Význam slova "tu" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

tu

I. hovor. i tuná zám. ukaz. príslov.

1. ukazuje na miesto v blízkosti hovoriaceho, op. tam: tu bývame, čo tu robíš? cíťte sa tu ako doma

2. so sponou byť označ. prítomnosť niekoho, niečoho: už som tu;
onedlho sú tu Vianoce;
tu! hlásenie sa pri zisťovaní prítomnosti

3. poukazuje na situáciu, v tomto prípade: o čo tu ide? tu sa nedá nič robiť

4. hovor. poukazuje na bezprostrednú blízkosť osoby, tuto: tu(ná) kolega ti poradí

5. tu a tam kde-tu, sem-tam: tu a tam badať ešte nepokoj

● kde nič, tu nič nikde nič;
tu (ho) máš! výraz prekvapenia, rozhorčenia

II. čast. zdôrazňuje výraz, ku kt. patrí, hneď, priam, akurát: už nečakal nikoho, a tu dvaja hostia

tú cit. napodobňuje trúbenie

tuba -y túb ž.

1. pružný obal rúrkovitého tvaru na uchovávanie polotuhých látok: t. horčice, lepidla;
vytlačiť pastu, krém z t-y

2. rúrkovitá schránka: t. celaskonu, diplom uložený v t-e

3. plechový nátrubkový hud. nástroj s nízkymi tónmi;

tubera -y ž. hovor. expr. tuberkulóza, suchoty

tuberkulotička -y -čiek ž.

tuberkulotik -a mn. -ci m. človek chorý na tuberkulózu, suchotinár;

tuberkulóza -y ž. nákazlivá choroba zasahujúca najmä pľúca, suchoty: pľúcna, kostná t.;

tuberkulózny príd.: t. bacil

tubička -y -čiek ž. zdrob.

tubus -u m. odb. trubica, rúrka (ako súčasť opt. prístrojov): t. mikroskopu, ďalekohľadu;

tubusový príd.

tucet -cta m.

1. 12 kusov toho istého druhu: t. vreckoviek, gombíkov

2. expr. neurč. (väčšie) množstvo, hocikoľko: takých prípadov poznám t.

● mať, byť niečoho na t-y veľa

tuchnúť -e -ú -chol nedok. kaziť sa vlhkosťou, plesn(iv)ieť: múka, obilie začína t.;
odb. t-tie olejov, tukov rozkladanie

tučko -a mn. -ovia m. expr. tučný človek, tučniak, bucko

tučne prísl.;

tučniak -a mn. N a A -y m. vták žijúci v Antarktíde, zool. Aptenodytes;

tučnieť -ie -ejú nedok. stávať sa tučnejším, tučným, tlstnúť, op. chudnúť: pren. t. z práce, z mozoľov iných žiť na úkor iných

tučnosť -i ž.: t. mlieka obsah tuku v mlieku

tučnota -y ž. tučnosť: nadmerná t., sklon k t-e

tučnučko, tučnunko, tučnulinko prísl.

tučnučký, tučnunký, tučnulinký príd. expr. (pekne, na pohľad príjemne) tučný: t-é dieťa, t-á tvárička;

tučný príd.

1. obalený, porastený tukom, sadlom, tlstý: t-á tvár, t. dobytok;
t-é mäso mastné;

2. obsahujúci väčšie množstvo (potrebného) tuku: t. syr

3. hrubý (význ. 1): t-é litery;
polygr. t-é písmo

4. expr. výdatný, značný: t. zisk

● expr. t. ako brav, ako medveď, ako sud veľmi;

tuctovosť -i ž.

tuctový príd. expr. bežne sa vyskytujúci, obyčajný, všedný: t. výrobok;
t. román málo hodnotný;

tuf -u m. geol. hornina, kt. vznikla sopečnou činnosťou: vápenný t. travertín;

tufový príd.

tuha -y túh ž.

1. miner. grafit

2. grafitová náplň ceruzky: tvrdá, mäkká, farebná t.;

túha -y túh ž. poet. túžba

tuhnúť -e -ú -hol nedok.

1. stávať sa tuhším, tuhým (význ. 1): med t-e, láva t-e, t-tie cementu

2. (o údoch ap.) meravieť, tŕpnuť: nohy t-ú

● → krv mu t-e v žilách

tuho prísl. k 4: t. stisnúť, stiahnuť niečo;
t. rozmýšľať;
t. spať tvrdo;

tuhobelasý príd. sýtobelasý, tmavobelasý

tuhočervený príd. sýtočervený, tmavočervený

tuhosť -i ž.

II. tuhé s. hovor. pálenka, tvrdé: poldeci t-ého

tuhový príd.

tuhozelený príd. sýtozelený, tmavozelený

tuhý

I. príd.

1. pevný (význ. 1), tvrdý: t. sneh, t-á láva;
t-é palivo;
fyz. t-é skupenstvo

2. odolný, silný: t. život;
t. koreň i fraz. zdravie, odolnosť

3. expr. horlivý, presvedčený: t. vlastenec, t. fanúšik

4. majúci al. dosahujúci veľkú mieru, intenzitu niečoho, intenzívny, silný: t. boj, t. mráz, t-á káva, t-á pálenka, t. tabak;
t. fajčiar

● → ide do t-ého;

tuja -e ž. cudzokrajná ihličnatá drevina u nás pestovaná v parkoch, bot. Thuja

tuk -u m.

1. mastná org. látka obsiahnutá v tele živočíchov al. v niekt. rastlinách: podkožný t., rybací t.

2. potrav. produkt (masť, maslo, olej ap.) použ. pri príprave pokrmov: variť na t-u, prepálený t.;

ťuk cit. naznač. ťukanie: ť., ť. na oblok

ťukať nedok. expr.

1. vydávať jemné zvuky, klepkať: ť-nie prístroja

2. spôsobovať takéto zvuky, klepkať: ť. na oblok;
ť. na stroji;

dok. ťuknúť -e -ú -kol

// ťukať si hovor. štrngať si: ť. si na zdravie;

dok. ťuknúť si

tukovosť -i ž. obsah tuku v prírodných produktoch: t. mlieka

tukový príd.: t-á vrstva;
t-é pečivo;

tuláčka -y -čok ž.;

tulácky príd.: t. život;
t-a krv;

tuláctvo -a s.

tuľajka -y -jok ž. objímka, do kt. sa vkladá pozdĺžny predmet, napr. porisko: t. lopaty, sekery

tulák -a mn. -ci m.

1. osoba bez domova, vandrák, vandrovník

2. expr. kto má sklon túlať sa, kto sa nerád zdržiava doma: kade chodíš, ty t.!

tularémia -ie ž. veter., lek. nákazlivá choroba hlodavcov prenášaná i na človeka

túlať sa -a nedok.

1. žiť bez domova, tuláckym životom: t. sa svetom

2. chodiť bez cieľa, ponevierať sa, blúdiť: t. sa po meste, po hore, poľom;
t. sa dlho do noci

3. s obľubou sa zdržiavať mimo domu: chlapec sa začína t.;

opak. túlavať sa -a

túlavo prísl.;

túlavosť -i ž.

túlavý príd. túlajúci sa, potulný; tulácky: t-á mačka;
t. spôsob života;

tuleň -a mn. N a A -e m. morský cicavec s končatinami pripomínajúcimi plutvy, zool. Phoca;

tulení príd.: t-ia koža

tulipán -a/-u m. cibuľovitá rastlina s kvetom podobným kalichu pestovaná ako jarný záhradný kvet, bot. Tulipa;

tulipánový príd.

túliť -i -ľ! nedok. nežne pritískať, vinúť, privíňať: t. k sebe dieťa

// túliť sa: dieťa sa t-i k matke;

tuľkať nedok. expr. túliť, láskať, vinúť: t. mača, t. (vystrašené) dieťa

// tuľkať sa túliť sa, vinúť sa

ťulpas -a m. hovor. pejor. (obyč. v nadávke) hlupák, trpák, truľo

tumor -u m. odb. nádor;

tumorový príd.

tunajší príd. týkajúci sa miesta v blízkosti hovoriaceho; pochádzajúci odtiaľto, vyskytujúci sa tu: t-í rodáci;
t-ie pomery

tundra -y -dier ž. stepná oblasť v arktickom pásme na krátky čas v roku zarastajúca nízkym porastom;

tundrový príd.

tunel -a L -i mn. -y m. stavba pod povrchom (zeme) umožňujúca pokračovanie komunikácie: železničný t.

● → svetlo na konci t-a;

tunelár -a m.

1. kto pracuje na stavbe tunelov

2. pejor. kto tuneluje (význ. 2);

tunelárka -y -rok ž.

tunelovať nedok.

1. raziť tunel

2. pejor. vykonávať podvodné finančné operácie: t. podnik, banku

tunelový príd.: hut. t-á pec majúca podobu tunela

tuner -a/-u L -i mn. -y m. oznam. tech. ladiaca časť rozhlas. al. telev. prijímača

tuniačí príd.

tuniak -a mn. N a A -y m. morská ryba príbuzná makrele, zool. Thynnus;

tunika -y -ník ž.

1. oblečenie starých Rimanov siahajúce nad kolená

2. strih dámskych šiat na tento spôsob

tupec -pca m. expr. tupý človek, hlupák, sprosták

opak. tupievať -a

tupírovať nedok. šuchoriť (vlasy) smerom od končekov ku koreňom: t. si vlasy

tupiť² nedok. urážlivo sa vyjadrovať, hanobiť, znevažovať: t. vlastnú rodinu;
t. rodnú reč;

tupiť¹ nedok. robiť tupým, tupším: t. ostrie noža, sekery, t. korčule

// tupiť sa stávať sa tupým, tupším

tupo prísl.: t. znieť;
t. bolieť;
t. hľadieť;

tuposť -i ž.

tupouhlý príd. kt. má tupý uhol: geom. t. trojuholník;
tech. t-é zuby

tupý príd.

1. kt. má slabé, nedostačujúce ostrie, zbavený ostrosti, op. ostrý: t. nôž, t-á sekera, žiletka

2. kt. má zaoblený tvar, op. ostrý: t-á hrana, t. nos;
geom. t. uhol väčší ako pravý a menší ako priamy

3. (o zvuku) nejasne znejúci, dutý, temný: t-é zvuky, t-é údery

4. (o teles. a duš. prejavoch) nevýrazný, neurčitý: t-á bolesť, t. pocit

5. (o duš. schopnostiach) obmedzený, nechápavý: t. žiak, t-á hlava, t. rozum;

tur -a mn. N a A -y m. vyhynutý predok rožného statku, zool. Bos;
t. domáci Bos taurus rožný statok, dobytok

túra -y túr ž. dlhá (a namáhavá) turistická cesta pešo: celodenná t., ísť na t-u;

turban -a/-u m.

1. orientálna pokrývka hlavy zo zvinutého kusa látky

2. ženská pokrývka hlavy na tento spôsob

turbína -y -bín ž. rotačný lopatkový motor: vodná, parná t.;

turbínový príd.: t-é koleso

turboagregát -u m. tech. sústava pracovného a hnacieho stroja na spoločnom hriadeli;

turboagregátový príd.

turbogenerátor -a m. tech. generátor poháňaný turbínou;

turbogenerátorový príd.

turbokompresor -a m. tech. rotačný kompresor;

turbokompresorový príd.

turboreaktor -a m. tech. prúdový motor poháňaný turbínou;

turboreaktorový príd.

turbovať nedok. hovor. expr. namáhať (význ. 2), napínať: t. si hlavu

// turbovať sa

1. trápiť sa (význ. 1), znepokojovať sa: t. sa pre maličkosť

2. namáhať sa, trápiť sa (pri učení): t. sa do noci

turbovrtuľový príd.: t-é lietadlo s vrtuľou poháňanou spaľovacou turbínou

turbulencia -ie ž. odb. neusporiadané, vírivé prúdenie vzduchu, plynov al. kvapaliny;

turbulentný príd.

turecký príd. k Turek, Turecko: t-á káva s usadeninou;
t. med polotuhý cukrovinkársky výrobok

● expr. t-é hospodárstvo zle organizované;
→ raz za t. rok;

turecky prísl.: hovoriť (po) t.

turečtina -y ž. turecký jazyk

turíčny príd. k Turíce: t-e sviatky svätodušné

turista -u m. kto pestuje turistiku;

turistický príd.: t. ruch;
t. výstroj;
t-á saláma druh trvanlivej salámy;

turisticky prísl.

turistika -y ž. cestovanie s rekreačným, poznávacím ap. cieľom; druh športu chôdzou: zahraničná t.;
pestovať t-u;

turistka -y -tiek ž.;

turizmus -mu m. cestovný ruch: podporovať t.

turnaj -a m.

1. stredoveká rytierska bojová hra

2. druh šport. súťaže: kvalifikačný t., hokejový t.;

turnajový príd.

turné neskl. s. cesta s organizovaným ver. vystupovaním: umelecké t., koncertné, prednáškové t.

turniket -u m. otáčavý mechanizmus umožňujúci vstupovať iba po jednom: t. metra

turnus -u m. pravidelne sa opakujúci úsek istej akcie; jeho účastníci: mesačný t. školenia;
druhý t. rekreantov;

turnusový príd.

túrovať nedok. hovor. preťažovať, namáhať: t. motor, t. do kopca

tuš² -u m. krátky zvučný hud. prejav obyč. na počesť niekoho: zahrať t.