Význam slova "odpo" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 36 výsledkov (1 strana)
-
odpočet -čtu m. odb.
1. odpočítanie, zrážka
2. zistenie počtu niečoho: o. elektromera zistenie počtu kilowatthodín
3. admin. slang. výkaz (činnosti), zúčtovanie;
-
odpochodovať dok. pochodom sa vzdialiť, expr. odísť: vojsko o-lo;
nahnevano o-l preč -
odpočinok -nku m. oddych: aktívny o.;
dopriať si (zaslúžený) o.● zjemn. odísť na večný o. zomrieť;
zastaráv. byť na o-u byť v dôchodku -
odpočinúť si -ie -ú dok. oddýchnuť si (význ. 1): ísť si na chvíľu o., o. si od detí;
o-tý kôň svieži -
odpočítať -a dok.
1. odčítať, odrátať: z príjmov o. výdavky;
ten deň vám o-m z dovolenky -
nedok. odpočítavať -a
-
odpočívadlo -a -diel s.
1. ležadlo
2. plošina na schodisku, podesta
3. miesto upravené na odpočinok (na autostráde, na turist. trase)
-
odpočiváreň -rne ž. miestnosť na odpočinok
-
odpočívať -a nedok.
1. nevyvíjať činnosť, oddávať sa pokoju, oddychovať: po robote o-l;
o. na pohovke ležať2. byť v pokoji, mimo činnosti: príroda o-a;
auto v zime o-a● kniž. o. na → vavrínoch;
náb. o-aj v pokoji lúčenie s mŕtvym -
odpočtový príd.: o-á položka
-
odpočúvací príd. slúžiaci na odpočúvanie: o. prístroj
-
odpočúvať -a nedok. i dok.
1. zámerne (tajne) počúvať, vypočuť: o. telefonické hovory
2. počúvaním sa (na)učiť: dobre o-ná výslovnosť
-
odpojiť -í -a dok. oddeliť (čo je pripojené): o. kábel, o. vozeň;
-
odpoludňajší príd.: o. spánok
-
odpoludnie -ia s. popoludnie: príjemné letné o.;
-
nedok. odpomáhať -a
-
odpomôcť -môže -môžu -mohol dok. kniž. spôsobiť koniec, odstrániť: o. neporiadkom, násiliu;
-
odpor -u m.
1. činnosť, sila zacielená proti inej činnosti, sile: o. ľudí proti vojne, naraziť na o. (partizánov);
fyz. o. vzduchu sila pôsobiaca proti pohybu telesa;
elektrotech.: stupeň schopnosti materiálu viesť elektr. prúd pri priloženom napätí; zariadenie využívajúce túto vlastnosť2. nechuť, ošklivosť, antipatia: vzbudzovať, premôcť o.;
mať, cítiť k niekomu o.3. nesúhlas: neznášať o., prejavy o-u
□ klásť o., stavať sa na o. odporovať
● cesta najmenšieho o-u najpohodlnejšie riešenie;
-
odporca -u mn. -ovia m. protivník (význ. 1), nepriateľ: úhlavný, politický o.;
-
odporkyňa -e -kýň ž.
-
odporne prísl.: o. chutiť;
-
odpornosť -i ž.
-
odporný príd. vzbudzujúci odpor (význ. 2), protivný, ošklivý, ohavný, hnusný, mrzký: o. zápach, o. výzor, o. zvuk;
-
odporovací príd. lingv.: o. vzťah spájajúci členy, z kt. druhý obsahovo odporuje prvému;
o-ie spojky, súvetia -
odporovať nedok.
1. klásť odpor, vzpierať sa: pri zatknutí neo-l;
o. presile2. protirečiť, oponovať, nesúhlasiť: zo zásady každému o-l
3. byť v rozpore, nezhodovať sa: jeho argumenty si o-jú
-
odporový príd.: o. drôt
-
nedok. odporúčať -a
// odporučiť sa rozlúčiť sa (pozdravom), odobrať sa: o-l sa a šiel;
-
nedok. odporúčať sa
-
odporučiť dok.
1. navrhnúť, poradiť: o-li mu ostať, aby ostal;
o. knihu na vydanie;
dostať o-enie2. zastaráv. odovzdať do pozornosti, na starosť, zveriť niekomu: o-la im svoje deti;
o. sa do ochrany niekoho; -
odpoveď -e ž.
1. rečové reagovanie na otázku al. na iný prejav: jasná, kladná, záporná o., o. na list, čakať na o.;
ostať, byť niekomu dlžen o. neodpovedať;2. reakcia na istý popud: biologická o., o. materiálu
□ dať niekomu o. odpovedať;
-
odpovedať1 -vie -vedia -vedz! -vedal dok. dať odpoveď: o. na otázky, na pozdrav, o. na žiadosť;
o. ticho, vyhýbavo;
nik mu neo-ie;odpovedať2 -á nedok.
1. k odpovedať1: o. na otázku
2. byť (ústne) skúšaný: žiak ide o. (z fyziky)
3. správ. zodpovedať
-
odpoveďový príd.: o. čas
-
odpozorovať dok. pozorovaním zistiť (a osvojiť si): dobre o-ná výslovnosť