Význam slova "mes" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

mesačne prísl. k 2, 3;

mesačník -a m. časopis vychádzajúci raz za mesiac

mesačno vetná prísl. k 1: je m.;

mesačný príd.

1. k 1: m-á noc, m-á sonda

2. kt. trvá 1 mesiac: m-á lehota

3. mesiac starý: m-é dieťa

4. opakovaný, konaný ap. každý mesiac: m-é hlásenie;

mešec -šca m.

1. vrecko, kt. sa zatvára stiahnutím šnúrky: plátenný, kožený m., m. na tabak

2. expr. peňaženka: načrieť do m-a;

mesiac -a m.

1. astron. Mesiac nebeské teleso obiehajúce okolo Zeme ako družica: spln m-a;
let na M.

2. družica obežníc: Jupiterove m-e

3. 12. čiastka roka (28 – 31 dní): letné, zimné m-e

● tvár ako m. okrúhla;
expr. tvári sa, akoby bol spadol z m-a vyjavene;

mesiačik -a m.

1. zdrob. expr. k 1, 2

2. polmesiacovitý útvar na nechte

3. čo má podobu polmesiaca: rumové m-y (pečivo);
zemiaky pokrájať na m-y;

mesiačikový príd.: m. tvar

mesiáš -a m. kniž. (podľa bibl. postavy Mesiáša, prisľúbeného spasiteľa) túžobne očakávaný záchranca, spasiteľ, vykupiteľ;

mesiášsky príd. i prísl.;

mesiášstvo -a s.

mešita -y -šít ž. mohamedánska modlitebňa

meškať nedok.

1. oneskorene ísť, oneskorovať sa: vlaky, hodiny m-jú

2. robiť neskoro, oneskorovať sa, omeškávať sa: m. s výrobou;
už mesiac m-te

3. ostávať pozadu, zaostávať: práce m-jú

4. otáľať, odkladať, váhať: nem-aj a choď! m. s odpoveďou;

opak. meškávať -a

mešťan -a mn. -ia m. obyvateľ mesta; v min. príslušník vládnucej mestskej vrstvy;

mestečko [-ť-] -a -čiek s. zdrob.: hovor. stanové m. táborisko

meštek -a m. zdrob.

meštiačka -y -čok ž.;

meštiacky príd. i prísl.: m-e domy;
m-e spôsoby;
m. názor;

meštiactvo -a s.

1. hromad. k 1 meštiaci

2. pejor. malomeštiactvo

meštiak -a mn. -ci m.

1. v min. príslušník vládnucej mestskej vrstvy: zbohatnutí m-ci

2. pejor. kto napodobňuje spôsob života vyšších vrstiev, kto z prestížnych dôvodov chce mať viac ako iní ap., malomeštiak, obmedzenec;

meštianka -y -nok ž.

1. k mešťan

2. hovor. v min. meštianska škola

meštiansky príd. i prísl.: m-a rodina;
m-a škola v min. typ nižšej strednej školy;

meštianstvo -a s. hromad. mešťania

mestic [-t-] -a m. miešanec belocha s Indiánom

mesto -a miest s.

1. väčšia územnosprávna jednotka majúca význam ako obch., kult. ap. centrum: hlavné, krajské, okresné, družobné m., priemyselné m.;
stred, periféria m-a

2. hovor. stred takejto jednotky: ísť (zo sídliska) do m-a;

mestotvorný príd. vplývajúci na celkový výzor mesta, utvárajúci jeho ráz: podporiť m-é prvky

mestský príd.

1. patriaci mestu, súvisiaci s mestom: m-á doprava, m-é zastupiteľstvo, m. úrad;
admin. m-á časť samostatný správny celok v rámci mesta

2. pochádzajúci z mesta, op. vidiecky: m-í ľudia;

mestsky prísl.: správať sa (po) m.;

prímes -i ž., prímesok -sku m. čo je do niečoho primiešané, primiešanina: zem s p-ou rašeliny;
materiál bez p-sku