Význam slova "zvu" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

zvučať -í -ia nedok. znieť, zaznievať: pieseň z-í, slová z-ia

zvučka -y -čiek ž. krátky hud. útvar použ. ako signál: z. bratislavského rozhlasu

zvučne prísl.;

zvučnosť -i ž.

zvučný príd.

1. jasno znejúci, jasný, sýty, zvonivý: z. hlas, smiech;
fon. z-é spoluhlásky nepárové znelé (napr. r, l)

2. príjemne znejúci, ľubozvučný: z. rým, z-á reč

3. kniž. známy (význ. 1), význačný, slávny: mať z-é meno, z. titul;

zvuk -u m.

1. mechanické vlnenie hmotného prostredia vnímateľné sluchom: jasný, prenikavý z., neartikulovaný z., z. trúbky, sirény;
vydávať z-y;
husle majú dobrý z.

2. povesť (význ. 3), meno: mať dobrý, zlý z. (vo verejnosti);
výrobky sklárov majú za hranicami z.;

zvukár -a m. hovor. zvukový technik;

zvukárka -y -rok ž.;

zvukársky príd.

zvukomaľba -y -lieb ž. napodobnenie (prír.) zvuku obyč. na dosiahnutie est. účinku v literatúre, hudbe, onomatopoja;

zvukomalebne prísl.;

zvukomalebnosť -i ž.

zvukomalebný príd.: z-á inštrumentácia;
z-é slovo onomatopoja;

zvukomer -a/-u L -e mn. -y m. prístroj na meranie zvuku

zvukotesne prísl.;

zvukotesnosť -i ž.

zvukotesný príd. neprepúšťajúci zvuk: z-á kabína, izolácia, z-é dvere;

zvukovo prísl.;

zvukovod -u m. anat. rúrka na prívod zvukových vĺn k ušnému bubienku: vnútorný z.

zvukovosť -i ž.

zvukový príd. k 1: z. signál, z-á vlna, izolácia;
z. technik zabezpečujúci prenos zvuku;
z-á stránka jazyka;
z. film ozvučený, op. nemý;

zvulgarizovať dok.

1. urobiť vulgárnym (význ. 1): z. jazyk, prejav

2. nevedecky zovšeobecniť, zjednodušiť: z. názory na umenie

zvulkanizovať dok. k vulkanizovať: z. gumu

neprízvučnosť -i ž.

neprízvučný príd.

1. nemajúci prízvuk: odb. n-á slabika

2. poet. nevyužívajúci prízvuk: n. verš;

nesúzvučný príd. kt. nie je harmonický, nesúladný, disonantný: n-é tóny

prízvučne prísl.;

prízvučnosť -i ž.

prízvučný príd.

1. majúci prízvuk: lingv. p-á slabika;
hud. p-á doba taktu

2. využívajúci prízvuk: poet. p. verš, p-á prozódia;

súzvučne prísl.;

súzvučnosť -i ž.

súzvučný príd.: s. akord, s-é hlasy;