Význam slova "mocn" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

mocnár -a m. kniž.

1. kto má moc nad niečím, vládca: bankoví, politickí m-i

2. monarcha, panovník: rakúsko-uhorskí m-i;

mocnársky príd. i prísl.;

mocnárstvo -a s. zastar. monarchia

mocne prísl.

mocnenec G a A -nca m. mat. číslo, ktoré sa umocňuje

mocnieť -ie -ejú nedok. stávať sa mocnejším, mocným, mohutnieť, silnieť: hlas, vietor m-ie;
hnutie m-ie

mocnina -y -nín ž. mat. súčin rovnakých činiteľov, ktorých počet udáva mocniteľ

mocniteľ G a A -a D -u/-ovi L -i mn. -e/-ia A -e/-ov m. mat. číslo, ktorým sa umocňuje, exponent (mocniny)

mocnosť -i ž.

1. veľmoc: priemyselné m-i

2. stelesnenie nadprirodzenej (zlej) sily: temné m-i

mocný príd.

1. majúci veľkú moc, nadvládu: m. štát, panovník

2. silný, statný, mohutný: m-é telo, m. hlas, m. múr

3. veľmi účinný, pôsobivý, silný: m. činiteľ, m-á túžba

● m. ako buk, ako kôň veľmi;