Význam slova "vrtã" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

vŕtač -a m. kto pracuje pri vŕtacom stroji; kto robí vŕtacie práce

vŕtací príd.

1. určený na vŕtanie: v. nástroj

2. súvisiaci s vŕtaním: v-ie práce

vŕtačka -y -čiek ž. vŕtací (prí)stroj: ručná, elektrická v.;
zubná v.;
stolová, banská v.

vrták -a m.

1. vŕtací nástroj: špirálový v., vyvŕtať otvor v-om

2. živ. mn. -ci expr. všetečný, do všetkého zapárajúci človek: nesympatický v.

vŕtať -a nedok.

1. vrtákom al. iným podobným nástrojom vnikať, robiť otvory: v. skalu, do skaly;
v. zub, v. hlboko v zemi;
už hodinu v-a;
vŕtačka dobre v-a

2. takto utvárať, vyhlbovať, vyvrtávať: v. diery do dreva, v. studňu

3. takto získavať, ťažiť: v. ropu, rudu

4. (o hmyze) zavrtávať sa, hlodať: lykožrút v-a v dreve

5. na spôsob vŕtania pohybovať, špárať, rýpať: v. šidlom, v. si prstom v uchu

6. expr. bolestivo zasahovať: bolesť v-a v ruke, kŕč v-a vo svaloch

7. expr. zlomyseľne napádať, rýpať: nikomu nedá pokoj, do každého v-a

● niečo mu v-a v hlave stále musí na to myslieť;

opak. vŕtavať -a

// vŕtať sa

1. špárať sa (význ. 1), rýpať sa: v. sa v zuboch

2. expr. prehŕňať sa, hrabať sa, kutať sa: v. sa (niekomu) v stole, vo veciach

3. expr. vytrvalo sa zaoberať nejakým mechanizmom ap., babrať sa: v. sa (celý deň) v motore;

opak. vŕtavať sa

vrt -u m.

1. vŕtanie (najmä do zeme): skúšobný, hlbinný v.

2. otvor takto utvorený; vývrt: upchatý v.;
geologické v-y;

vývrt -u m. vyvŕtaný otvor; vrt: v. v hornine