Význam slova "tôň" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

tón -u m.

1. zvuk istej výšky: vysoký, nízky t., t-y stupnice;
fyz. zvuk vyvolaný periodickým kmitaním pružných telies

2. odtieň hlasu; charakter rečového al. iného prejavu: žartovný, prísny t.;
národný t. umeleckého diela;
udávať t. i pren. mať rozhodujúci vplyv;
zmeniť t. i pren. začať sa ináč správať

3. odtieň farby: farebné t-y, pastelový t.

4. dobrý t. spôsob spoloč. správania, bontón: to patrí k dobrému t-u;

tona -y ton ž. jednotka hmotnosti, 1000 kg;

tôňa -e ž. tieň (význ. 1, 3, 4): t. stromov;
posedieť si v t-i v chládku;
t-e minulosti;
t. smrti;

tôňava -y -ňav ž. expr. tieňava: t. lístia

tonáž -e ž. nosnosť (nákladných) dopr. prostriedkov;

tonážne prísl.

tonážny príd.;

toner -a L -i mn. -y m.

1. farbivo použ. v atramentových a laserových tlačiarňach a kopírovacích strojoch

2. zásobník s týmto farbivom;

tonerový príd.: t-á náplň

tônička -y -čiek ž. zdrob. expr.

tonický príd.: t-é kŕče

tonik -u m. nealkoholický osviežujúci a vzpružujúci nápoj s obsahom chinínu; takýto nápoj s prímesou liehovín

tonikum -ka -ník s. prostriedok na povzbudenie organizmu al. jeho častí: vlasové t.

tónina -y -nin ž.

1. príslušnosť tónov hud. skladby k určitej stupnici vyjadrená predznačením: durová, molová t.

2. hovor. odtieň hlasu, tón: hlas znel v pokojnej t-e;

tóninový príd.

tônistý príd. tienistý (význ. 1, 2): t-á aleja;
t-é stránky popularity

tôniť -i nedok. tieniť: t-iaci strom

tónovať nedok. dodávať farebný odtieň, tieňovať: t. vlasy prelivom;
fot. t-nie filmu;
geogr. t-nie máp

tónovo príd.

tonový príd.: t. náklad

tónový príd. k 1: hud. t-á sústava;

tonus -u m. lek. trvalý stupeň napätia živého tkaniva, napr. svalu;

tonúť -ie -ú nedok. kniž.

1. byť obkolesený, topiť sa¹ (význ. 2): t. v nádhere, v citoch

2. správ. topiť sa: t. v rieke, správ. topiť sa v rieke;
t-úca loď, správ. topiaca sa loď

tonzúra -y -zúr ž. vyholené miesto na temene hlavy (u kat. duchovných v min.)

ablegát -a m. hist. poslanec krajinského snemu v Rakúsko-Uhorsku

● chodí ako a. správa sa povýšene

achát -u m. mnohofarebný polodrahokam chalcedón

adresát -a m.

1. osoba, ktorej je určená zásielka

2. osoba, ktorej je určený prejav: nájsť a-a i fraz. dostať sa k príslušnej osobe;

advokát -a m. práv. zástupca, obhajca: práv. ustanoviť niekomu a-a;

● robiť niekomu a-a obhajovať ho;

agát -a m. tŕnitý strom so strapcami bielych kvetov, bot. Robinia;

agregát -u m. zoskupenie, stmelenie: kombajnový a.;
miner. hrubozrnný a.

akurát hovor.

I. prísl. práve, priam: a. sme prišli

II. neskl. príd. vhodný, dobrý, priliehavý, akurátny (v prís.): šaty sú mi a.

III. čast.

1. zdôrazňuje platnosť výrazu; priam, práve, presne: a. taký, a. sto, a. vtedy;
už mám toho a. dosť

2. expr. vyj. zápor, popieranie: no a.! ale kde!

anakolút -u m. štyl. vybočenie z väzby, z vetnej stavby

antikvariát -u m. obchod so staršími knihami, časopismi, rukopismi ap.

aparát -u m.

1. prístroj: fotografický, premietací a.

2. výkonný admin. orgán, úrad; jeho pracovníci: štátny, stranícky a.;
byrokratický a.

apetít [-t-] -u m. hovor. chuť do jedla: mať dobrý a., jesť s a-om

árešt -u m. zastar. väzenie, žalár: sedieť, byť v á-e

atentát -u m. útok na život z polit. pohnútok: pripravovať, spáchať a. na niekoho

atlét -a m. športovec pestujúci atletiku;

atribút -u m.

1. kniž. podstatná, nevyhnutná vlastnosť niečoho, príznak: a-y národa

2. gram. prívlastok;

autoportrét -u m. vlastný portrét: maliarov a.

bigbít, pôv. pís. big beat -u m. (angl.) bít (význ. 2, 3)

brokát -u m. ťažká hodvábna látka pretkávaná zlatými al. striebornými niťami; jej napodobnenina z bavlny;

buchnát -a m. expr. úder päsťou do chrbta: dostať b., dať niekomu b.

bútľavieť -ie -ejú nedok. stávať sa bútľavým, práchnivieť: starý peň b-ie

bútľavina -y ž. spráchnivené, bútľavé drevo: b. v starej vŕbe

bútľavý príd. práchnivý; dutý: b. strom, peň;
b-é drevo

celibát -u m. povinný slobodný stav rím. kat. kňazov

celoštátne prísl.: súťaž prebieha c.

celoštátny príd. týkajúci sa celého štátu: c-a konferencia, mať c. význam;

certifikát -u m. práv. úr. osvedčenie použ. najmä v obch. styku: vydať c.

chalát -a/-u m. dlhý voľný kabát: tatársky ch.;
expr. dlhé voľné oblečenie: hodvábny, brokátový ch.;

chomút -a m. časť postroja kladená ťažnému zvieraťu na šiju: založiť koňovi ch.;

chorvátčina -y ž. chorvátsky jazyk

chrbát -bta m.

1. zadná časť ľudského tela od krku po pás: rovný ch., dať si ruky za ch., ležať na ch-e, sedieť ch-om k dverám, nosiť niečo na ch-e;
naložiť niekomu veľa na ch. i fraz. zavaliť prácou

2. vrchná časť zvieracieho tela: ch. koňa

3. vrchná al. zadná časť niekt. predmetov: horský ch., ch. ruky, skrine, knihy

● → mráz mu chodí, behá po ch-e;
→ ukázať niekomu ch.;
ohýbať ch. byť poslušný;
mať → široký ch.;
robiť niečo za ch-om;
expr.: namastiť niekomu ch. zbiť ho;
dať si na ch-e → drevo rúbať;
byť, bývať → pánubohu za ch-om;

citát -u m. doslovne uvedený cudzí výrok, citácia: c. zo Štúra, z Písma

□ uviesť c. citovať;

dekanát [d-] -u m.

1. dekanstvo (význ. 2)

2. cirk. obvod v kat. cirkvi skladajúci sa z viacero farností

dekrét -u m.

1. rozhodnutie s povahou zákona: znárodňovacie d-y;
prezidentský d.;
vydávať d-y

2. listina, príslušný dokument s rozhodnutím: prevziať d. o vymenovaní za profesora

delegát -a m. vyslaný zástupca: zahraniční d-i na konferencii, zvoliť d-ov;

demikát [d-] -u m. polievka pripravená z bryndze a nakrájaného chleba

deputát -u m. v min. časť mzdy al. platu vyplácaná v naturáliách: pracovať za d.;

derivát -u m. odb. odvodenina; odvodená chem. zlúčenina: ópiové d-y

desaťkrát, desať ráz neskl. čísl. nás. k 10: d. povedať báseň

destilát -u m. produkt pripravený destilovaním: ovocný, vínny d.;
d-y uhlia

deväťkrát, deväť ráz neskl. čísl. nás. k 9: d. väčší

diktát -u m.

1. diktovanie textu; takto (na)písaný text: písať (niečo ako) d.

2. diktovanie, vnucovanie vôle, nátlak: hitlerovský, politický d.

doktorát -u m.

1. doktorský titul: d. filozofie;
udeliť čestný d.

2. doktorské skúšky: urobiť d.

3. hodnosť DrSc.: hovor. urobiť (veľký) d.

doštípať -e -u dok. (na viacerých miestach, silno ap.) poštípať, dopichať: včely ho d-li

drevokombinát -u m. závod na spracúvanie dreva

drôt -u m. kovové vlákno získané ťahaním al. valcovaním: oceľový, medený d., ťahaný d., zväzok d-ov;
stiahnuť nádobu d-om;

● ide to ako po d-e, po masle ľahko;
(mať) vlasy ako d-y tvrdé;

druhýkrát, druhý raz neskl. čísl. rad. nás. príslov.

1. k 2: d. povedať niečo

2. blíži sa význ. zám., inokedy: príď d.;
odložiť niečo na d. na neskoršie

dukát -a m. v min. zlatá (uhorská) minca: kremnický d.

● ani čo by mu d-mi platil v nijakom prípade;

duplikát -u m. náhradný exemplár: d. listiny, vysvedčenia, d. kľúča

dvadsaťkrát, dvadsať ráz neskl. čísl. nás.

1. k 20

2. expr. veľa ráz: d. som ti to povedal

dvakrát, dva razy neskl. čísl. nás. k 2: d. denne, za deň;
d. vymeškal vyučovanie;
d. toľko dvojnásobok niečoho

● to je ako d. dva je štyri jasné, nesporné;
d. meraj a raz strihaj vždy treba všetko premyslieť

dvanásťkrát, dvanásť ráz neskl. čísl. nás. k 12: d. sa obrátiť (s vozidlom)

dvestokrát, dvesto ráz neskl. čísl. nás. k 200: d. vyskúšať niečo

elaborát -u m. písomné spracovanie témy, námetu ap.

emirát -u m. štát na čele s emirom: arabské e-y

eštébé neskl. s. i ž. hovor. Štátna bezpečnosť za totalitného režimu

estét -a m.

1. milovník a znalec krásy a umenia: literárny e.

2. často pejor. kto preceňuje estetické hľadisko;

exhalát -u obyč. mn. m. škodlivé odpadové látky (v ovzduší): e-y z tovární

exponát -u m. vystavený predmet: vzácny muzeálny e.

falzifikát -u m. napodobnenina vydávaná za originál: f. listiny, obrazu

formát -u m.

1. tvar, veľkosť, rozmery: f. papiera, knihy;
malý, normalizovaný f.

2. úroveň, význam: umelec veľkého, európskeho f-u;

3. inform. usporiadanie istého množstva údajov (textu) na disku

fosfát -u m.

1. chem. fosforečnan

2. fosforečné hnojivo;

fotoaparát -u m. hovor. fot. aparát

granát¹ -u m. druh munície plnenej výbušninou, kt. exploduje pri náraze: delostrelecký, ručný g., hodiť g.;

granát² -u m. tmavočervený polodrahokam: české g-y;

hiát -u m. lingv. susedstvo 2 samohlások na hranici slov al. slabík (napr. v slove hnedooký);

hulvát -a m. subšt. grobian, surovec, odroň; hulvátsky príd. a prísl.;
hulvátstvo -a -tiev s.

1. iba jedn. k hulvát

2. grobiansky čin

huncút -a m. expr. figliar, šibal, beťár, výmyselník, lapaj: h. chlapec huncútsky;

hydrát -u m. chem. zlúčenina obsahujúca v istom pomere molekuly vody: h. soli;

inšpektorát -u m. dozorný al. kontrolný úrad: dopravný i.

inštitút -u m.

1. ústav (význ. 1): fyzikálny i.

2. v min. typ vys. školy: pedagogický i.

3. kniž. al. odb. inštitúcia (význ. 2): i. rodiny

internát -u m. ustanovizeň na kolektívne ubytovanie, stravovanie (a výchovu) žiakov, študentov ap.: vysokoškolský, chlapčenský i.;

inzerát -u m. platené tlačové oznámenie (o ponuke, dopyte ap.): prihlásiť sa na i.;
dať do novín i.;

jedenkrát, jeden raz neskl.

I. čísl. nás. k 1: jedenkrát tri je tri;
jeden raz neprišiel

II. prísl. raz, kedysi: j. ráno naraz zmizol

kabát -a m. vrchný odev s rukávmi kryjúci v rozlič. miere telo od pliec dolu: dlhý, zimný k. zvrchník, plášť;
nohavice s k-om sakom;
pyžamový, kostýmový k.

● obrátiť, prevrátiť k. zmeniť presvedčenie;
→ vyprášiť niekomu k.;
bližšia → košeľa ako k.;

kamarát -a m.

1. priateľ, druh: verný, starý k., zachovať sa ako k.;
expr. k-i na život a na smrť verní

2. hovor. dôverné oslovenie: to vám, k-i, neprejde;
poď sem, k.

● k-i z mokrej štvrte spoločníci pri víne, pive ap.;

kandidát -a m.

1. uchádzač o nejaký úrad, funkciu, členstvo ap.: k-i na poslancov mestských zastupiteľstiev, navrhnúť k-a na úrad prezidenta;
k. na profesúru čakateľ;
publ. k. na medailu

2. k. vied nižší st. ved. hodnosti v niekt. štátoch, skr. CSc.: k. filozofických vied;

karafiát -u m. subšt. klinček, klinec (šľachtený)

karát -u m.

1. jednotka rýdzosti zlata

2. jednotka hmotnosti drahých kameňov a perál (0,2 g);

kárať, správ.

1. karhať, napomínať

2. trestať

knôt -u m. pásik tkaniny udržiavajúci plameň v petrolejovej lampe, vo sviečke, v kahanci ap.;

kohút -a mn. N a A -y m. samec kúr;

● červený ako k. od hnevu;
dva k-y, dvaja k-i na jednom smetisku sokovia v bezprostrednej blízkosti;
expr. červený k. na streche požiar;

kohútí, kohutí príd.: k. spev, k-ie zápasy;

koľkokrát, koľko ráz neskl. zám. opyt. číslov.

1. vyj. otázku zacielenú na počet (opakovaných) dejov: k. si bol vyvolaný?

2. expr. (vo zvol. vetách) má citový ukaz. význ. (ukazuje na veľkú kvantitu): k. som ho prosil!

3. uvádza vzťaž. vedľ. vetu príslov. (často súvťažné toľkokrát, toľko ráz – k.): budem to opakovať toľko ráz, k. bude treba

kombinát -u m. spojenie závodov viacerých súvisiacich odvetví: stavebný, hutný k.

komisariát -u m. inštitúcia správnej, štátnej al. medzinár. povahy: vojenský, policajný k.

komitét -u m. kniž. (organizačný) výbor: kultúrny k.;
Medzinárodný k. slavistov

kompót -u m. zavárané al. varené ovocie s cukrom: čerešňový k., k. zo sušených sliviek;

koncentrát -u m. koncentrovaný roztok

konfiškát -u m. konfiškovaný majetok

konglomerát -u m. kniž. zmes, zmiešanina rôznorodých prvkov: k. exponátov, jazykov, poznatkov

konkordát -u m. dohoda medzi kat. cirkvou a štátom o úprave vzájomných vzťahov;

konkubinát -u m. manželské spolužitie bez sobáša

konzulát -u m.

1. úrad, sídlo konzula: generálny k.

2. hist. úrad konzula v starom Ríme

koreferát -u m. dopĺňajúci referát: predniesť k.

kornút -a m. hovor. papierové vrecúško zúžené smerom nadol; iný obal takéhoto tvaru;

krát

I. spoj. vyj. násobenie, násobené, zn. × (novšie ako bodka), op. delené: zlomok k. celé číslo

II. krát neskl. s.

1. znak násobenia, zn. ×

2. zastar. násobilka: nevedieť k.