Význam slova "zón" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

zóna -y zón ž. pásmo (význ. 1), oblasť: okupačná, pohraničná z., vojenská z.;
bezpečnostná z.;
pešia z. určená iba pre chodcov;
patogénna z. pôsobiaca negatívne na zdravie živých organizmov;

zondiať, zondieť -ie -ejú -i/-ej! dok. niž. hovor. použ. sa namiesto iného slovesa (vo veľmi všeob. význ.): chceli to dajako z. dohromady spojiť, skombinovať ap.

// zondiať sa, zondieť sa: z. sa aj s čertom spriahnuť sa

žonglér -a m. artista, kt. žongluje: cirkusový, varietný ž.;

žonglérsky príd. i prísl.: ž. kúsok;
ž. narábať s loptou;

žonglérstvo -a -tiev s.

1. iba jedn. činnosť žongléra

2. žonglérsky kúsok

žonglovať nedok. veľmi zručne vyhadzovať a chytať rozlič. predmety: ž. s kužeľmi, s loptičkami;

zónový príd.: šport. z-á obrana pri kt. sa bráni vymedzená časť ihriska (pri niekt. loptových hrách)

miliónkrát, milión ráz neskl. čísl. nás.

1. k milión

2. expr. veľa ráz, veľakrát, mnoho ráz, mnohokrát

zádušný príd. náb.: z-á omša obetovaná za zosnulých

záložníčka -y -čok ž.

záložník -a mn. -ci m. vojak al. hráč v zálohe (význ. 2): povolať z-ov;
stredný z. (vo futbale);

záložný¹ príd.: z-é právo, z. veriteľ

záložný² príd. k 1, 2: inform. z-á kópia kópia elektronicky uložených informácií;
z. dôstojník, z. útvar;
šport. z-á formácia medzi útokom a obranou

zámočníčka -y -čok ž.;

zámočnícky príd. i prísl.: z-a dielňa;

zámočníctvo -a -tiev s.

1. iba jedn. zámočnícke remeslo: umelecké z.

2. zámočnícka dielňa

zámočník -a mn. -ci m. odborník vo výrobe, montovaní a oprave železných predmetov: strojný z.;

zámožný príd. majetný, bohatý: z-é vrstvy;

zárodkový, zárodočný príd.: z-ový stav;
biol. z-čná bunka

záručný príd. súvisiaci so zárukou; potvrdzujúci záruku: z-á lehota;
z. list;
fin. z-á banka špecializovaná na poskytovanie záruky za úver

záslužný príd. hodný uznania, ocenenia: z. čin, z-á práca, činnosť;

záučný príd. týkajúci sa zaučenia: z-á lehota

závažný príd.

1. dôležitý, významný: z. problém, z-é dielo, z-á okolnosť

2. (veľmi) vážny (význ. 2): z-é nedostatky, previnenie;

záverečný

I. príd.

1. kt. sa koná na záver (význ. 1): z-á scéna (románu), z-é skúšky;
predniesť z-é slovo

2. (o čase) v kt. sa zatvárajú obchody, reštaurácie ap.: z-á hodina zatváracia

II. záverečná ž. hovor. záverečná hodina: je po z-ej

zázračný príd.

1. spôsobený nadprirodzeným zásahom do zákonitého poriadku prírody: z-é uzdravenie

2. majúci čarovné účinky; pôsobiaci takým dojmom: z. prútik (z rozprávky);
z. účinok (lieku)

3. presahujúci zvyčajné vlastnosti, mieru, neobyčajný, nevšedný: z-á pamäť, sila;
z-é dieťa;

zúčtovateľný príd. kt. sa dá, má zúčtovať: z-á záloha;

zúročiteľný príd. kt. sa dá zúročiť: z-á pohľadávka;