Význam slova "n" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

n [i en] neskl. s.

1. spoluhláska a písmeno

2. v skr. a zn.: N., N. N. zastupuje neznáme al. zatajené meno: pán N., pani N. N.;
n. nad: Kalná n. Hronom;
mat. n ľubovoľné kladné číslo;
fyz. N newton

ň [i eň] neskl. s. spoluhláska a písmeno

● nepovedať ani ň nič nepovedať

n. l. skr. nášho letopočtu; po Kristu

n. m. skr. nad morom

na² cit. vyj.

1. i nate (pri mn.) ponúkanie, tu máš, tu máte, vezmi(te) si!

2. opakované volanie na domáce zvieratá: na, mačička, na!

3. i ná rezignáciu, zľahčovanie ap.: n., zasa plače!

na¹ predl.

A. s A vyj.

1. smerovanie na povrch al. zasahovanie predmetu z hociktorej strany, príp. smer vôbec, op. z(o): vysadnúť na koňa, skočiť na zem, prilepiť na stenu, zavesiť na klinec, cestovať na Kysuce, na Slovensko, vyjsť na vzduch;
cesta na Brezno

2. účel, cieľ: ísť na obed, na víno, slúžiť na česť, potrebovať na obživu;
vhodný na pitie;
kefa na šaty

3. spôsob, nástroj, prostriedok al. mieru (príp. vo forme účinku): upiecť na mäkko, vypiť na dúšok;
kachle na nočný prúd;
napichnúť na vidličku, počuť na vlastné uši;
priblížiť sa na dva metre, na dosah ruky, plniť plán na 100 %;
schudnúť na triesku;
vzduch na omdletie;
starosť na starosť (sa hromadí)

4. zreteľ: slabý na srdce;
urobiť veľa na svoj vek;
byť primladý na funkciu

5. čas: na jar, na Vianoce;
(odložiť) na nasledujúci týždeň, prísť na chvíľu;
láska na celý život;
(hneď) na to bezprostredne po tom

6. príčinu: prísť na zavolanie, strhnúť sa na hrmot, umrieť na infarkt

7. väzbu pri slovesách a menách: ukazovať na príčiny, myslieť na rodičov, volať na kamaráta, spytovať sa na zdravie;
byť odkázaný na pomoc;
kandidát na prezidenta

B. s L vyj.

1. miesto na povrchu al. prostredie: sedieť na stoličke, žiť na dedine, na Kysuciach, byť učiteľom na vysokej škole, mať na mysli, ležať na slnku

2. účel, cieľ: byť na odchode

3. spôsob, nástroj, prostriedok al. mieru: ležať na chrbte, skúsiť na vlastnej koži, hrať na husliach;
hra na organe;
porezať sa na skle, viezť sa na aute;
odprevadiť na veľkom kuse;
záplata na záplate, hlava na hlave

4. zreteľ: získať na váhe, ublížiť na cti;
zdravý na tele i na duchu;
strata na prémiách

5. čas: vrátiť sa na svitaní, na konci roka;
na začiatku storočia

6. príčinu: smiať sa na vtipoch, uškrnúť sa na pripomienke

7. väzbu pri slovesách a menách: lipnúť na deťoch, zakladať si na povesti, dohodnúť sa na postupe;
záleží na ňom, ako sa rozhodne;
práca, účasť na pláne

8. (v spoj. so slovesom byť) stav: byť na rade, na programe, byť na ústupe, na príčine niečoho, byť na odpočinku

na belaso → nabelaso;

na bielo → nabielo;

na bledo → nabledo;

na boso → naboso;

na bronzovo → nabronzovo;

na červeno → načerveno;

na chrumkavo → nachrumkavo;

na čierno → načierno;

na čisto → načisto;

na divo → nadivo;

na divoko → nadivoko;

na drobno → nadrobno;

na fialovo → nafialovo;

na fľaku → nafľaku

● expr. nezostane po ňom ani → mastný f.;

na guľato → naguľato;

na hladko → nahladko;

na hlucho → nahlucho;

na hnedo → nahnedo;

na jemno → najemno;

na končito, na končisto príslov. výrazy: zastrúhať ceruzku na k-o

na konto predl. s G vyj. zásahový vzťah s odtienkom zreteľa: povedať niečo na k. správy

na krémovo → nakrémovo;

na kyslo → nakyslo;

na ležato → naležato;

na mäkko → namäkko;

na mieste → namieste

● → teplé m.;
mať dušu, srdce na m-e uspokojiť sa;
kniž. na → tvári m-a;
byť na m-e mŕtvy hneď;
na vašom m-e (by som to nerobil) byť vami;
→ prešľapovať na m-e;

na mokro → namokro;

na nečisto → nanečisto;

na nešťastie → nanešťastie

na oceľovo → naoceľovo;

na ostro → naostro;

na polomäkko, do polomäkka príslov. výrazy: udusiť mäso na p-o

na popolavo → napopolavo;

na rozdiel od predl. s G: na r. od ostatných nerád športuje;

na široko-ďaleko → naširoko-ďaleko

na sivo → nasivo;

na šťastie → našťastie

na stojato → nastojato;

na sucho → nasucho, do sucha → dosucha;

na tehlovo → natehlovo;

na tmavo → natmavo;

na tuho → natuho;

na tvrdo → natvrdo;

na účet predl. s G na trovy, na úkor: žiť na ú. celej rodiny;

na ujmu predl. s G na úkor, na škodu: priživovať sa na u-u ostatných

na úkor predl. s G vyj. (záporný) zásahový vzťah: zvýšiť kvantitu na ú. kvality

na vlhko → navlhko;

na základe predl. s G: odsúdili ho na z. dôkazov;
konať na z. skúseností;

na zeleno → nazeleno;

na živo → naživo;

na žlto → nažlto;

naakumulovať dok. nahromadiť: n-ný kapitál

// naakumulovať sa: vnútri sa n-lo teplo

naaranžovať dok. k aranžovať: n. kyticu, n. výstup (na scéne)

nabádať -a nedok. dávať podnet al. príkaz na nejakú činnosť, povzbudzovať, podnecovať, ponúkať: n. do roboty, na opatrnosť;
n. žiaka, aby sa učil, učiť sa

nabádavo prísl.

nabádavý príd. nabádajúci: n-é slová;

nabaláchať -a dok. expr.

1. zmiasť, pobalamutiť, poblázniť: n-l chlapca, že príde

2. narozprávať: n. niekomu nezmysly

nabaliť -ľ! dok.

1. balením veľmi naplniť: n. (plný) kufor šiat, n-ené tašky

2. opatriť množstvom zásob, balíkov: n. niekomu jedla, n-ení turisti;
n. deti na výlet, n. sa na celý deň;

nedok. nabaľovať

// nabaliť sa subšt.

1. obohatiť sa: pri privatizácii sa mnohí n-li

2. pripojiť sa, napojiť sa: na neúspechy sa n-li ďalšie problémy;

nedok. nabaľovať sa

nabažiť sa dok. expr. uspokojiť túžbu, mať dosť, nasýtiť sa: n. sa zábavy, nevie sa n. vnuka

nábeh -u m.

1. sklon k niečomu; náznak, tendencia: mať n. na tučnotu;
n. na riešenie

2. odb. miesto plynulého prechodu (smeru, pohybu ap.)

nabehať dok. behom (opakovane) zdolať istú vzdialenosť: pri tréningu n-l veľa kilometrov

// nabehať sa

1. expr. stráviť veľa času behaním, nachodiť sa, nalietať sa: n. sa po úradoch

2. nasýtiť sa, uspokojiť sa behaním: deti, ešte sa n-te!

3. (o krave) stať sa teľnou

nabehnúť -e -ú -hol dok.

1. prudko naraziť (pri behu): n. na prekážku

2. napuchnúť, navrieť: žily n-li krvou, n-li mu ruky

3. vytvoriť sa, objaviť sa: husia koža mu n-la

4. vniknúť, dostať sa niekam: do očí n-li slzy

5. prísť, dostať sa: peniaze n-li na účet

6. začať vykonávať nejakú činnosť: motor n-l;
publ. n. na nový spôsob výroby;

nabelaso, pís. i na belaso prísl. na belasú farbu, dobelasa;
namaľovať n.

naberač -a m. tech. zariadenie na naberanie: n. bagra, oleja

naberačka -y -čiek ž. hlboká, obyč. okrúhla lyžica s dlhšou rúčkou na naberanie tekutých pokrmov; jej obsah: n-ou ponalievať polievku;
n. na vodu

naberaný príd. majúci záhyby, riasený: n-á sukňa

nedok. naberať

// nabrať sa

1. dostať sa niekde, načrieť sa: do topánok, do ucha sa mu n-la voda

2. hovor. vyskytnúť sa, objaviť sa: kde sa toho toľko n-lo? kde si sa tu n-l?

nedok. naberať sa

nabetón, pís. i na betón čast. hovor. expr. celkom iste, určite, isto-iste: zajtra n. príďte! prídeš? – n.!

nabiediť sa -i dok. zažiť veľa biedy: cez vojnu sa n-li

nedok. nabiehať, nabehávať, nabehúvať -a

nabieliť -i -ľ! dok. natrieť nabielo: n-ená chalupa

nabielo, pís. i na bielo prísl. na bielu farbu, dobiela: namaľovaný n.

nabíjač -a m. vojak nabíjajúci (ťažšiu) strelnú zbraň

nabíjací príd. určený na nabíjanie: n. agregát

nabíjačka -y -čiek ž. elektrotech. prístroj na nabíjanie akumulátorov a batérií: cestovná n., automatická n., n. miniatúrnych batérií

nabijak -a m. odb. nástroj (tyč ap.), ktorým sa niečo nabíja

nedok. k 2 – 7 nabíjať -a

// nabiť sa

1. natlačiť sa, vbiť sa: do jamiek sa n-lo skálie

2. získať, dostať elektr. náboj: akumulátor sa n-l

nabiť -je -jú dok.

1. zbiť (význ. 3), ubiť, vybiť: n. dieťa;

2. údermi navliecť, naraziť: n. obruč na sud

3. povbíjať, natĺcť: n. klince (-ov) do steny

4. expr. natlačiť, napchať: n. kufor, n-tá električka, peňaženka

5. naplniť nábojom: n. pušku, n-tý revolver

6. vsunúť (náboj ap.): n. strelu do hlavne;
slang. n. film založiť do aparátu

7. dať elektr. náboj: n. akumulátor

● n. niekomu niečo do → hlavy;
expr. bitkom n-tý preplnený;

nabledo, pís. i na bledo prísl. na bledú farbu, dobleda: n. vyšedivené tričko; n. sfarbená pokožka

nablízko prísl. do blízkosti, blízko: prísť, dostať sa n.

nablízku prísl. v blízkosti, blízko, neďaleko: n. sa ozval šuchot

nabodať dok. napichať: n. špendlíky;

nedok. nabodávať -a

nedok. nabodávať -a

// nabodnúť sa napichnúť sa, nastoknúť sa: n. sa na plot

nabodnúť -e -ú -dol dok. napichnúť (význ. 1, 2): n. mäso na nôž;
n. kožu;

náboj -a m.

1. strela s nábojnicou a ostatným príslušenstvom: ostrý, slepý n.

2. výskyt elektr. napätia v niečom: kladný, záporný n.;

nábojnica -e -níc ž.

1. puzdro náboja s rozbuškou

2. puzdro al. pás na náboje

nábojový príd. k 1: n-á komora

nabok prísl. šikmo (od pôv. smeru), bokom: uskočiť n., mať klobúk n.;
odložiť niečo n. i pren. a) prestať sa s niečím zaoberať b) ušetriť (si);
n.! výzva ustúpiť; z cesty!;
zboka n. (prevaľovať sa ap.) sem a ta

● → žarty n.!

naboku prísl. bokom, stranou, vedľa: n. stojí dom

nábor -u m. hromadná akcia na získanie ľudí na istú činnosť, podujatie ap.: n. pracovných síl, športovcov;

náborový príd.: n-á oblasť

naboso, pís. i na boso prísl.

1. bez pančúch, ponožiek: n. obuté baganče, obuť sa n.

2. bosky, boso: chodiť n. (po tráve)

náboženský príd.: n-é vyznanie, n-á sloboda;

nábožensky prísl.

náboženstvo -a -tiev s. vnútorný vzťah človeka k Bohu ako k zvrchovanej bytosti; súhrn prejavov tohto vzťahu (vieroučných právd, mravných záväzkov a bohoslužobných úkonov); náuka o tom; príslušný vyučovací predmet: prirodzené n-á, kresťanské n., židovské n.;
vyučovať n.;

nábožne prísl.: n. počúvať;

nábožnosť -i ž.

nábožný príd.

1. ktorý hlboko prežíva svoju vieru v Boha, pobožný, zbožný: n. človek

2. majúci náb. ráz: n-é piesne

3. expr. veľmi úctivý, posvätný: s n-ou úctou, s n-ým obdivom;

nabrať -berie -berú -tý/-ný dok.

1. vziať, uchopiť isté množstvo niečoho (obyč. pohybom zdola): n. vodu z prameňa, n. si polievku;
n. si do topánok (snehu);
býk ho n-l na rohy

2. takým pohybom naplniť: n. vedro vody

3. pojať (do seba), nadobudnúť, získať, vziať: n. vzduch do pľúc;
kde n-l toľko peňazí;
n. si veľa roboty;
n. odvahu;
lietadlo n-lo výšku vyletelo do výšky

4. urobiť záhyby (na látke), zriasiť: n. sukňu

● kde si to n-l? odkiaľ to vieš? n. na obrátkach zrýchliť sa;

nábrežie -ia s. upravený priestor pozdĺž toku rieky: n. Dunaja;

nábrežný príd.: n-á promenáda

nabronzovo, pís. i na bronzovo prísl. na bronzovú, zlatohnedú farbu, dobronzova: natretý n.

nabrúsiť -i dok. brúsením urobiť ostrým, naostriť: n. nôž

● mať (dobre) n-ený jazyk byť výrečný al. zlomyseľný, hádavý

nabrýzgať -a dok. expr. (vy)nadať: n. niekomu do sprostých

nabrznúť -e -ú -zol dok. hovor. (o mlieku) začať kvasiť, kysnúť: n-té mlieko

nabudúce prísl. v budúcnosti; inokedy: pokračovanie n.

nabúrať -a dok. hovor.

1. poškodiť motor. vozidlo nárazom: n. nové auto;

2. i nabúrať sa mať nehodu pri jazde motor. vozidlom, havarovať

3. hrub. priviesť do druhého stavu: n. dievča

nábytkár -a m. pracovník v nábytkárstve; majiteľ nábytkárstva;

nábytkárka -y -rok ž.;

nábytkársky príd.