Pravopis slova "vet" v Slovníku pravidiel slovenského pravopisu

nájdených 44 výsledkov (1 strana)

  • veta ‑y viet ž.; vetný; vetička ‑y ‑čiek ž.
    vetchý; vetcho prísl.; vetchosť ‑i ž.
    veterán ‑a mn. N a A ‑y m. neživ.
    veterán ‑a mn. ‑i m. živ.; veteránka ‑y ‑nok ž.; veteránsky
    veterinár ‑a m.; veterinárka ‑y ‑rok ž.; veterinársky; veterinárny; veterinárstvo ‑a s.
    Veterná Poruba ‑ej ‑y ž.; Veternoporubčan ‑a mn. ‑ia m.; Veternoporubčanka ‑y ‑niek ž.; veternoporubský
    veternica [‑ť‑] ‑e ‑níc ž.
    veterník [‑ť‑] ‑a m.
    veterný [‑ť‑]; veterno vetná prísl.
    vetník ‑a m.
    veto ‑a s. (nesúhlas)
    vetovať ‑uje ‑ujú nedok. i dok.
    vetrací
    vetrák ‑a m.; vetrákový
    vetranie ‑ia s.
    vetrať ‑á ‑ajú nedok.
    vetrík ‑a, vetríček ‑čka m.
    vetristý; vetristo vetná prísl.
    vetriť ‑í ‑ia nedok.
    vetrolam ‑u m.; vetrolamový
    vetromilný
    vetroň ‑a m.; vetroňový
    vetroplach ‑a mn. ‑ovia m.
    vetrovka ‑y ‑viek ž.; vetrovkový
    vietor vetra L ‑e mn. ‑y m.; vetrový; vetrisko ‑a ‑rísk s., jedn. i m.
    vetva ‑y ‑tiev ž.; vetvový; vetvička ‑y ‑čiek ž.
    vetviť sa ‑í ‑ia nedok.
    prívet ‑u m.
    závet ‑u m. (testament); závetný, závetový

Naposledy hľadané výrazy:

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV