Význam slova "teč" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

technička -y -čiek ž.

technicko-administratívny príd. administratívny z hľadiska techniky: t-e opatrenie

technicko-ekonomický príd. technický a ekonomický: t-í pracovníci

technicko-hospodársky príd. zameraný na technickú a hospodársku stránku: t-a správa (podniku), t-e ukazovatele;

technicko-hospodársky prísl.

technicko-organizačne prísl.

technicko-organizačný príd. organizačný z hľadiska techniky: t-é opatrenie;

technicko-výrobný príd. výrobný z hľadiska techniky: t-é normy

technický príd.

1. týkajúci sa techniky ako oblasti ľudskej činnosti a jej odborov: t. pokrok, t-á vyspelosť;
t-é školstvo, t-á literatúra, t-é vybavenie závodov;
odb.: t-é kreslenie zobrazujúce stroje, schémy ap.;
t-é plodiny, suroviny určené na spracovanie v priemysle;
t-é sklo vhodné na použitie v priemysle;
t-á kontrola preverujúca kvalitu výrobkov

2. zaoberajúci sa činnosťou v oblasti techniky: t. personál, t. úradník, t. námestník;
polygr. t. redaktor upravujúci rukopis z technickej stránky

3. týkajúci sa techniky ako spôsobu vykonávania istej činnosti: t-á zručnosť, t-á príprava;
t. hráč;
šport. t-é disciplíny ľahkoatletické disciplíny, pri kt. sa kladie dôraz na techniku pohybu (skoky, vrhy, hody);

technicky prísl.: t. vyspelá krajina;
t. náročná skladba

technik -a mn. -ci m.

1. človek s tech. vzdelaním al. poslucháč techniky

2. pracovník vykonávajúci tech. práce v istom odbore: zubný, stavebný, televízny t.

3. človek dokonale ovládajúci tech. stránku istej činnosti, najmä v umení, športe ap.;

technika -y ž.

1. oblasť ľudskej činnosti predstavujúca súhrn prostriedkov, postupov a vedomostí potrebných na výr. materiálnych hodnôt a na uspokojovanie materiálnych potrieb človeka: moderná, vyspelá t., rozvoj vedy a t-y, vymoženosti t-y

2. jeden z odborov tejto činnosti: oznamovacia t., raketová t., obalová t.

3. súhrn strojov, nástrojov a zariadení v istej oblasti činnosti: zavádzanie novej t-y;
voj. bojová t.

4. postup, spôsob vykonávania istej činnosti; odborné vedomosti al. zručnosti v tomto postupe: nová t. zvárania;
pohybová t., klavírna t., hráč s dobrou t-ou

5. hovor. technická vysoká škola, technická univerzita; budova tejto školy: študovať na t-e;
bývať blízko t-y

technizácia -ie ž. zavádzanie (novej) techniky: t. výroby;
t. života

technológ -a mn. -ovia m. odborník v technológii;

technológia -ie ž.

1. náuka o výr. postupe pri spracúvaní suroviny: chemická t.

2. výr. postup: zaviesť novú t-iu vo výrobe;

technologička -y -čiek ž.;

technologický príd.: t. proces, postup;

technologicky prísl.

téčko -a -čok s. hovor. písmeno t, T; vec ním označená al. majúca jeho podobu: nosiť tričko s t-om;
budova do t-a

tečna, správ. dotyčnica

tečúci príd. ktorý tečie: odb. t-e vody, op. stojaté;
t. piesok nesúdržný

bezútešne prísl.;

bezútešnosť -i ž.

bezútešný príd.

1. kt. nemožno utešiť; beznádejný, zúfalý: b. žiaľ;
b. život;
b-á situácia;
b. pesimizmus

2. neutešený, smutný, pošmúrny: b-á krajina, b-á púšť;

chriašteľ -a mn. N a A -e m. kráčavý sťahovavý vták žijúci na močaristých miestach, zool. Rallus;

ešte

I. prísl., blíži sa k význ. čast.

1. vyj. trvanie deja, stále, naďalej, (v zápornej vete) nezačatie deja, dosiaľ, zatiaľ: e. je tma;
e. nekúria;
môžem vojsť? – e. nie

2. vyj. rozmnožovanie, zväčšovanie (počtu účastníkov, miery, deja ap.), okrem toho, navyše: prišli e. dvaja;
prosím si e. kávy;
povedať e. raz opäť, znova

3. vo výrazoch e. len e., e.-e. vyj., že daný stav je únosný, znesiteľný ap., ako-tak: v lete bolo e.-e., ale v zime!

II. čast.

1. zdôrazňuje platnosť výrazu, pred kt. stojí; často v spoj. s čast. len, i, aj, dokonca: e. ľahší, e. viac, e. dodnes to nevie, e. to by chýbalo! e. (len) i, aj svojich sa bojí

2. pripája aktuálny výraz: on je z nich e. najlepší

3. v spoj. ešte čo, expr. i ešteže čo vo zvol. vetách vyj. zdôraznený zápor, prekvapenie ap.: zabudnúť? – ešteže čo! postaviť nový dom e. čo!

4. má význ. modálnej čast. hádam, možno, azda: e. ho nakoniec vysmejú;
e. o zdravie prídeš

III. ešte (ani) – (a) už spoj. priraď. vyj. prerušenie iným dejom: e. ani nedojedol, (a) už ho odvolali;
e. vlka nezabili, už na jeho kožu pili

kliešte -í ž. pomn. nástroj umožňujúci pevné zovretie predmetov pri manipulácii s nimi: vytiahnuť klinec k-ami, štikacie k.;
chirurgické k.;
hydraulické k.

● držať ako v k-ach pevne;
→ ťahať z niekoho niečo (ako) k-ami;

kolbište -ťa -bíšť s.

1. v min. miesto konania rytierskych turnajov

2. kniž. miesto stretania rozlič. záujmov, zápasisko: politické, športové k.

mätež -e ž. kniž. zmätok, chaos: m. jazykov;

mätežný príd.

nástupište -a -píšť, nástupisko -a -písk s. miesto, kde sa nastupuje (do hromadného dopr. prostriedku): čakať na n-i/-sku na vlak;
autobusové n.;
vlakové n. perón

stanovište -a -víšť, zried. stanovisko² -a -vísk s. vyhradené miesto, na kt. niekto, niečo stojí al. vykonáva nejakú činnosť: s. taxíkov;
pozorovateľské, veliteľské s.

šteňa -aťa mn. -nce/-atá -niec/-niat s. mláďa psa: slepé š., chovať š.;

šteňací príd.;

sväto, sväte prísl. k 3, 5 – 7: s. sa tváriť, s. veriť;

svätosväte prísl.: byť o niečom s. presvedčený, s. sľubovať

teáter -tra/-tru L -i mn. -e m. zastar. divadlo

● expr. robiť t. nápadne sa správať; vyčíňať

teín -u m. alkaloid vyskytujúci sa v čaji;

teínový príd.

teľa -aťa mn. -ce/-atá -liec/-liat s. mláďa kravy: odstaviť t.;

● kniž. → klaňať sa zlatému t-u;
expr.: hľadieť, pozerať ako t. (na nové vráta) vyjavene;
ten by → vymámil aj z jalovej kravy t.;

teľací príd.: t-ia koža, t-ie mäso;

teľacina -y ž.

1. teľacie mäso: dusená t.

2. vypracovaná teľacia koža;

teľacinka -y ž. zdrob. expr.

teľatník -a m. maštaľ pre teľce: družstevný t.

teľnosť -i ž.

teľný príd.: t-á krava majúca sa oteliť;

teória -ie ž. zovšeobecnený, vnútorne usporiadaný súbor overených poznatkov, op. prax: vedecká t.;
t. relativity, t. informácie;
filoz. t. poznania, t. odrazu;
fyz. kvantová t.;
spájať t-iu s praxou;
hovor. mať vlastnú t-iu názor, výklad veci;

opak. tešievať -a

// tešiť sa mať radosť: t. sa z úspechov, dieťa sa t-í novej hračke;
t-í sa, že obstál;
už sa na to t-ím i iron. mám z toho obavy;

opak. tešievať sa

tešiť nedok.

1. spôsobovať radosť: robota ho t-la;
už ma nič net-í výraz rezignácie

2. potešovať, utešovať: t. chorého

● t-í ma, veľmi ma t-í zdvorilostná formula (pri zoznamovaní ap.);

tešla [ť-] -y -šiel, tešlica [ť-] -e -líc ž. tesárska sekera

učilište -a -líšť, učilisko -a -lísk s. vzdelávacia ustanovizeň, vzdelávacie stredisko: stredné odborné, vojenské u.;
univerzitné u.

výstupište -a -píšť, výstupisko -a -písk s. miesto, kde sa vystupuje (z hromadného dopr. prostriedku)