Význam slova "ťah" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

ťah -u m.

1. ťahanie, napínanie; práca konaná ťahaním;
tech. zaťaženie spôsobené ťahaním: schopnosť ť-u (pri ťažných zvieratách ap.);
skúška ť-om, pevnosť v ť-u;
šport. vzpieranie ť-om

2. súvislý pohyb konaný ťahaním predmetu (po povrchu niečoho); čiara, črta takto vznikajúca: ť. štetcom, ť-y sláčika, ť. na šachovnici, urobiť niekoľko ť-ov ceruzkou, pevné ť-y umelca

3. zisťovanie výhercu žrebovaním: ť. lotérie, ť. športky

4. prúdenie vzduchu: komín, pec má dobrý ť.

5. vdych, vtiahnutie (a vypustenie) dymu pri fajčení, potiahnutie: prvé ť-y z fajky

6. hromadný pohyb v istom zoskupení, istým smerom: ť. vtáctva, ť. vojska;
ť. na bránu súpera

7. zámerný postup, čin, krok: diplomatický, propagandistický ť., dobre premyslený ť.;
byť na ť-u (v šachu ap.) i fraz. stáť pred urobením (očakávaného) kroku

8. črta (v tvári): jemné ť-y tváre

9. dopr. tepna (význ. 2): železničný ť., ť. sever – juh, ť. do Tatier

● urobiť niečo jedným ť-om, robiť niečo v jednom ť-u bez prerušenia;
expr. byť v ť-u byť preč, stratiť sa;

ťahač -a m. cestné vozidlo určené na ťahanie vlečných vozidiel, návesov ap.: dopravný ť.;

ťahací príd. určený na ťahanie, ovládaný ťahaním: ť. mechanizmus;
ť-ia harmonika rozťahovacia

ťahačka -y -čiek obyč. mn. ž. hovor.

1. expr. zdĺhavé vybavovanie niečoho, zdĺhavý spor ap., naťahovačky, ťahanice, opletačky: mať ť-y s úradmi;
nekonečné škriepky a ť-y

2. silová hra, preťahovanie, obyč. prstov: ť-y na, za prsty

ťahačový príd.

ťahadlo -a -diel s. stroj. súčasť mechanizmov na prenášanie pohybu a sily: ť. brzdy;
drôtové ť. (mechanického návestidla)

ťahák -a m. hovor.

1. expr. kniha, film ap., kt. vyvoláva neobyčajný záujem verejnosti

2. nedovolená pomôcka pri škol. úlohách

ťahanica -e -níc obyč. mn. ž. hovor. expr. ťahačky (význ. 1), naťahovačky, opletačky: úradné ť-e

ťahaný príd.

1. vyrobený ťahaním: ť. drôt, ť-é oceľové rúry;
kuch. ť. závin

2. naberaný, zberaný: ť-á sukňa, látka

ťaháreň -rne ž. dielňa, objekt na spracúvanie kovov ťahaním: ť. drôtu

ťahať nedok.

1. držiac napínať (smerom k sebe): ť. lano (pri preťahovaní), neť-j, pretrhneš to!, ť. za vlasy poťahovať;
deti sa ť-li za ruky;
odb. ť. rúry, drôt zhotovovať predlžovaním

2. silou posúvať za sebou, premiestňovať al. ináč niečím pohybovať; konať takúto prácu: ť. sánky, čln;
kôň nechce ť., ť. hore vrchom (na bicykli);
ť. vodu pumpovať;
ť. nohu za sebou pri chôdzi neohýbať v kolene;
(nechcel ísť,) nasilu ho ť-li nútili ísť

3. hovor. expr. s vypätím pracovať, drieť: ť. za troch, nevládze ť. od rána do večera

4. namáhať, napínať (zrak): svetlo, farba, vzorka ť-á oči

5. posúvaním po povrchu viesť istým smerom: ť. sláčik, štetec, rovno ť-né čiary;
ť. pešiakom

6. vyťahovať (význ. 1), vyberať: ť. žreb, kartu, otázku;
ť. zub

7. prúdiť (význ. 2), viať, preťahovať: z hory ť-á príjemný chlad;
neos.: zavri, ť-á! v peci dobre (ne)ť-á (nie) je dobrý ťah

8. vdychovať (význ. 1), vťahovať: ť. z fajky;
expr. ť. rovno z fľaše hltavo piť

9. expr. preťahovať (význ. 8), predlžovať: ť. rokovanie donekonečna;
(na plese) ť-li až do rána

10. lákať (význ. 1), vábiť: neos. ť-á ho domov;
ide, kde ho srdce ť-á kde túži ísť

11. (rozvláčne) spievať, vyťahovať: falošne ť.

● ť. za jeden povraz vzájomne sa podporovať, pomáhať si;
expr. ť. niekoho za nos klamať;
ť. → nohy za sebou;
ť. sa s niekým za prsty mať spory, nedorozumenia;
ť. za kratší koniec byť v nevýhode;
ť. niekoho z bryndze, z kaše pomáhať mu z nepríjemnej situácie;
ť. za niekoho (horúce) → gaštany z ohňa;
ť. rozumy z niekoho vyzvedať sa, vypytovať sa;
ť. z niekoho niečo (ako) kliešťami ťažko sa dozvedať;

opak. ťahávať -a

// ťahať sa

1. byť posúvaný (ťahom), vláčiť sa, vliecť sa: ť-á sa za ňou vlečka, závoj

2. expr. mať spor, naťahovať sa, dohadovať sa: nebudem sa s tebou ť.

3. expr. namáhať sa, naťahovať sa: ť. sa s kufrom

4. rozprestierať sa (po dĺžke): dolina sa ť-á smerom na sever

5. popínať sa, vinúť sa: po múre sa ť-á vinič

6. byť vláčny: med, cesto, lep sa ť-á

7. expr. vliecť sa (význ. 2): ť-á sa z práce ustatý

8. expr. preťahovať sa, vliecť sa (význ. 3): proces sa ť-á už druhý rok

● niečo sa ť-á ako červená → niť niečím;
ť-á sa s tým ako smola dlho mu to trvá, je pomalý;

opak. k 1 – 3, 5 – 7 ťahávať sa

ťahavo prísl.: ť. spievať;

ťahavosť -i ž.

ťahavý príd.

1. zdĺhavý, rozvláčny; (o speve) pomalý: t-á reč;
ť. spev, ť-á pieseň;
ť. zvuk dlho znejúci

2. (o rastlinách) popínavý: ť-é ruže;

ťahový príd. k 1: tech. ť-é napätie, ť-á skúška

ťahúň -a mn. N a A -e m. ťažné zviera;

ah jaj čast. hovor. expr. vyj. zápor; ale kde(že)!

ah, áh cit. vyj. rozlič. pocity: ah, skoro som zabudol;
ah, nehovorte

aha, ahá cit. vyj. dovtípenie, porozumenie, upozornenie, ukazovanie ap.: a., už viem;
a., už ide;
ahá, teda tak

beťah -a m. hovor. expr. čert, diabol, parom, ďas (iba v nadávkach a kliatbach)

● na kýho, kieho b-a! ký b.! b. aby ho metal! ja tvojho b-a!

ďah -u m. expr. obyč. v spoj. ktorým (týmto) ď-om kadiaľ (tadiaľ);
v ktorých (týchto) ďahoch kde (tu)

kadeľahšie prísl. expr. preč: všetci sa rozbehli k.

krčah -a m. nádoba s uchom, so zúženým hrdlom (a výbežkom uľahčujúcim liatie); jej obsah; džbán: hlinený k.;
k. vína

● dovtedy sa chodí s k-om po vodu, kým sa nerozbije riskuje sa obyč. do prvého neúspechu;

ľah -u m. odb. poloha ležiačky: ľ. na chrbát, na chrbte;
streľba v ľ-u

ľahčený príd. odb. s malou objemovou hmotnosťou: ľ. betón, ľ-á plastická látka

mudžahíd -a m. národnooslobodzovací bojovník v moslimských krajinách

nadľahčiť dok. nadvihnutím, uvoľnením urobiť ľahším: n. si bremeno, perinu;
n. sa v sedle;

nedok. nadľahčovať: voda n-je ponorené telesá

nocľah -u m. ubytovanie na noc (mimo domova); prenocovanie: hľadať, poskytnúť n.

nocľaháreň -rne ž. ver. miestnosť, budova na hromadné prenocovanie: turistická n.

obľahčiť dok.

1. urobiť ľahším, zmierniť ťarchu: o. konštrukciu, konštrukcii

2. uľahčiť (význ. 1): o. niekomu prácu

3. uľahčiť, zmierniť: o. niekomu utrpenie;

nedok. obľahčovať

// obľahčiť sa neos. uľahčiť sa, uľaviť sa: o-lo sa mu, keď sa vyhovoril

obťah -u m.

1. polygr. odtlačok sadzby urobený na kontrolu

2. poťah: o. kresla

odľahčiť dok.

1. zbaviť ťarchy, zaťaženia: o. stavbu, o. dopravu

2. uľaviť, uľahčiť: o. svedomiu;

nedok. odľahčovať

// odľahčiť si uľaviť si, uľahčiť si: o. si vtipom;

nedok. odľahčovať si

// odľahčiť sa uľaviť sa, uľahčiť sa: neos. po lieku sa mu o-lo

nedok. ošľahávať, ošľahúvať -a

poľahčiť dok. urobiť ľahším, uľahčiť: p. si živobytie;

nedok. poľahčovať

// poľahčiť sa uľahčiť sa, uľaviť sa: pocítiť p-enie;
neos. chorému sa p-lo

poľahčujúci príd.: práv. p-a okolnosť kt. je dôvodom na zníženie trestu, op. priťažujúca

poťah -u m. povlak z látky, kože ap.: kožený p. (nábytku, sedadiel auta), gumový p. (valca);

prieťah -u m. zdržiavanie, odkladanie, odklad: byrokratické p-y;
po dlhých p-och to vybavil

rýchlovýťah -u m. automaticky ovládaný výťah s dopr. rýchlosťou 1,2 m/s a obsluhovaný vždy sprievodcom

šľah -u m. šľahnutie: š. biča;

šľahúň -a m. plazivý výhonok, bot. poplaz: jahodové š-e;

šľahúňový príd.: š-é rastliny

sťah -u m. odb. stiahnutie sa (význ. 1): svalové s-y

uľahčiť -hč/-i! dok.

1. urobiť ľahším, menej namáhavým: u. (si) prácu

2. uľaviť, odľahčiť: u. rodičom;
pocítiť u-enie;

nedok. uľahčovať

// uľahčiť sa

1. stať sa ľahším, menej namáhavým: manipulácia s kontajnermi sa im u-la

2. neos. uľaviť sa, odľahnúť: po lieku sa mu u-lo;

nedok. uľahčovať sa

// uľahčiť si uľaviť si, odľahčiť si: u. si zahrešením

vyľahčiť dok. zľahčiť (význ. 1): v. tehly, v-ené murivo, v-ené trieskové dosky

nedok. vyšľahávať -a, vyšľahúvať -a, vyšľahovať

výťah² -u m. zhustený (krátky) obsah, výpisok ap.: v. z článku, z referátu;
klavírny v. (orchestrálnej skladby) úprava pre klavír

výťah¹ -u m. mechanizmus na (vertikálnu) dopravu: osobný, nákladný v.;
banský v.;
sedačkový v.;

výťahár -a m.

1. kto vyrába výťahy

2. kto sa stará o údržbu a opravu výťahov;

výťahárka -y -rok ž.;

výťahársky príd.

vzťah -u m.

1. vnútorná spojitosť, súvis medzi javmi: spoločenské v-y;
ekon. → výrobné v-y;
filoz.: v. obsahu a formy, v. medzi bytím a vedomím

2. uvedomený postoj človeka k niekomu, niečomu, vzájomná súvislosť s niekým, niečím, pomer: priateľský, príbuzenský, partnerský v., v. medzi otcom a synom, vyvinul sa medzi nimi úzky v.;
v. k prírode, k tradíciám

3. kladný postoj, záujem: vypestovať v mládeži v. k umeniu

□ (ne)mať v. k niečomu (ne) zaujímať sa o niečo;
byť vo v-u s niečím súvisieť s niečím;

záťah -u m. uzatvorenie únikovej cesty: poľovníci urobili z. na vysokú zver;
z. rybníka výlov ťahaním siete

● slang. ísť na z. kradnúť ap.

zľahčieť -ie -ejú dok. stať sa ľahším, ľahkým: zaťaženie z-lo

zľahčiť -hč/-i! dok.

1. urobiť ľahším, ľahkým (význ. 1, 2): z. hmotnosť niečoho;
z. (si) úlohu zjednodušiť

2. ubrať na dôležitosti, závažnosti, znevážiť: z. zásluhy, z. situáciu;

nedok. zľahčovať

// zľahčiť sa stať sa ľahším, ľahkým (význ. 1, 2): zaťaženie sa z-lo;
práca robotníkov sa z-la;

nedok. zľahčovať

zľahčujúci príd. uberajúci na význame, dôležitosti, znevažujúci: z-e poznámky;

zľahčujúco prísl.