Význam slova "sŕ" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

sračka -y -čiek ž. hrub. hnačka

šrafa -y obyč. mn. šrafy šráf ž.

1. čiary pokrývajúce al. vyznačujúce nejakú plochu

2. (na mape) čiar(k)y vyznačujúce veľkosť sklonu zobrazovanej plochy

šrafovanie -ia s. šrafy: husté š. na pláne

šrafovať nedok. vyznačovať šrafami: š. trojuholník, š. plochu

sraľo -a mn. -ovia m. hrub. bojko, zbabelec, slaboch (obyč. nadávka)

šramot -u m. šramotanie: tichý, podozrivý š., zobudiť sa na š.

šramotať -ce -cú -cúc/-tajúc, šramotiť nedok. spôsobovať slabý hrmot: š. kľúčom vo dverách, š. riadom, myši na povale š-ú, š-ia

sranda -y sránd ž. subšt. a hrub. zábava, žart; huncútstvo, pestvo: robiť, zažiť s-u;
rozprávať s-y veselé historky, vtipy; srandovný príd. smiešny, komický

šrapnel -a L -i mn. -y m. delová strela, kt. sa roztrhne pred dopadom: výbuch š-a;

šrapnelový príd.

srať serie -ú nedok. hrub. vypúšťať výkaly

šrauba -y šráub ž., šraub -u m. hovor. skrutka;

šraubička -y -čiek ž., šraubík -a m. zdrob.

šraubovák -a m. hovor. skrutkovač

šraubovať nedok. hovor. skrutkovať

šraubový príd.;

srbčina -y ž. srbský jazyk

srbochorvátčina -y ž. spoločný spis. jazyk Srbov a Chorvátov v min.

srbský príd. k Srb, Srbsko: s. národ;

srbsky prísl.: rozprávať (po) s.

srd -u m. expr. hnev, zlosť: zmocnil sa ho s.

srdce -a sŕdc s.

1. dutý kužeľovitý sval v hrudi ovládajúci svojimi sťahmi krvný obeh: ľudské s., tlkot s-a, s. bije, transplantácia s-a;
s. sa mu zastavilo;
s. mu búcha (ako kladivo, ako zvon);
hovor. chorý na s.;
s. ho bolí i pren. prežíva duš. bolesť;

2. kniž. duš., citový život a záujem, cit: materinské s.;
vložiť do niečoho celé (svoje) s.

3. fam. oslovenie milej osoby: s. moje, vráť sa skoro!

4. čo (tvarom) pripomína srdce: medovníkové s.;
s. zvona udierajúca časť;
kart. karta so znakom červeného srdca

5. jedlo zo zvieracieho srdca: s. na smotane

6. kniž. stred. časť, stred: v s-i hôr, krajina v s-i Európy

● mať s. ako kameň, mať tvrdé, kamenné s. byť bezcitný, nemilosrdný;
mať mäkké, zlaté, verné, šľachetné s. byť dobrý, verný, šľachetný;
mať s. na pravom mieste byť ľudský;
nemať s., s-a, byť bez s-a byť bezcitný;
zo s-a, od s-a, z celého s-a úprimne;
s ťažkým s-om nerád;
s ľahkým s-om bez zábran;
brať, vziať, zobrať si niečo k s-u (začať) chápať vážne;
poslúchať hlas s-a, ísť za hlasom s-a spravovať sa citom;
→ leží mu to na s-i;
→ otvoriť niekomu, pred niekým s.;
stratiť s. zaľúbiť sa;
mať, nosiť niekoho v s-i mať rád;
mať s. až v hrdle (od strachu ap.) byť silne vzrušený;
→ prirásť k s-u;
→ odpadnúť od s-a;
čo máš na s-i? a) čo ťa trápi? b) čo chceš povedať? mať na niekoho ťažké s. hnevať sa naňho, zazlievať mu niečo;
s. mu krváca prežíva veľkú duš. bolesť;
zlomiť niekomu s. a) pripútať ho láskou b) raniť;
vraziť niekomu nôž do s-a;
mať s. na mieste byť spokojný;
mať, čo s. ráči všetko želané v hojnosti;
spadol mu → kameň zo s-a;
to je → vec jeho s-a;
nosí dieťa pod s-om je ťarchavá;
je mu ľahko na s-i, pri s-i, okolo s-a je veselý;
je mu ťažko na s-i, pri s-i, okolo s-a je smutný;
v kútiku, v hĺbke s-a tajne, skryto;
nemá (to) s., aby teraz odišiel nedá mu, nemôže teraz odísť;
expr. s. mu padlo do nohavíc dostal strach;
čo oči nevidia, (to) s. nebolí;
čo na s-i, to na jazyku hovorí, čo si myslí;
na → jazyku med, v s-i jed;

srdcelomne prísl.: s. nariekať

srdcelomný príd. kniž. bolestný, žalostný, mučivý, srdcervúci: s. plač;

srdcervúci príd. kniž. srdcelomný: s. nárek, s-a scéna;

srdcervúco prísl.

srdciar -a m. hovor.

1. kardiológ

2. chorý na srdce

srdcovito, srdcovite prísl.: s. vykrojený

srdcovitý príd. majúci tvar srdca: s. tvar, list;

srdcovka -y -viek ž.

1. odroda čerešní srdcovitého tvaru

2. ozdobná rastlina so srdcovitými kvetmi, bot. Dicentra

srdcovnica -e -níc ž. anat. aorta;

srdcovnicový príd.

srdcovo-cievny príd. týkajúci sa srdca a ciev: s-e ochorenia

srdcovocievny príd. týkajúci sa srdcových ciev

srdcový príd. k 1, 2, 4: s-á komora, chyba, s-é choroby;
hovor. s-á záležitosť citová, ľúbostná;
kart. s. kráľ;

srdečne prísl.: s. sa smiať;
je mi s. ľúto;
hovor. expr. je mi to s. jedno úplne jedno;

srdečnosť -i ž.

srdečný príd. prejavujúci láskavosť, milý, prívetivý, priateľský, úprimný: s. človek;
s. vzťah, smiech, rozhovor;
s. pozdrav (z Tatier ap.), s-é blahoželanie (k meninám ap.) písomné pozdravné formuly;
s-á vďaka!

srdiečko -a -čok s. zdrob., často expr. k 1, 3, 4: bolí ho s.;
s. moje! (v oslovení);
zlaté s. prívesok;
vyšívať s-a;
vykrojiť s. (zo šalátu) stredné lístky;

srdiečkový príd.;

srdienko -a -nok s. zdrob. hypok. (obyč. v oslovení)

srdiť nedok. expr. hnevať, zlostiť: s-í ho, že sklamali

// srdiť sa: s-í sa na nespratníkov

srditý príd.

1. prchký, popudlivý: bol panovačný a s.

2. prejavujúci rozčúlenie, podráždený, zlostný; svedčiaci o tom: je neuspokojený, preto je s.;
s. pohľad, smiech

srdnato prísl.: s. sa brániť;

srdnatosť -i ž.

srdnatý príd. expr. smelý (význ. 1), odvážny: s. muž, bojovník;

srieň -a m. inovať, osuheľ (obyč. na tráve): polia pokryté s-om

● vlasy ako s. biele;

srieňový príd.

sŕkať -a, srkať -á nedok.

1. vťahovať malými dúškami tekutinu a vydávať pritom zvuk podobný cit. sŕ: s. polievku, kôň s-a (-á) vodu

2. vydávať zvuk śśś (od bolesti), osŕkať

3. crkať (význ. 3);

sŕkavo, srkavo prísl.: s. piť, jesť

sŕkavý, srkavý príd. pripomínajúci sŕkanie, srkanie: s. zvuk;

dok. srknúť -e -ú -kol: expr. s. si z pohára upiť si

srna -y sŕn ž. menší lesný prežúvavec; dospelá samica tohto rodu, zool. Capreolus

● bežať ako s. rýchlo a ľahko;

sŕňa -aťa mn. -atá/-ence -ňat/-neniec s. mláďa srny;

srňací príd.: s-ie mäso;
kuch. s. chrbát druh zákuska;

srňacina -y ž. srňacie mäso

sŕňatko -a -tiek s. zdrob.

srnča -aťa mn. -atá -čiat s. sŕňa;

srnček -a mn. N a A -y m. zdrob.

srnčí príd.: s-ie parohy;
poľov. s-ia zver srnce a srny;

srnčiatko -a -tok s. zdrob.

srnec -nca mn. N a A -e m. samec srny s parohmi;

srnka -y -niek ž. zdrob.

šrot -u m.

1. nahrubo zomleté al. rozdrvené obilie, strukoviny ap. použ. ako krmivo: obilný, kukuričný š.;
rozomlieť na š.

2. znehodnotené (kovové) predmety použ. ako surovina vo výr.: železný š., zber š-u, dať staré písomnosti do š-u;

šrotovať nedok. mlieť, drviť na šrot: š. obilie, kukuricu;
š. starý papier, staré železo;

šrotovisko -a -vísk s.

1. miesto, kde sa šrotuje

2. miesto, kde sa uskladňuje šrot

šrotovňa -e ž. miestnosť, v kt. sa šrotuje

šrotovník -a m. stroj na šrotovanie: elektrický š.;

šrotovníkový príd.

šrotový príd.: š-á múka

sršať -í -ia nedok.

1. (obyč. o iskrách) prudko vyletúvať: z vatry s-ia iskry;

2. expr. citovo sa prudko prejavovať, horieť: s. hnevom, nenávisťou, veselosťou;
oči mu divo s-li;
s. od zlosti

sršeň -šňa mn. N a A -e m. bodavý hmyz podobný ose, zool. Vespa: roj, hniezdo s-ov;

● expr. zlostný, jedovatý ako s.;
byť do roboty ako s. usilovný;

sršní príd.: s-ie hniezdo

srsť -i ž. porast chlpov na tele (zvieracích) cicavcov: hustá s.;
ježiť s. i fraz. hnevať sa

● je mu to proti s-i nepríjemné;
je mu to po s-i vhodné, príjemné;

srstený príd. vyrobený zo srsti: s-é súkno

sŕstka -y -tok ž. zdrob.

srstnatý príd. porastený srsťou: s-á zver;
s-á látka chlpatá

srvátka -y -tok ž. tekutina, kt. zostane po zrazení mlieka

● mať s-u v žilách byť neschopný rozohniť sa;

srvátkový príd.

ananás -u m.

1. tropická rastlina s veľkými šťavnatými, aromatickými plodmi, bot. Ananas

2. plod tejto rastliny;

bezmäsitý, bezmäsý príd. kt. je bez mäsa, op. mäsitý: b-á strava, diéta

brús -a m. nástroj na brúsenie;

devätnásť, m. živ. i devätnásti -ich čísl. zákl. vyj. číslo a počet 19: d. stupňov, d-i cyklisti

devätnásťročný príd.

1. trvajúci 19 rokov: d. pracovný pomer

2. 19 rokov starý: d. mládenec

dvanásť, m. živ. i dvanásti -ich čísl. zákl. vyj. číslo a počet 12: d. metrov, d. vojakov, d-i vojaci;
o päť minút d. i fraz. v poslednej chvíli;
D-i Ježišovi učeníci, apoštoli

dvanásťčlenný príd. kt. má 12 členov: d-á skupina

dvanásťkrát, dvanásť ráz neskl. čísl. nás. k 12: d. sa obrátiť (s vozidlom)

dvanásťmetrový príd. dlhý 12 metrov: d-á hadica, d. rozdiel

dvanásťnásobne čísl. nás. príslov.

dvanásťnásobný čísl. nás. znásobený al. opakovaný 12 ráz: d-é prevýšenie;

dvanásťstupňový príd. vyznačený hodnotou 12 stupňov: d-á odchýlka;
d. ležiak obsahujúci 12 % sušiny

džús -u m. (hustejšia) ovocná al. zeleninová šťava: citrónový, paradajkový dž.

húsť hudie hudú nedok.

1. kniž. hrať na hud. nástroji (obyč. na husliach): hudci h-ú;

2. expr. ustavične hovoriť, opakovať ap.: stále mu h-ie o peniazoch;
toľko doňho h-li, až uveril

● expr.: h. (si) svoje opakovať svoj názor;
h. niekomu poza uši, za ušami stále domŕzať, dojedať

ísť ide idú iď!/choď! (smerom preč)/poď! (smerom sem) idúc (i)šiel bud. pôjde pôjdu zápor nejsť nejde nejdú nejdi!/nechoď! nešiel nedok.

1. (o ľuďoch a zvieratách) pohybovať sa robením krokov, kráčať: í. pešo, krokom, í. po ceste, do kopca, v zástupe;
ide sa mu dobre;
už ide a) prichádza b) odchádza;
í. za niekým i pren. (i za niečím) nasledovať ho ako stúpenec;
í. z cesty i pren. ustúpiť;
í. niekomu v ústrety i fraz. podporovať ho;
í. ruka v ruke s niekým i fraz. (i s niečím) postupovať jednotne;
í. v šľapajach, po stopách niekoho i fraz. nasledovať ho

2. i dok. (o človeku) pob(e)rať sa s úmyslom dosiahnuť istý cieľ: í. do práce, na koncert, zo školy;
í. tancovať, spať;
í. po lekára, po vodu;
í. na dovolenku;
í. na huby;
í. za niekým s prosbou;

3. (obyč. o ľuďoch) viezť sa, cestovať: í. vlakom, lietadlom, í. na bicykli

4. (o veciach, javoch) pohybovať sa (význ. 1): auto ide (po ceste);
vlak mu ide o dvoch odchádza;
í. sedemdesiatkou;
z nosa mu ide krv tečie;
z kuchyne ide vôňa vychádza;
dieťaťu idú zuby prerezávajú sa;

5. byť v činnosti, fungovať: hodinky idú (presne, ticho)

6. smerovať, viesť: cesta ide dolinou

7. siahať, zasahovať, dostávať sa: voda mu ide po pás;

8. (o čase) plynúť (význ. 2): roky idú

9. voliť si zamestnanie, povolanie, stav, úlohu ap.: í. za riaditeľa, í. za svedka;
í. k vojsku, í. do civilu, do penzie;
í. na vysokú školu;
í. študovať;

10. dariť sa (význ. 1): nemčina mu ide, obchody nejdú, robota mu ide rýchlo

11. je možné, dá sa: tak to ďalej nejde;
to nejde nedá sa to

12. ako sponové sloveso vyj. začiatočnú fázu stavu: ide noc;
ide naňho spánok;
neos. išlo mu na piaty rok;
ide mu do plaču

13. hovor. ako limitné sloveso (s neurč.) vyj. prípravný stav pred uskutočnením deja: neos. ide ho rozhodiť (od zlosti)

14. neos. ide o niečo, o niekoho týka sa; záleží na čom, na kom: pokiaľ ide o otca, ...;
ide o samozrejmosť;
ide mu o úspech;
o mňa nejde

15. hovor. hodiť sa², pristať: farby idú spolu;
tento účes ti nejde

16. hovor. choď(te)! iď(te)! v platnosti cit. vyj. odmietnutie al. pochybnosť: choď(te) s takým riešením! ale choď(te)! a) nie b) naozaj?

● ide to ako po masle, po drôte ľahko;
ide to ako v lete na saniach pomaly;
í. príkladom;
í. k veci neodbočovať;
í. na koreň veci skúmať podstatu;
í. kade ľahšie ujsť, stratiť sa;
expr. í. cez mŕtvoly byť bezohľadný;
í. svojou, vlastnou → cestou;
nejde mu to do hlavy nechápe to;
ide to s ním dolu kopcom, dolu vodou jeho stav sa zhoršuje;
ide do tuhého situácia je vážna;
í. na odbyt, na dračku míňať sa;
í. si → oči vyočiť;
ide, kde ho oči vedú bez cieľa;
robota (mu) ide od ruky šikovne;
expr. ide mu o krk o život, o budúcnosť;
í. → hlavou proti múru;
í. s → bubnom na zajace;
expr. choď(te) dočerta, v čerty, do kelu! odíď(te)! choď, iď mi z očí! zmizni!

jedenásť, m. živ. i jedenásti -ich čísl. zákl. vyj. číslo a počet 11: j. ľudí, je j. hodín

jedenásťposchodový príd. kt. má 11 poschodí: j-á budova

jedenásťročný príd.

1. trvajúci 11 rokov: j-á služba

2. 11 rokov starý: j. chlapec

klásť kladie kladú nedok.

1. dávať, ukladať na niečo, na nejaké miesto (do ležiacej polohy): k. dieťa do postele, k. koľajnice;
k. oheň zakladať;
k. vajíčka (o živočíchoch)

2. kniž. časovo zaraďovať: k. jazykovú pamiatku do 12. stor.

3. ako formálne sloveso tvorí význ. celok s pripojeným podst. m.

□ k. otázky spytovať sa;
k. odpor odporovať;
k. dôraz na niečo zdôrazňovať;
k. základy niečoho zakladať, budovať;
k. si za cieľ, k. za vzor

● k. niekomu niečo na srdce dôrazne prikazovať;
expr. k. niekomu niečo k nohám venovať

// klásť sa ukladať sa: unavený k-ie sa do postele

nadísť -íde -ídu -išiel dok.

1. (o čase, udalosti) prísť, nastať, začať sa: n-la jar, noc;
n-l čas, aby ...

2. zmocniť sa, zachvátiť, ovládnuť: n-l ho strach, n-la ho myšlienka;

naklásť -kladie -kladú dok.

1. kladením umiestniť vo väčšom množstve, naukladať: n. taniere na seba, n. uhlie (-ia) do kachieľ;
n. vajíčka (o živočíchoch)

2. kladením utvoriť: n. stoh (slamy);
n. oheň založiť

● expr. n. niekomu na chrbát zbiť ho

napásť -pasie -pasú dok. pasením nasýtiť: n. dobytok;

// napásť sa: ovce sa n-li

narásť -rastie -rastú -rasť/-i! dok.

1. rastom sa zväčšiť, zosilnieť, vyvinúť sa, vyrásť: deti n-li, n-li mu zuby, tráva (vysoko) n-la

2. zvýšiť svoj počet, intenzitu, hodnotu ap., rozmnožiť sa, vzrásť: dlhy n-li;
cesto n-lo nakyslo;

● expr. n-li mu → rohy, rožky;
n-l mu → hrebeň;
expr. (hovor,) ako ti → zobák n-l;

nárast -u m.

1. publ. narastanie, prírastok: n. bytov, kapacít

2. les. mladé lesné dreviny, kt. vyklíčili z náletu

násťročný príd. publ. ktorého vek sa pohybuje medzi 11 – 19 rokmi (o mládeži)

obísť obíde obídu obišiel obídený dok.

1. (chôdzou) vykonať kruhový pohyb okolo niečoho: o. záhradu;
o. okolo domu

2. prejsť okľukou s cieľom vyhnúť sa: o. kaluž;
keď sa mali stretnúť, radšej sa o-li

3. prejsť popri niečom, niekom: o-l ma bez pozdravu

4. zámerne nevziať do úvahy, vyhnúť sa: o. predpisy, o. nadriadených;
o. problém

5. postupne navštíviť (s cieľom vybaviť niečo), urobiť obchôdzku: o. dlžníkov, o. známych;

6. obstáť, pochodiť, povodiť sa: pri kúpe o-l dobre

● o. lacno, nasucho, so suchou kožou neutrpieť ujmu;

obklásť -kladie -kladú -klaď! -kládol -kladený dok. obložiť: kúpeľňu o. kachličkami;
o. sa vankúšmi;

obrásť -rastie -rastú dok.

1. narásť dookola: krovie o-lo záhradu

2. pokryť sa niečím (obyč. porastom): hrob o-l burinou, o. tukom;
dom o-ený viničom;

odísť odíde odídu odíď! odišiel dok.

1. vzdialiť sa z istého miesta (chôdzou al. dopr. prostriedkom): o. do školy;
o. z domu autom;
vlak o-l načas

2. opustiť: o. od rodiny, o. z podniku, zo služby

3. nastúpiť (význ. 3): o. do dôchodku, o. k vojsku

4. zastaráv. nečakať na niekoho: hnevá sa, že ho o-li

● zjemn. o. na večný odpočinok, o. zo sveta, o. do večných lovísk zomrieť;
o. s dlhým, ovisnutým, zveseným nosom, o. naprázdno mať neúspech;

odpásť -pasie -pasú dok. hovor. expr. stratiť, zašantročiť, zapatrošiť: kde ste mi o-li rukavice?

odrásť -rastie -rastú -sť/-i! dok.

1. rastom sa priblížiť dospelosti, zrelosti: odrastené deti;
tráva o-la

2. zanechať (čo súvisí s detstvom): o. hre na schovávačku;

osemnásť, m. živ. i osemnásti -ich čísl. zákl. vyj. číslo a počet 18: o. stupňov, o-i vojaci

● jeden za o., druhý za dvadsať bez dvoch obaja sú rovnakí

P. S. skr. postskriptum (z lat. post scriptum po napísanom)

päsť -e ž.

1. ruka so zovretými, zaťatými prstami: zvierať, zatínať p-e i fraz. búriť sa;
udrieť p-ou na stôl, hroziť p-ou

2. pancierová p. (v 2. svet. vojne) nemecká ručná protitanková zbraň

● expr. je to ako p. na oko neprimerané;
robiť niečo na svoju, na vlastnú p. a) svojvoľne b) samostatne;
zdvihnúť p. proti niekomu a) vzbúriť sa b) brániť sa silou;
vládnuť (železnou) p-ou tvrdo, kruto;

pásť pasie pasú nedok.

1. dozerať na zvieratá na paši: p. ovce, husi, v hore neslobodno p.

2. expr. sliediť za niekým, striehnuť na niekoho; bažiť po niekom, po niečom: žandári p-li po ňom, p-ie po tom dievčati, za tým dievčaťom už dávno;
p. po cudzích peniazoch, za cudzími peniazmi

● ja som s tebou husi, kravy, svine nep-l nie si mi roveň;
žart. ja → pán, ty pán, kto bude kozy, svine p.? p. (si) oči na niekom, na niečom kochať sa;

pätnásť, m. živ. i pätnásti -ich čísl. zákl. vyj. číslo a počet 15: p. stromov, žien, p. chlapcov i p-i chlapci

podísť -íde -ídu -íď! -išiel dok. prísť bližšie, postúpiť: p. k oknu, p. niekoľko krokov (dopredu)

poklásť -kladie -kladú dok. uložiť, poukladať: p. taniere na poličku

popásť -pasie -pasú dok.

1. chvíľu pásť: chcel by ešte kravičky p.

2. vypásť (význ. 1), spásť: ďatelinu mu p-li

● p. (si) oči, zrak na niekom, na niečom s úľubou si pozrieť

// popásť sa chvíľu sa pásť: pustil kone p. sa na trávniku

● p. sa (očami) na niekom, na niečom s úľubou sa pozrieť

predísť -íde -ídu -íď! -išiel -ídený dok.

1. chôdzou al. dopravným prostriedkom sa dostať pred niekoho, pred niečo, predbehnúť, predstihnúť: na prechádzke nás p-l sused;
auto ich p-lo veľkou rýchlosťou

2. urobiť niečo skôr ako niekto iný, predbehnúť, predstihnúť: chcel to vykonať sám, ale ho p-li

3. včasným zákrokom, prevenciou zabrániť: p. infekcii, nebezpečenstvu;

prepásť -pasie -pasú dok. hovor. premeškať: p. výstavu, divadelnú hru;
p. termín;
p. príležitosť, šancu