Význam slova "zvoni" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

zvonica -e -níc ž. vežovitá stavba, v kt. sú zavesené zvony: obecná, drevená z.;

zvonička -y -čiek ž. zdrob.

opak. zvonievať -a

zvoniť nedok.

1. (o zvone, zvonci, zvončeku ap.) vydávať zvonivý zvuk, vyzváňať; cengať: kostolné zvony z-ia;
telefón, zvonček pri dverách z-í

2. spôsobovať, aby zvon(ec), zvonček vydával zvuk, vyzváňať; cengať: ovce z-ia zvoncami;
z. pri bráne

3. rozozvučaním zvon(c)a, zvončeka signalizovať: z. poludnie, z. na obed, na prestávku, z. na poplach;
umieračik z-í;
neos. z-í (v škole) je začiatok, koniec vyučovacej hodiny

4. (o kovovom, sklenom predmete) vydávať zvonivý zvuk, cengať, štrngať: mince, poháre z-ia

5. spôsobovať zvonivý zvuk: z. príborom

6. (o hlase, smiechu ap.) zvonivo, zvučne znieť, zvučať: hlas jej príjemne z-l;
neos. z-í mu v uchu;

zvonivo prísl.: z. sa smiať

zvonivý príd.

1. kt. znie čisto, jasne, zvučne, jasný, zvučný: z. hlas, smiech, zvuk

2. kt. pri náraze vydáva jasný (kovový) zvuk: z. peniaz;