Význam slova "poz" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

pozhášať -a, pozhasínať -a dok. distrib. k zhášať, zhasínať: p. lampy;
svetlá p-li

pozhľadávať -a, pozhľadúvať -a dok. distrib. k zhľadávať, zhľadúvať: p. všetky doklady

pozhovárať sa -a dok. porozprávať sa: p. sa s priateľmi o práci

pozhovieť -ie -ejú dok. počkať istý čas na splnenie dlhu ap.: p-ej mi, kým zaplatím;
prosiť o p-enie

pozhŕňať -a dok. distrib. k zhŕňať: p. smeti na kopu, p. papiere zo stola

požiadanie -ia s. žiadosť (význ. 1): písomné p.;
urobiť niečo na p.

požiadať -a dok. vyjadriť (aj písomne) žiadosť, požiadavku: p. o pomoc;
p. o rozvod;
p. dievča o ruku

požiadavka -y -viek ž.

1. naliehavo formulovaná žiadosť: vysloviť, predložiť p-u;
splniť p-y;
nové p-y na plynulý prísun dreva

2. nevyhnutný predpoklad, potreba: p-y doby;
spĺňať p-y modernej kuchyne

□ klásť p-y na niekoho vyžadovať od neho

požiar -u L -i mn. -e m. veľký ničivý oheň: p. v dome, vypukol p., hasiť p., nebezpečenstvo p-u;

požiarisko -a -risk s. miesto požiaru al. po požiari

požiarnička -y -čiek ž.;

požiarnický príd.: p-é vozidlo;

požiarnictvo -a s.

požiarnik -a mn. -ci m. hasič;

požiarny príd.: p-a hliadka;
p-a ochrana proti požiaru

požiarovosť -i ž. počet, množstvo požiarov za isté obdobie: nepriaznivý vývin p-i

požiarový príd.: p-é pásmo;

požičať -ia dok. poskytnúť niekomu (na jeho žiadosť) na dočasné používanie: p. priateľovi peniaze, knihu;
p-aj mi ceruzku

● aký p-aj, taký vráť;

pozícia -ie ž.

1. držanie, poloha tela: nepohodlná p. pri sedení;
základná tanečná p.

2. postavenie vo vzťahu k okoliu: zaujať výhodnú p-iu na pozorovanie;
p. figúr na šachovnici;
dostať sa do streleckej p-ie

3. miesto pripravené na boj al. obranu: bojová p., palebná p.;
brániť ohrozené p-ie;

4. postavenie v istom celku so zreteľom na význam, vplyv: p. žien vo verejnom živote;
mať v meste dobrú p-iu;

nedok. požičiavať -a

// požičať si vyžiadať si od niekoho na istý čas na dočasné používanie, vypožičať si: p. si knihy z knižnice;
p. si pero od suseda;

nedok. požičiavať si

pôžička -y -čiek ž. požičanie (peňazí); požičaná suma: bezúročná p., novomanželská p.;
vrátiť celú p-u

pozične prísl.

pozičný príd.: voj. p-á vojna;
p-á výhoda;

požičovňa -e ž. podnik, v kt. sa niečo požičiava: p. člnkov, p. filmov

požierať -a nedok. žrať: húsenice p-jú listy kapusty;

pozinkovať dok. potiahnuť vrstvou zinku: p. plech;
p-ný drôt

pozisťovať dok. distrib. k zisťovať: p. údaje, dáta

požiť -je -jú dok. kniž. zjesť al. vypiť: p. alkohol, p. jed;

požiť si -je -jú dok. istý čas žiť: mohol si ešte p.

pozitív -u m.

1. obraz, predmet, kt. vznikol ako výsledok kopírovania, odlievania ap.;
fot., film. obraz, na ktorom rozdelenie svetla a tieňa al. farieb zodpovedá skutočnosti, op. negatív

2. lingv. prvý st. pri stupňovaní príd. m. a prísl.;

pozitivista -u m. stúpenec pozitivizmu;

pozitivistický príd.: p-á metóda;

pozitivisticky prísl.

pozitivistka -y -tiek ž.;

pozitivizmus -mu m. filoz. smer obmedzujúci platnosť ľudského poznania na opis a triedenie pozitívnych faktov ako výsledku bezprostredného pozorovania;

pozitívne prísl.: p. pôsobiť, p. niečo vedieť;

pozitívnosť -i ž.

pozitívny¹ príd.: p. obraz

pozitívny² príd.

1. kladný (význ. 1, 2, 3), op. záporný, negatívny: p. postoj, p. lekársky nález, p. výsledok, vplyv;
p. hrdina;
mat. p-e číslo;
fyz. p. náboj

2. dokázaný, istý, skutočný: p. fakt, p-e zistenie;

pozitívum -va s. kniž. kladná stránka

pôžitkár -a m. človek oddávajúci sa pôžitkom, požívačník;

pôžitkársky príd. i prísl.;

pôžitkárstvo -a s.

požitky -ov m. mn. peňaž. al. naturálne dávky ako súčasť nárokového príjmu pracovníka: funkčné p. poslancov, upraviť výšku p-ov

pôžitok -tku m. príjemný pocit vyvolaný nejakým zážitkom, rozkoš: mať p. z jedla;
s p-om plávať, odpočívať;
oddávať sa p-om

pozitrón -u m. fyz. elementárna častica s kladným nábojom

požívač -a m. kto niečo požíva (význ. 1): p. ópia

požívačne prísl.;

požívačnícky príd.

požívačník -a mn. -ci m. pôžitkár;

požívačnosť -i ž.

požívačný príd. pôžitkársky: p. starec;

nedok. požívať -a

1. k požiť

2. mať a užívať: p. slobodu, p. práva a výhody;
práv. p. dôchodok

3. tešiť sa niečomu: p. úctu, dôveru

požívateľ -a mn. -ia m. kto niečo požíva (význ. 2): p. dôchodku;

požívateľka -y -liek ž.

požívateľnosť -i ž.

požívateľný príd. kt. sa dá požívať: p-é mäso;

požívatina -y -tín ž. látka určená na výživu človeka: p-y sa delia na potraviny a pochutiny

poživeň -vne ž. kniž. potrava, strava, jedlo: zháňať, nakúpiť p.

pozlacovač -a m. odborník na pozlacovanie;

pozlacovačka -y -čiek ž.;

pozlacovačský príd.

nedok. pozlacovať

pozlátiť -i dok. pokryť tenkou vrstvou zlata: p. rám, p-ené hodinky;

pozlátka -y -tok ž.

1. tenká fólia zlata al. iného kovu, príp. farba, papier na pozlacovanie: p. sôch;
p. väzby knihy

2. naoko pekný vzhľad bez skutočnej hodnoty: vidieť veci bez p-y;

pozlátkový príd.

pozliepať -a dok. distrib. k zliepať: udica p-ná z niekoľkých kusov;

pozlievať -a dok. distrib. k zlievať: p. zvyšky muštu do fľaše

pozliezať -a dok. distrib. k zliezať: opice p-li zo stromov

pozlotky prísl. hovor. obyč. súvzť. podobrotky – p.: ak nepôjdeš podobrotky, musíš ísť p. po zlom, nasilu

pozmeniť dok. obmeniť, zmeniť: p. znenie niečoho;
mužstvo nastúpilo v p-enej zostave;
p. testament;

nedok. pozmeňovať

// pozmeniť sa

pozmetať dok. distrib. k zmetať: p. pavučiny zo steny;
p. piliny na kopu

požmoliť -ľ! dok. expr. pokrčiť, pohúžvať: p. lístok

požmurkať dok. zažmurkať: p. očami

požmurkávať -a nedok. opakovane, občas žmurkať: p. na dievčatá;
nervózne p-l

poznačiť dok.

1. opatriť značkou, označiť: p. dobytok

2. písomne v krátkosti zachytiť, poznamenať, zaznamenať, zaznačiť: p. si meno do kalendára;
p-l si všetko, čo počul

3. zanechať nepriaznivú stopu, poznamenať: vojna ho navždy p-la;
vráskami p-ená tvár;

nedok. poznačovať

poznamenať dok.

1. vysloviť poznámku, podotknúť, pripomenúť: dovolím si p., že ...

2. zaznačiť, poznačiť, zaznamenať: p. si niečo do zápisníka

3. poznačiť (význ. 3): choroba ho p-la;
ich detstvo p-la chudoba;

nedok. poznamenávať -a

poznámka -y -mok ž.

1. krátke ústne vyjadrenie o niečom, poznamenanie, pripomienka: ostrá, nemiestna, faktická p.;
robiť p-y, prijal to bez p-y

2. krátky zápis, záznam: zapisovať si p-y do notesa

3. kratšia úvaha, kratší príspevok: diskusná p., zhrnúť svoje p-y

4. vysvetlenie pripojené k textu: p-y pod čiarou;
p. redakcie;

poznámkový príd.: p. blok, p. aparát

poznanie -ia s.

1. nadobudnutie, nadobúdanie vedomostí, názorov, predstáv o skutočnosti: vedecké, teoretické p., ľudské p.;
teória p-ia

2. súhrn nadobudnutých vedomostí, poznatky: štúdiom rozšíril svoje p., túžba po p-í

● o p. (lepší, krajší) o voľačo

poznášať -a dok. distrib. k znášať: p. niečo na kopu;
p. bielizeň zo sušiarne

poznať¹ nedok.

1. mať na základe skúseností zodpovedajúcu predstavu, vedomosti o niečom, niekom: p. cestu;
p. zákony, predpisy;
chce p. svet

2. byť známy niekomu (z osob. styku): p. niekoho osobne, odmalička, z videnia;
robil sa, že ho nep-á

3. obyč. v zápore hlásiť sa, priznávať sa k niekomu: je pyšný, nikoho nep-á

4. obyč. v zápore pripúšťať, mať rád: nep-á žarty, kompromis;
nep-á odpočinok

5. sledovať, mať na zreteli: p-á len svoj prospech

6. (bolo, bude) poznať vidieť, badať, pozorovať: p. na ňom prežitú biedu;
nebolo to na nej p.

7. (bolo, bude) poznať byť zreteľný, viditeľný, rozoznateľný: zďaleka ju p. podľa farby vlasov;
keď to vyperieš, nebude nič p.

● p. niečo ako vlastnú dlaň, ako starý peniaz veľmi dobre;
expr. to (už) p-me! máme s tým (zlé) skúsenosti

// poznať sa¹ (i vzájomne) byť známy: p. sa s niekým veľmi dobre;
p-l sa s ním zo štúdií;
p-li sa z videnia

poznať² dok.

1. zmyslovým vnímaním a rozumovou činnosťou nadobudnúť vedomosti, predstavu, názor: p. objektívnu skutočnosť, p. pravdu

2. spoznať (význ. 2): daj pozor, aby ťa nep-li

3. zoznámiť sa: nech príde, rád by som ho p-l;
teší ma, že som vás p-l

4. uvedomiť si, zbadať, zistiť, spoznať: keď p-á, že si tam nebol, bude sa hnevať

5. skúsiť zažiť, pocítiť: p. núdzu, nikdy nep-l materinskú lásku

● vtáka p-š po perí, človeka po reči;
v núdzi p-š priateľa;
p. niečo na vlastnej koži;
zmeniť sa na nep-nie veľmi;

poznateľnosť -i ž.

poznateľný príd. kt. sa dá poznať: svet je p.;

poznatok -tku m. jednotlivý výsledok poznávacej činnosti: vedecký, teoretický p.;
získavať (nové) p-y

poznávací príd.

1. určený na poznávanie: p. znak;
štátna p-ia značka (na motor. vozidle)

2. vzťahujúci sa na poznávanie: p. proces, p-ia činnosť, schopnosť

nedok. poznávať -a

// poznať sa² zoznámiť sa s niekým, spoznať sa: p-l som sa s ním na dovolenke;
p-li sa vo vlaku

poznove prísl. kniž. znova, opäť: p. zopakoval výpoveď, p. ma oklamal

pozobať -e -ú dok. zobaním pozbierať: sliepky p-li zrno

pozobliekať -a dok. distrib. k zobliekať: p. deti;
p. si šaty

pozobúdzať -a dok. distrib. k zobúdzať: p. spiacich

pozohrievať -a dok. distrib. k zohrievať: p. zvyšky od obeda

pozohýnať -a dok. distrib. k zohýnať: víchor p-l stromy

pozomierať -a dok. distrib. k zomierať: všetci príbuzní už p-li

pozor

I. -u m.

1.

□ dať, dávať p. a) venovať pozornosť niečomu, pozorne sledovať: dávať p. pri výklade učiteľa;
dávaj p., ako to robí;
daj p., čo ti poviem b) i mať sa na p-e byť opatrný, obozretný: dať si p. na veci, na zdravie;
dávať p. na cestu;
pred ňou sa maj na p-e;
daj si naňho p. c) mať dozor, dohliadať, dozrieť: dávať p. na pacientov;
daj mi p. na batožinu

2. zákl. voj. a telocvičný postoj: byť v p-e;
postaviť sa do p-u;
rota, p.! povel

II. cit. vyj.

1. výzvu na zvýšenie pozornosti: p., začíname

2. varovanie pred nebezpečenstvom: p. na vlak;
p., vysoké napätie

pozorne prísl.

pozornosť -i ž.

1. napäté sústredenie mysle na niečo: sledovať niečo s p-ou;
odviesť niečiu p.

2. zvýšený záujem: byť stredobodom p-i;
kniž. tešiť sa p-i

3. úslužnosť, zdvorilosť: zahŕňať niekoho p-ami;
je samá p.

4. vec darovaná ako prejav náklonnosti, vďačnosti ap.: odovzdať niekomu p.

□ sústrediť p.;
obrátiť p. na niečo;
venovať niečomu p.

pozorný príd.

1. sústredene sledujúci niečo: p. divák, poslucháč

2. opatrný, ostražitý, obozretný: p. strážnik

3. úslužný, zdvorilý, gavaliersky: p. muž, p-á hostiteľka;

pozorovací príd.

1. určený na pozorovanie: p-ia stanica, p. prístroj

2. vzťahujúci sa na pozorovanie: p-ia schopnosť, p. talent

pozorovanie -ia s.

1. sústredené cieľavedomé sledovanie: vedecké p., klinické p.

2. výsledok takejto činnosti: zaznačiť si p-ia

pozorovať nedok.

1. pozorne sa dívať: p. okolie, p-je každý jej pohyb;
p. sa v zrkadle

2. sústredene sledovať so zámerom poznať niečo: p. hviezdy;
p. bunky pod mikroskopom;
p. pacienta

3. zisťovať, badať: už dlhšie p-je zmenu v jeho správaní

4. strážiť, striehnuť: p. podozrivú osobu

pozorovateľ -a mn. -ia m. kto niečo pozoruje: meteorologický p., objektívny, kritický p., voj. vojak určený na pozorovanie (úseku terénu);
práv. osoba, stránka zúčastnená na istom rokovaní bez práva rozhodujúcim spôsobom zasahovať;

pozorovateľka -y -liek ž.;

pozorovateľňa -e ž. miesto na pozorovanie: vojenská p.

pozorovateľný príd. kt. sa dá pozorovať: p-é zmeny organizmu

pozorovateľský príd.: p-á veža

pozoruhodne prísl.;

pozoruhodnosť -i ž.

1. k pozoruhodný: p. vývinu

2. niečo pozoruhodné, pamätihodnosť: bratislavské p-i

pozoruhodný príd. zasluhujúci záujem, zaujímavý: p-é dielo, p. výkon, p. umelec;
nič p-é sa nestalo;

pozošívať -a dok. distrib. k zošívať: p. rozpárané nohavice

pozoskakovať dok. distrib. k zoskakovať: parašutisti p-li z lietadiel

pozostalosť -i ž.

1. dedičstvo: p. po rodičoch;
p. má vysokú hodnotu

2. umel., ved. práce nepublikované do smrti autora: rukopisná p.,

pozostalý

I. príd. odb. kt. zostal po mŕtvom: p. manžel

II. pozostalý m. obyč. mn. príslušník rodiny mŕtveho: smútiaci p-í

pozostatok -tku m. čo zostalo, zvyšok: p-y hradieb;
p-y starého myslenia;
telesné p-y mŕtve telo človeka

pozostávať¹ -a nedok. kniž.

1. skladať sa (význ. 2): dielo p-a z troch častí

2. spočívať, záležať, byť: celá jeho činnosť p-la z toho, že polial záhradu