Význam slova "vyň" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nedok. vynachádzať -a

// vynájsť sa nájsť východisko, poradiť si: v. sa v každej situácii;
(ne)vie sa v. (nie) je pohotový;

nedok. vynachádzať sa

vynachádzavo prísl.;

vynachádzavosť -i ž.

vynachádzavý príd. kt. ľahko, rád vynachádza (spôsob riešenia situácie ap.): dieťa je pri hre v-é;

vynachváliť -i -ľ! dok. veľmi vychváliť (obyč. v spojení so záporom slovies vedieť, môcť): nevie si, nemôže si v. nový byt;
už si ho dosť v-l

vynačudovať sa dok. veľmi, dosýta sa čudovať (obyč. v spoj. so záporom slovies vedieť, môcť): nevie, sa tomu v.;
nemôže sa (deťom) dosť v.;
poďte, už ste sa dosť v-li!

vynadať dok. nadať: hrubo, škaredo mu v-l;
v-li si do všelijakých

vynadívať sa -a dok. veľa, dosýta sa dívať, nadívať sa (obyč. v spojení so záporom slovies vedieť, môcť): nevie sa, nemôže sa na dievča, na obraz v.;
už si sa dosť v-l

vynahradiť dok. nahradiť (význ. 1): v. škodu;
stonásobne v. dobrotu niekomu odplatiť;

nedok. vynahrádzať -a, vynahradzovať

vynájsť -jde -jdu dok.

1. pokusmi, výskumom objaviť, vymyslieť: v. nový stroj, v-enie železnice

2. vymyslieť (význ. 1), nájsť: v. nový systém obrany;

nedok. vynakladať

vynález -u m.

1. vynájdenie novej veci, javu a jeho uplatnenie: dejinný, prevratný v., v. mikroskopu, patentovať v.

2. takýto predmet: zbierka v-ov

vynálezca -u mn. -ovia m. kto niečo vynašiel: v. žiarovky, padáka;

vynálezcovský príd.: v-é hnutie;

vynálezcovstvo -a s.

vynálezkyňa -e -kýň ž.;

vynaložiť dok. (vy)dať (prostriedky ap.) v prospech niekoho, na niečo: v. peniaze na štúdiá, na opravu;
v-l všetku námahu (na to), aby dosiahol cieľ;

nedok. vynárať -a

// vynoriť sa

1. vystúpiť nad hladinu: potápač sa v-l

2. nečakane sa objaviť: z hmly sa v-lo auto

3. kniž. náhle sa vyskytnúť, prejaviť sa: v-li sa nečakané problémy;

nedok. vynárať sa

nedok. vynášať -a

1. k 1 – 5: v. z domu a) tajne odnášať b) hovor. klebetiť o domácich problémoch;
obchod (ne)v-a (ne)prináša zisk

2. vychvaľovať; vyvyšovať: v. zásluhy niekoho;
v-jú ho neprávom;
v-a sa nad všetkých

● v. (až) do neba niekoho, niečo veľmi vychvaľovať

nedok. k 1 vynášať -a

vynasnažiť sa dok. pousilovať sa: v-í sa nesklamať, v. sa zo všetkých síl (o to), aby sa vec podarila

vynásobiť dok. vykonať násobenie: v. číslo číslom;

nedok. vynásobovať

vyňať -jme -jmú dok.

1. vybrať (význ. 2): v. očko z prsteňa;
v. obličku vyoperovať

2. vyčleniť (zo súvislosti): v. citát z kontextu;
v. číslo pred zátvorku

3. vylúčiť (význ. 1), vynechať: v. spod obvinenia;

výňatok -tku m. časť vybratá z textu, hud. skladby ap., úryvok: v-y z básne, z opery

vynechať dok.

1. (omylom al. úmyselne) nevziať do úvahy, neuviesť, obísť: v-l celú stranu, v-li ho zo zoznamu

2. vymeškať: v. prednášku;
nev-á príležitosť, aby navštívil rodinu

3. prerušiť pravidelnú činnosť, zlyhať: motor v-l;

nedok. vynechávať -a

vynervovať dok. hovor. expr. (silno) znervózniť; nervovo vyčerpať: napätie ho v-lo

// vynervovať sa: v. sa pri skúške

vyničiť dok. ničením odstrániť, vyhubiť, vykynožiť: v. škodcov, burinu

vyniesť -nesie -nesú dok.

1. nesením dopraviť von: v. nábytok z bytu, chorého v-li (zo sanitky) na nosidlách

2. nesením dopraviť hore: v. veci na povalu

3. úradne vyhlásiť, vyriecť: v. rozsudok

4. priniesť úžitok, zisk: podnikanie mu nič nev-lo

5. vyložiť (význ. 4), vydať, vyhodiť: v. prvú kartu;

vynikajúci príd. kt. vyniká (vlastnosťami, výkonom ap.), výborný, znamenitý: v. pracovník, športovec, v-e výsledky;

vynikajúco prísl.: v. stvárnená postava

nedok. vynikať: v. krásou, vedomosťami byť krásny, múdry

vyniknúť -e -ú -kol dok.

1. prejaviť vo veľkej miere isté (kladné) vlastnosti, prevýšiť svoje okolie: v. nad priemer, v. v športe, vedie ho túžba v.

2. nápadnejšie, jasnejšie sa prejaviť: farba v-e na svetlom pozadí;

nedok. vynímať -a;

výnimka -y -miek ž.

1. odchýlka od normy, od platného pravidla, normálneho priebehu ap.: zriedkavá v., urobiť v-u

2. osoba, vec takto posudzovaná: všetci, všetko, okrem malých v-iek;
česť v-ám! ospravedlnenie pri negatívnom hodnotení

● v. potvrdzuje pravidlo;

výnimočne prísl.;

výnimočnosť -i ž.

výnimočný príd. kt. sa javí ako výnimka, nevšedný, neobyčajný, mimoriadny, zvláštny: v. zjav, prípad;
v-é postavenie osobitné;
v. stav v kt. sa rušia al. obmedzujú isté občianske slobody;

vynoriť dok. vysunúť, zdvihnúť nad hladinu: v. hlavu z vody;

výnos -u m.

1. úradne zverejnené rozhodnutie: v. ministerstva, súdu

2. zisk (význ. 2), výťažok: vysoké (hektárové) v-y;

vynosiť dok.

1. nosením (význ. 1) postupne dopraviť von al. hore, povynášať: v. vrecia z pivnice, škridlu na strechu;
v. odpad na smetisko odnosiť

2. donosiť (do pôrodu): v. dieťa, plod;

výnosne prísl.;

výnosnosť -i ž.

výnosný príd. k 2: v-á pôda, v. podnik;

vynoviť dok. hovor. dodať ráz novosti: v. dom;
prišiel (celý) v-ený oblečený do nových šiat;

nedok. vynovovať

vyňuchať dok.

1. čuchom zistiť: pes v-l stopu

2. expr. vysliediť, vypátrať: v. tajomstvo;

nedok. vyňuchávať -a

nedok. vynucovať

// vynútiť si

1. vymôcť si (význ. 2): v. si u niekoho rešpekt, uznanie

2. stať sa rozhodujúcou príčinou, spôsobiť: táto okolnosť si v-la isté zmeny;

nedok. vynucovať si

vynukovať nedok. expr. vytrvalo ponúkať: rada v-je (hostí)

vynútiť -i dok.

1. nútením dosiahnuť, vymôcť: v. od niekoho priznanie

2. nasilu prejaviť: v-ený úsmev;

vynútiteľný príd. kt. možno vynútiť: v. právo na náhradu, v-é povinnosti

vy G, A, L vás D vám I vami zám. osob. 2. os. mn.

1. označ. skupinu dvoch a viacerých adresátov: je vás veľa, vy ste kamaráti;
povedz, čo je medzi vami;
obídeme sa aj bez vás, vy sebci! čo nového u vás (doma)?

2. označ. jednotlivého adresáta pri vykaní: pán učiteľ, vy ste nás kedysi učili;
vás nepoznám;
odpovedáme Vám na list

3. hovor. označ. všeobecnú 2. os., ktorou podávateľ citovo zainteresúva adresáta: zvuk tíchne, ale vám sa zdá, že stále znie

4. expr. D vám vyj. psychickú účasť podávateľa na deji (etický datív): to vám bolo také smiešne! zrazu sa vám spustil lejak

● (ja) byť vami keby som bol na vašom mieste

vyárendovať si dok.

1. zastaráv. prenajať si: v-né miestnosti

2. expr. vyhradiť (význ. 1, 2): rubrika v-ná pre čitateľov;
v. si právo ...

vyčačkať dok. expr. vyzdobiť (lacnými ozdobami), vycifrovať: v-ný byt

vyčakávať -a nedok. nepríjemne dlho čakať: v. na stanici, dá na seba v.

vyčalúniť -i dok. čalúnením obložiť: v. dvere, nábytok

vyčaptať -ce -cú dok. expr. čaptaním vykriviť, vychodiť: v-né topánky

vyčarať, vyčarovať¹ dok. hovor. vymeniť (význ. 2): v. cennosti za potraviny, omylom si v-li kabáty

● je ako v-ný celkom sa zmenil (v správaní ap.)

vyčariť, vyčarovať² dok.

1. (akoby čarami) vyvolať, spôsobiť: v. úsmev na tvári, mráz v-l kvety na oblokoch

2. šikovne urobiť: v. hostinu zo skromných zásob;

nedok. vyčarúvať -a

vyčasiť sa dok. neos. vyjasniť sa (význ. 1): do rána sa v-lo

vyčerpane prísl.;

vyčerpanosť -i ž.

vyčerpaný príd.

1. vysilený: v. organizmus, nervovo v. človek

2. čerpaním spotrebovaný: v-é zásoby, ložiská rudy;

vyčerpať dok.

1. čerpaním odstrániť, odčerpať (význ. 2): v. vodu z nádrže

2. čerpaním spotrebovať, minúť: v. všetky zásoby, sily

3. zbaviť síl, vysiliť: námaha ho v-la;
úplné v-nie organizmu

4. celkom spracovať, obsiahnuť: v. problém, v. všetky body programu;

vyčerpávajúci príd.

1. kt. vyčerpáva (význ. 3): v-a práca

2. dôkladný, podrobný: v. referát;

vyčerpávajúco prísl.

nedok. vyčerpávať -a

// vyčerpať sa

1. čerpaním sa spotrebovať: prostriedky sa v-li

2. námahou sa zbaviť síl, vysiliť sa: v. sa z posledných síl, nervovo sa v.;

nedok. vyčerpávať sa

vyčesať -še -šú dok.

1. česaním odstrániť: v. nečistotu z hlavy

2. takto zbaviť nečistoty, odpadu ap.: v. kone;
v. ľan

3. česaním upraviť: v. si vlasy dohora;

nedok. vyčesávať -a

vyčiarknuť -e -u -kol dok. prečiarknutím odstrániť, zrušiť: v. meno zo zoznamu, v-tý z členstva;

nedok. vyčiarkovať

vyčíňať -a nedok. dopúšťať sa výčinov: v-nie opilcov;
v. fígle stvárať

vyčísliť -i dok. číselne vyjadriť: v. škody;

vyčísliteľný príd. kt. sa dá vyčísliť: ťažko v-á strata

nedok. vyčísľovať

vyčistiť -sť/-i! dok.

1. zbaviť nečistoty: dať v. šatstvo, v. si zuby

2. čistením odstrániť: v. fľaky benzínom

3. ráznym zásahom zbaviť niečoho: v. mesto (od nepriateľa)

● v. niekomu žalúdok vyhrešiť ho;

nedok. vyčisťovať

// vyčistiť sa stať sa čistým: rieka, obloha sa v-la;

nedok. vyčisťovať sa

vyčítať¹ -a dok.

1. čítaním si osvojiť, zistiť: v-né myšlienky

2. vypozorovať, vyrozumieť: z očí mu v-l nespokojnosť, túžbu

● v. kapitolu niekomu zahrnúť výčitkami niekoho;

vyčítať² -a nedok. i dok., vyčitovať² nedok. s výčitkou pripomínať, pripomenúť; vyslovovať, vysloviť výčitky; predhadzovať: v. deťom nevďačnosť;
kritik v-l autorovi, že má v texte veľa nepresností;
do smrti si to bude v.

vyčítavo prísl.

vyčítavý príd. vyjadrujúci výčitku: v. pohľad, tón;

nedok. vyčitovať¹

vyčkať dok.

1. počkať na uskutočnenie, príchod niečoho; dočkať sa: v. na ďalšie rozkazy;
v. noc, v. do konca

2. počkať s niečím: ešte v-jme, netreba sa prenáhliť!

● v-j času ako hus klasu nebuď nedočkavý;

vyčkávací príd. založený na vyčkávaní: v-ie stanovisko, v-ia taktika

nedok. vyčkávať -a

vyčľapkať dok.

1. čľapkaním postupne vyliať: v. všetku vodu z vedra

2. expr. vyumývať, vykúpať;

nedok. k 1 vyčľapkávať -a

// vyčľapkať sa

1. čľapkaním sa postupne vyliať: mlieko sa v-lo z kanvičky

2. expr. vyumývať sa, vykúpať sa: v. sa v studenej vode;

nedok. k 1 vyčľapkávať sa

vyčľapnúť -e -ú -pol dok. expr.

1. vyšpľachnúť (význ. 1), vyšplechnúť, vyčrpnúť: v-l víno na zem

2. vyšpľachnúť (význ. 2), vyšplechnúť, vyčrpnúť (sa): v-lo trocha vody z pohára

vyčleniť dok. vyňať z celku, vydeliť: v. samostatnú skupinu;
v-ené zložky;

nedok. vyčleňovať

// vyčleniť sa oddeliť sa, vydeliť sa, odčleniť sa: jednotlivci, ktorí sa (sami) v-li z kolektívu;

nedok. vyčleňovať sa

vyčnievať -a nedok. presahovať z plochy: v. nad okolie, klinec v-úci zo steny

vyčrpnúť -e -ú -pol dok. expr.

1. vyšpľachnúť (význ. 1), vyšplechnúť, vyčľapnúť: v. pohár do umývadla

2. i vyčrpnúť sa vyšpľachnúť (význ. 2), vyšplechnúť, vyčľapnúť: trocha vína (sa) v-lo na obrus

vyďobať -e -ú dok.

1. ďobaním vyhĺbiť, vyzobať: v. dieru do syra

2. ďobaním oddeliť, odstrániť, vyzobať: v. zrno z kláskov;
kohúty si išli oči v.;

nedok. vyďobávať -a

// vyďobať sa (o vtáčom mláďati) ďobaním sa dostať von (z vajca), vykľuť sa, vykľuvať sa: v. sa z vajca;

nedok. vyďobávať sa

vyľahčiť dok. zľahčiť (význ. 1): v. tehly, v-ené murivo, v-ené trieskové dosky

vyľakane, vyľakano prísl.

vyľakaný príd. naľakaný, preľaknutý: v-é dieťa;
v-é oči;

vyľudniť dok. zbaviť ľudí: epidémie v-li celý kraj;

nedok. vyľudňovať

// vyľudniť sa: v-ené ulice;

nedok. vyľudňovať sa

vyšantiť sa dok. k šantiť: v. sa do vôle, deti sa vonku v-li

vyše

I. predl. s G vyj.

1. miesto položené vyššie od niečoho al. smerovanie na také miesto, povyše, op. niže: v. dediny je hora;
voda siaha v. kolien

2. vyššiu hodnotu ako udáva kvantitatívny výraz, viac ako, nad, op. niže: má už v. päťdesiatky, čakal v. hodiny

● mať roboty, starostí v. hlavy veľmi veľa

II. prísl. zastaráv. povyše, vyššie: je to neďaleko, hneď tu v.

III. čast. vyj., že údaj presahuje uvedenú hodnotu: pri v. polmiliónovej škode

vyšedivieť -ie -ejú dok. stať sa šedivým, vyblednúť: v-ená látka

vyšetriť dok.

1. zistením podrobností objasniť: v. priestupok, v. pravdivosť údajov

2. lekársky prehliadnuť: v. pacienta;
komplexné v-enie;

vyšetrovací príd. určený na vyšetrenie, vyšetrovanie: v. stôl (lekára);
v-ia väzba počas vyšetrovania;
v. orgán;
v-ia žurnalistika vyhľadávajúca skutočnosti a okolnosti rozlič. prípadov (často pohoršujúcich verejnosť)

nedok. vyšetrovať

1. k 1, 2

2. (úradne) klásť otázky na objasnenie (činu ap.): trestné, súdne v-nie

vyšetrovateľ -a mn. -ia m. kto úradne vyšetruje;

vyšetrovateľka -y -liek ž.;