Význam slova "zun" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

zunieť -í -ia nedok. jasne znieť, zvučať, zaznievať: kov, struna z-í, vonku z-ia kroky, telegrafné stĺpy z-ia, hlas mu z-í (ako zvon);
neos. z-í mi v ušiach

zunivo prísl.

zunivý príd. kt. zuní, zvučný, zvonivý: z-á ozvena, z-é kroky;

zunovano, zunovane prísl.;

zunovanosť -i ž.

zunovaný príd.

1. ktorého stálym opakovaním prestalo zaujímať niečo al. všetko; vyjadrujúci takýto stav: z-í rekreanti;
z-á tvár

2. hovor. spôsobujúci zunovanie, nezaujímavý: z-é šaty, z-á hra

3. unavený, ustatý, zmorený: z cesty sa vrátil z.;

zunovať (koho, čo), zunovať sa (komu) dok.

1. (stálym opakovaním, nepríjemnosťami ap.) prestať zaujímať, omrzieť: hra ho z-la, hra sa mu z-la;
život ho z-l, život sa mu z-l;
maľovať ho z-lo

2. prestať sa zaujímať o niečo (pre stále opakovanie, nepríjemnosti ap.) znepáčiť sa, spríkriť sa: z-l svoju prácu, z-la sa mu práca;
z-l život, ženu, žena sa mu z-la