj ú.

2. nevyhnutná skutočnosť: smrť je ú. človeka

3. kniž. úloha (význ. 1), povinnosť: vznešený ú. vychovávať mládež

udeliť -ľ! dok. dať (ako výhodu, právo, dar ap.): u. niekomu titul, vyznamenanie;
u. čestný doktorát

● u. → slovo;

nedok. udeľovať

údenáč -a A -č/-a mn. N a A -e m. údená ryba (obyč. sleď al. makrela): zjesť ú., ú-a

údenár -a m. odborník zaoberajúci sa výrobou údenín; samostatný živnostník;

údenársky príd.: ú. výrobok;

údenárstvo -a -tiev s. výrobňa, predajňa údenín

údenina -y -nín ž. údené mäso, údený mäsový výrobok

údený príd. konzervovaný údením: u-é mäso, ú-á ryba, ú. syr

úder -u m.

1. prudký náraz al. zásah; zvuk ním spôsobený; udretie: ú-y kladiva, vežových hodín;
dutý ú. hromu;
ú. na klávesy;
pocítiť silný ú.;
trénovať ú-y (v pästiarstve, tenise);
ú. pod pás nedovolený úder v boxe i fraz. nečestné, nečisté konanie;

2. voj. sústredený útok: smer hlavného ú-u

● jedným ú-om naraz;
→ zasadiť smrteľný ú.;

uderiť dok. hovor. udrieť (význ. 1 – 6): u. si koleno;
nepriateľ u-l zboku;
krv mu u-la do hlavy;

úderka -y -riek ž. za soc. pôv. pracovná skupina úderníkov: kultúrna ú. za soc. kolektív predvádzajúci príležitostný kult. program;
ozbrojená ú. malá vyzbrojená organizovaná skupina

úderníčka -y -čok ž.;

údernícky príd.: ú-e hnutie

úderník¹ -a m. tech. súčasť záveru strelných zbraní

úderník² -a mn. -ci m. za soc. robotník podávajúci mimoriadny pracovný výkon;

údernosť -i ž.

úderný príd. k 2: ú-á brigáda;
ú-á sila i pren. hybná;

úderový príd. k 1: ú-á technika (v tenise ap.);

údes -u m. kniž. hrôza (význ. 1), zdesenie: smrteľný ú.

udiareň -rne ž. miestnosť na údenie;
expr. zafajčená miestnosť

udiať sa udeje udejú dok. kniž. uskutočniť sa, stať sa, odohrať sa: u-la sa mimoriadna vec;
za tie roky sa u-li veľké zmeny;
niekomu sa u-e krivda

udica -e udíc ž. nástroj (palica a šnúra s háčikom) na chytanie rýb;

udička -y -čiek ž. zdrob.

udicový príd.;

nedok. udierať -a

// uderiť sa udrieť sa: u. sa o dvere;

nedok. udierať -a

// udrieť sa

1. pri náraze do niečoho si ublížiť, uderiť sa: spadol a u-l sa;
u. sa do kolena

2. prudkým pohybom ruky zasiahnuť časť svojho tela, uderiť sa: u. sa do pŕs, po čele

● expr. u. sa po vrecku vydať peniaze (na dary, pri zábave ap.);

nedok. udierať sa

opak. údievať -a

// údiť sa: mäso sa údi;

opak. údievať sa

údik -a m. zdrob.

údiť -i nedok. konzervovať dymom: ú. šunku, syr;

údiv -u m. počudovanie, začudovanie; prekvapenie: stáť v nemom ú-e, otvárať oči od ú-u

udivene prísl.: tváriť sa u.

udivený príd. začudovaný, prekvapený: pozerá celý u.;
u. pohľad;

udiviť dok. vzbudiť údiv, prekvapiť: u. všetkých svojím výkonom;
u-lo ma, že to vie;

nedok. udivovať

udlabčiť, udlapčiť dok. expr. udupať, utlačiť, ubiť: u. sneh;
u-ená hlina, zem

udobriť dok. spôsobiť, aby sa niekto prestal hnevať, pomeriť: chceli si ho u. peknými rečami;
u. pohnevané priateľky;

nedok. udobrovať

// udobriť sa prestať sa hnevať, pomeriť sa: u. sa so susedom;
ako sa pohnevali, tak sa zasa u-ia;

nedok. udobrovať sa

údolie -ia s.

1. dolina: hlboké ú., cesta sa zvažuje do ú-ia

2. krajina pozdĺž rieky v hornatom kraji: ú. Váhu, Hornádu

● kniž. → slzavé ú.;

údolný príd.: ú-á priehrada

udomácniť -i dok. prispôsobiť (domácemu) životnému prostrediu: u. nové plemeno dobytka;

nedok. udomácňovať

// udomácniť sa: u. sa na novom mieste;
cudzie zvyky u-ené u nás;

nedok. udomácňovať sa

udrieť -ie -ú udretý/udrený dok.

1. úderom, nárazom zasiahnuť, uderiť: u. niekoho po hlave

2. spôsobiť náraz sprevádzaný zvukom, uderiť: u. päsťou do stola buchnúť;
čln u-l o breh;
u-l blesk, hrom;
neos. neďaleko u-lo

3. prudko zaútočiť, uderiť: u. na nepriateľa;

4. expr. zapôsobiť na zmysly, uderiť: zápach u-l do nosa;
horúčava až u-la do tváre

5. expr. nahrnúť sa, vhrnúť sa, uderiť: krv mu u-la do hlavy, do líc

6. (o počasí) náhle nastať, uderiť: u-li mrazy

● expr.: u. → klinec po hlave;
(nie je) vrecom, mechom u-tý (nie je) sprostý;
→ vie, koľko u-lo;
kniž. u-la jeho posledná hodina umiera;
u-lo mu do hlavy, do nôh opil sa;

udržať -í -ia dok.

1. byť schopný podržať, zadržať: u. volant;
nemohol v ruke nič u.

2. zachovať v pôv., nezmenenom stave: u. poriadok, u. chorého pri živote;
u. si priateľstvo;

údržba -y ž. starostlivosť o dobrý stav predmetov, techniky ap.: ú. strojov, inštalácie, budov

údržbár -a m. kto sa stará o údržbu;

údržbárka -y -rok ž.;

údržbársky príd.: u-a čata, dielňa;

údržbárstvo -a s.

udržiavací príd. určený na udržiavanie (istého stavu): u. poplatok, u-ie náklady

nedok. k 2 udržiavať -a, udržovať

// udržať sa

1. byť schopný zotrvať v istej polohe: u. sa na bradlách;
ledva sa u-l na nohách

2. zachovať sa v pôv., nezmenenom stave, vydržať: u. sa vo forme;
v lete sa potraviny dlho neu-ia čerstvé;
sneh sa ešte (ne)u-í

● u. sa nad vodou ťažko, s ťažkosťami obstáť;

nedok. k 2 udržiavať sa, udržovať sa

udupať -e/-á -ú/-ajú -úc/-ajúc dok. dupaním utlačiť: u. zem, u-ná dlážka;

udupávať -a

nedok. udúšať -a

// udusiť sa

1. zadusiť sa: dieťa sa skoro u-lo

2. dusením získať žiadanú podobu: mäso sa rýchlo u-lo (namäkko)

udusiť dok.

1. zadusiť (význ. 1), zaškrtiť: vrah obeť u-l

2. zahasiť (význ. 1), zadusiť: u. oheň

3. dusením (význ. 5) upraviť, pripraviť: u. zeleninu

4. potlačiť (význ. 4), zlikvidovať, zadusiť: u. vzburu

5. premôcť (význ. 3), potlačiť, stlmiť: u. v sebe bolesť, žiaľ;

udychčať sa -í -ia dok. zadychčať sa: u-ný od dlhého behu

chargé d'affaires [šaržé dafér] neskl. i -a m. (franc.) dipl. zástupca dočasne poverený vedením zastupiteľského úradu

d [i dé] neskl. s.

1. spoluhláska a písmeno; znak 4. miesta v poradí: tvrdé d, veľké D;
odsek d

2. v skr. a zn.: vitamín D;
D rím. číslica päťsto

3. hud. tón a nota: stupnica D dur, d mol

ď [i ďé] neskl. s. spoluhláska a písmeno

dália -ie ž. georgína: červená, žltá d.

dáma -y dám ž.

1. žena s vyberaným vystupovaním, obyč. z vyšších spoloč. vrstiev; zjemn. označenie ženy: rodená, pravá, dvorná d.;
ukloniť sa d-e;
hrať sa na d-u

2. šach. figúra s najväčšou možnosťou pohybu, kráľovná (význ. 4)

3. spoloč. hra na šachovnici

4. v žolíkových kartách karta nižšia ako kráľ;

dámička -y -čiek ž. zdrob. expr. k 1

dámsky príd. k 1, 2: d. klobúk, d-a volenka;
šach. d-e krídlo;

dánčina -y ž. dánsky jazyk

dánsky príd. k Dán, Dánsko: d. jazyk;

dánsky prísl.: vedieť (po) d.

dáta dát s. mn.

1. údaje: životopisné d.

2. inform. údaje, jednotky informácie ap. spracúvané na počítači: prenos, spracovanie dát;

dátový príd. k 2: d-é toky, d. súbor, d-á sieť

dátum -mu m., zried. dátum -ta dát s. časový údaj (o dni, mesiaci, roku): d. narodenia;
uviesť presný d.;
niečo je staršieho, mladšieho dáta je staršie, novšie;

dátumový príd.: d-á pečiatka

nedok. dávať -a

1. k 1 – 10

2. predvádzať; usporadúvať: čo d-jú v rozhlase? d. slávnostný obed

// dať sa

1. začať robiť niečo, pustiť sa do niečoho, podobrať sa: d. sa s neznámym do reči, d. sa do kosenia, do roboty, do kriku

2. pri pohybe zamieriť, pobrať sa: d. sa naľavo, napravo, d. sa cez pole

3. rozhodnúť sa pre istú činnosť, zamestnanie ap.: dal sa na vojnu, na krádež, d. sa k muzikantom

4. i nedok. iba 3. os. je možné, možno: to sa dalo čakať;
súčiastky sa ešte dajú využiť

5. obyč. v zápore podvoliť sa, poddať sa: my sa tak ľahko nedáme;
nedaj sa! pri povzbudzovaní

● nedá sa nič robiť výraz rezignácie;
to sa dá na prstoch porátať je toho veľmi málo;
proti vetru sa nedá dúchať;

nedok. k 1 – 3 dávať sa

// dať si hovor.

1. objednať si, vziať si (na jedenie, pitie ap.): d. si na obed sviečkovicu;
čo si dáte na pitie?

2. dohovoriť sa, dohodnúť sa; určiť si: d. si stretnutie pred hotelom

3. prijať ako povinnosť, úlohu, riešenie; uložiť si: d. si námahu s čítaním starého textu, d. si záležať na oblečení, d. si za úlohu cvičiť

nedok. dávať si

dáviť¹ -i -ia nedok. vracať²: núti ho na d-enie

dáviť² -i -ia nedok. hrdúsiť, dusiť, škrtiť, dláviť: neos. d-i ho v prsiach

// dáviť sa dusiť sa: d. sa kašľom

dávivý príd. spôsobujúci dávenie, vracanie: d. kašeľ

dávka -y -vok ž.

1. vymedzené množstvo: kŕmna d., smrteľná d. jedu;
d. zo samopalu;

2. zákonná peňaž. al. naturálna hodnota odvádzaná štátu al. štátom: súdne poplatky a d-y;
nemocenské d-y;

dávkovač -a m. prístroj na odmeriavanie dávok

dávkovať nedok. vymedzovať, odmeriavať dávky: d. liek, krmivo

dávkový príd.

dávno

I. prísl.

1. pred dlhým časom: d. na to zabudol;
to bolo d.

2. dlhý čas, dlho, op. krátko: poznáme sa už d.;
d. sa nevideli

II. dávno -a s. kniž. minulosť: súvis medzi skutočnosťou a d-om

dávnovek -u m. dávna minulosť: šerý d. ľudstva;

dávnovekosť -i ž.

dávnoveký príd.: d-é kultúry;

dávny príd.

1. jestvujúci v ďalekej minulosti al. z nej pochádzajúci, veľmi starý, starodávny: d-i obyvatelia Slovenska, d-a historka

2. časovo veľmi vzdialený: d-a minulosť, d-e storočia

3. dlhoročný, mnohoročný, starý: d-i kamaráti, d. sen

dážď dažďa m. atmosférické zrážky padajúce v kvapkách na zem: hustý, drobný d., kvapky d-a;
chystá sa na d.;

● rásť, množiť sa ako huby po d-i veľmi;
dostať sa z d-a pod odkvap nepolepšiť si;
po d-i býva pekne;
nebude z toho → oblaku d.;

dáždik -a, dáždiček -čka m. zdrob. expr.

dáždnik -a m. roztvárací ochranný prostriedok proti dažďu: skladací d., roztiahnuť d.

dážďovka -y -viek ž. dlhý červenkavý červ žijúci v pôde, zool. Lumbricus

dážďovník -a mn. N a A -y m. rýchly vták s krátkym telom a dlhými krídlami, zool. Apus

déčko -a -čok s. hovor. písmeno d, D; vec ním označená al. majúca jeho podobu

démon -a m. zlý duch, diabol;

démonickosť -i ž.: d. postavy (v lit. diele)

démonický príd.

1. k démon: d-á bytosť

2. niečím pripomínajúci démona; ohromujúci: d-á vášeň, sila, krása;

démonicky prísl.: d. ničivý;

démonizovať nedok. i dok. publ. pripisovať, pripísať niekomu, niečomu krajne negatívne črty: d-nie politika

desaťdňový príd.

1. trvajúci 10 dní, desaťdenný: d. zájazd

2. 10 dní starý: d-é jahňa