Význam slova "vet" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

veta -y viet ž.

1. zákl. komunikatívna jednotka jazyka tvoriaca význ. a formálny celok: presne formulované v-y, spájať slová do viet;
nevie povedať súvislú v-u neobratne sa vyjadruje;
gram. oznamovacia, jednočlenná v., hlavná, vedľajšia v.

2. formálne uzavretá hud. myšlienka, samostatná časť cyklickej hud. skladby

3. odb. poučka: Pytagorova, Euklidova v.;

vetcho prísl.: v. oblečený;

vetchosť -i ž.

vetchý príd.

1. používaním, starobou opotrebovaný, chatrný, slabý, biedny: v. kabát, v. plot;
v-é zdravie

2. (vekom) telesne zoslabnutý: v. starec, v-é telo;

veterán -a m.

1. voj. vyslúžilec; býv. účastník vojny

2. expr. zaslúžilý starý pracovník, člen kolektívu ap.: športoví v-i;
v. podniku;

veteránka -y -nok ž.;

veteránsky príd.

veterina -y ž. slang. veterinárstvo, zverolekárstvo: študovať v-u

veterinár -a m. odborník vo veterinárstve, zverolekár; študent veterinárstva;

veterinárka -y -rok ž.;

veterinársky, veterinárny príd.: v-ska fakulta;
v-a medicína

veterinárstvo -a s. veda o chorobách zvierat, zverolekárstvo;

veternica [-ť-] -e -níc ž. bot. jarný horský kvietok, sasanka, Anemona

veterník [-ť-] -a m.

1. figúrka na ukazovanie smeru vetra: v. na štíte domu

2. hračka v podobe otáčajúcej sa ružice: papierový, celuloidový v.

3. zákusok v podobe takejto ružice: krémový v.

veterno vetná prísl.: je v.;

veterný [-ť-] príd.: v-á búrka víchrica;
v-é počasie vetristé;
v. mlyn poháňaný vetrom

● → stavať (si) v-é zámky;
bojovať proti v-ým mlynom proti nereálnym prekážkam;

vetička -y -čiek ž. zdrob. expr.

vetník -a m. zbierka (jednoduchých) viet, častí viet al. slovných spojení: prekladový v.

vetný príd. k 1: v-á konštrukcia, v. celok, v-á súvislosť, v. prízvuk;
v. člen;
v. základ zákl. člen jednočlennej vety;

veto -a s. vyjadrenie nesúhlasu, ktorým možno prekaziť uskutočnenie nejakého rozhodnutia: právo v-a, vysloviť v.

vetovať dok. i nedok. vyslovením veta znemožniť, znemožňovať prijatie: v. návrh rezolúcie

vetrací príd. určený na vetranie, ventilačný: v. otvor, v-ia šachta

vetrák -a m. vetracie zariadenie; vetrací otvor: inštalovať v miestnosti v.;

vetrákový príd.

vetranie -ia s. ventilátor; vetrák: zapnúť v.

vetrať nedok.

1. vymieňať vzduch (v uzavretom priestore): v. byt, slabo v-ná miestnosť

2. vystavovať účinkom vzduchu, prevetrávať; vysúšať: v. periny, šatstvo

vetrík -a, vetríček -čka m. zdrob. expr.;

vetrisko -a -ísk s., v jedn. i m. zvel.

vetristo prísl. i vetná prísl.: vonku je v.

vetristý príd. plný vetra; vystavený vetru, veterný: v-é počasie;

vetriť nedok.

1. (o zvieratách) čuchom pátrať, zisťovať: zver v-í smerom hore, pes v-í stopu

2. expr. (o ľuďoch) tušiť, cítiť: v. nebezpečenstvo

vetrolam -u m. súvislý pás stromov, kríkov chrániaci pred škodlivým pôsobením vetra: výsadba v-ov;

vetrolamový príd.

vetromilný príd.: bot. v-é rastliny ktorých peľ je prenášaný vetrom

vetroň -a m. bezmotorové lietadlo udržiavajúce sa vo vzduchu pomocou vzdušných prúdov;

vetroňový príd.

vetroplach -a mn. -ovia m. expr. pobehaj: mladý v.

vetrovka -y -viek ž. šport. krátky kabát (strihom i materiálom uspôsobený chrániť proti chladu, vetru): lyžiarska v., balónová v. s kapucňou;

vetrovkový príd.

vetrový príd.: odb. v-é pomery;
hovor. v-é cukríky mentolové;

vetva -y -tiev ž.

1. konár, haluz: spodné v-y stromu

2. časť, zložka nejakého (rozdeľujúceho sa) celku: severná v. magistrály, ropovodu;
škol. prírodovedná v. štúdia

3. súčasť istého spoločenstva: vedľajšia v. rodu;
južná v. Slovanov;

vetvička -y -čiek ž. zdrob. k 1: v. čečiny

vetviť sa nedok.

1. rozvetvovať sa (význ. 1), rozkonárovať sa: strom sa v-í v istej výške

2. rozdeľovať sa (význ. 1), rozvetvovať sa, rozdvojovať sa: miesto, kde sa rieka v-í

prívet -u m. úvodný pozdrav, prejav

závet -u m. testament: napísať, zrušiť z.;