Význam slova "ké" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

keby

I. spoj. podraď. uvádza vetu

1. podmienkovú s význ. neistej al. neuskutočnenej podmienky, ak by: k. ste súhlasili, prišli by sme;
k. bol dával pozor, nebol by sa zranil

2. k. aj, aj k., i k., ani k. a) podmienkovú s význ. krajnej podmienky: k. ste to aj spravili, už je neskoro b) prípustkovú, hoci by: nebude sa báť, i k. bol sám

3. podmetovú s význ. želania: bolo by dobre, k. popršalo

4. predmetovú s význ. želania al. výzvy: bol by som rád, k. sa to už nestalo

5. ako k. prirovnávaciu, akoby: cíti sa, ako k. ho boli zbili

● expr. k. niečo, ... v prípade potreby;
k. nie mňa, nebolo by sa to podarilo bezo mňa

II. čast.

1. uvádza želaciu vetu: k. toľko nerozprával! (v zdvorilostných formulách) k. ste boli taká dobrá

2. vyj. hodnotiaci postoj k vete: k. len to!

kecať -ia/-á nedok. subšt. tárať;

kečka -y -čiek ž. hovor. štica: kučeravá k., pohodiť k-ou

● k., z k-y sa mu parí a) je mu horúco b) je napätý (od starosti, zodpovednosti ap.)

dok. kecnúť -e -ú -col povedať (nerozmyslene, nevhodne ap.)

kečup -u m. hustá rajčinová šťava prichutená rozlič. korením;

kečupový príd.

keď spoj.

I. podraď. uvádza vetu

1. príslov. časovú: k. je doma, odpočíva;
k. sa zvečerilo, vrátil sa

2. podmienkovú, ak: k. budeš vyrušovať, nedostaneš nič

3. podmetovú s význ. podmienky, ak: bude lepšie, k. odíde

4. prívlastkovú s časovým význ.: bolo to v tú sobotu, k. sme mali návštevu

5. aj keď, i keď, keď aj, keď i a) podmienkovú s význ. krajnej podmienky: nepôjdem, aj k. sa rozpučíš b) prípustkovú, hoci: i k. ho to bolí, premáha sa

6. príčinnú, keďže: nemohla prísť, k. jej prekážal

7. iba k., len k. časovú, ktorej dej obyč. nečakane zasiahne do iného deja: pokojne kráča, iba k. dakto zakričí

8. nepravú časovú (s priraď. vzťahom);
publ.: zápas vyhrali hostia, k. ešte v polčase viedli domáci

II. priraď. k. (už) nie – aspoň vyj. odstupňúvací vzťah: k. už nie nový, aspoň zachovaný

III. čast. vyj. hodnotiaci postoj k vete: k. ste len tu!

kedy zám. opyt. príslov.

1. expr. i kedyže vyj. otázku zameranú na časový úsek al. na časový bod: k. sa vrátiš?

2. uvádza vzťaž. vetu predmetovú (s časovým význ.): nevie, k. má prestať

3. nenáležite sa použ. pri uvádzaní vzťaž. vety prívlastkovej s časovým význ. (namiesto spoj. keď): v ten deň, kedy odišiel, správ. keď odišiel

4. expr. má význ. neurč. zám.: či sa k. vráti? dakedy;
chodí k nám často: k. s deťmi, k. sám raz ..., raz ...

5. v spoj. s inými neurč. zám. označ. ľubovoľnosť, kedykoľvek: je najlepší, aký tu k. bol

6. má význ. vymedz. zám. (v reč. otázkach): k. nám už bude lepšie? už nikdy nám nebude lepšie

7. v spoj. so slovesami (ne)mať, (ne)byť a inf. vyj. (ne)možnosť realizovať pripojený dej: (ne)má k. prísť;
nieto k. urobiť poriadok

kedy-tedy zám. neurč. príslov. niekedy, občas: k. sa ozval

kedykoľvek

I. zám. neurč. príslov.

1. vyj. ľubovoľnosť času, hocikedy: môžeš sa vrátiť k.

2. uvádza vzťaž. časovú vetu s opakovaným dejom; vždy keď: k. sa mu zachcelo, cestoval

II. spoj. podraď. uvádza časovú vetu: k. prišiel, doniesol dar

kedysi zám. neurč. príslov. vyj. bližšie neurčený čas (v min.), voľakedy, dakedy: k. tu rástli stromy, k. pred dvoma rokmi

keďže spoj. podraď. uvádza príčinnú vetu, pretože: k. bol mladý, rýchlo sa uzdravil;
k. sa už nič nedalo robiť, súhlasil

kefa -y kief ž.

1. nástroj zo štetín, drôtov ap. zapustených do nejakej plochy a použ. na čistenie, drhnutie, leštenie ap.: k. na topánky, na šaty, na vlasy;
vydrhnúť dlážku k-ou

2. čo funkciou al. podobou pripomína kefu: k. elektrického stroja uhlík al. kov na prívod al. odvod elektr. prúdu;

kefár -a m. výrobca kief;

kefárka -y -rok ž.;

kefársky príd.: k-e závody, k. stroj

kefír -u L -e m. alkoholicky skvasené prevarené mlieko;

kefírový príd.: k-é mlieko

kefka -y -fiek ž.

1. zdrob. ku kefa

2. (zubná) k. predmet na čistenie zubov;

kefnúť -e -ú -fol dok. hovor. expr. udrieť: k. niekomu, niekoho po hlave

kefôčka -y -čok ž. zdrob. expr.

kefovať nedok. čistiť, upravovať ap. kefou: k. šaty, topánky, k. vlasy;

kefový príd.: k. valec;
polygr. k. obťah prvý obťah sadzby (na korektúru);

keks -u obyč. mn. m. (drobné) trvanlivé pečivo, sušienka: sladké, slané k-y, k-y k čaju;

keksík -a m. zdrob.

keksový príd.;

kel¹ -u L -i m. kapustovitá zelenina pestovaná pre kučeravé listy tvoriace hlavu, bot. Brassica oleracea sabauda;
jedlo z nej: ružičkový k. odroda s dlhou byľou a drobnými hlavičkami na nej;
k. s mäsom

● niž. hovor.: choď (s tým) do k-u! výraz nesúhlasu, daj pokoj;
byť v k-i v nepríjemnej situácii;

kel² kla L kle mn. kly m. veľký, vyčnievajúci zub niekt. cicavcov: diviačie, slonie kly;

kelím -u m. (hrubý) koberec s dekoratívnym geom. vzorom;

kelímový príd.

kelový príd.: k. prívarok

kelvin -a m. zákl. jednotka termodynamickej teploty v sústave SI, zn. K

kemp -u m. hovor. (auto)kemping (význ. 2): bývať v k-e;

kemping, pôv. pís. camping -u m. autokemping (význ. 1, 2), kemp: ubytovať sa v k-u;

kempingový príd.: k. príves

kempista -u m. kto kempuje

kempovať nedok. pestovať kemping; byť ubytovaný v kempingu

kempový príd.: k. výstroj

kengura -y -gúr ž. austrálsky cicavec majúci silno vyvinuté zadné končatiny a nosiaci mláďatá v brušnom vaku, zool. Macropus

kepeň -a m. dlhý plášť bez rukávov: vojenský, lekársky k.;

keper -pra L -i m.

1. väzba tkaniny s uhlopriečnymi riadkami

2. bavlnená tkanina s takouto väzbou;

kepienok -nka m. zdrob.: pren. pod k-om spravodlivosti, pokory ap. pod zámienkou

keprový príd.: k-á väzba

ker kra L kre mn. kry m. drevina bez kmeňa rozvetvujúca sa od koreňa, krík: ružový, lieskový k.;

keramický príd.: k-é výrobky, k-á hmota;

keramika -y ž.

1. výrobky z pálenej hliny al. iných plastických zemín: úžitková, stavebná, technická k., modranská k.

2. keramikárstvo;

keramikár -a m. pracovník v keramikárstve;

keramikárka -y -rok ž.;

keramikársky príd.

keramikárstvo -a s. priemyselné odvetvie na výr. keramiky;

keramikový príd.

kerovať, karovať nedok. hovor.

1. smerovať, zahýbať, odbočovať: k. domov, do krčmy

2. zastar. al. expr. viesť (vozidlo): k. auto;
poriadne k-uj! (napr. pri sánkovaní)

kerový príd. zried.: k. zákrpok;

kešeňa -e ž. expr. vrecko, vačok: napchávať si k-u i pren. zhŕňať peniaze

● mať plnú k-u mať veľa peňazí;
vidieť niekomu do k-e vedieť o ňom všetko

kesón -u m. duté oceľové zariadenie bez dna umožňujúce prácu pod vodou;

kesónový príd.

keťas -a m. hovor. pejor. čierny obchodník: k. s potravinami

keťasiť nedok. hovor. pejor. obchodovať načierno s nedostatkovým tovarom a tak sa obohacovať: k-l počas vojny

apko, apík -a m. hypok.

arzenovodík -a m. chem. prudko jedovatý plyn cesnakového zápachu

autičkár -a m. hovor. kto odcudzuje autá: banda a-ov; chytiť a-ov pri čine

babrák -a mn. -ci m. hovor. expr. nešikovný, ťarbavý človek, babroš, fušer;

baletník -a mn. -ci m. tanečník v balete

balík -a m.

1. zabalené predmety; čo je zabalené: b. kníh;
urobiť b.;
poslať b. poštou

2. publ. súbor rovnorodých vecí, predmetov: b. problémov, b. peňazí;
b. opatrení

3. inform. súbor programov: softvérový b.;

banánovník -a m. tropický strom plodiaci banány, bot. Musa

baník -a mn. -ci m. pracovník, robotník v bani;

bavlník -a m. (sub)tropická rastlina pestovaná na bavlnu, bot. Gossypium;

bedrovník -a m. liečivá bylina s vysokou byľou a červenkastým súkvetím v korune, bot. Pimpinella

behák -a obyč. mn. m. spodná časť nôh vtákov: orol má mohutné b-y

belák -a mn. N a A -y m. biely zajac al. pes

besedník -a mn. -ci m. spoločník v debate, besede

bežkár -a m. lyžiar na bežkách;

bežkárka -y -rok ž.;

bežkársky príd.: b-a trať;

bežkárstvo -a s. bežkársky šport

bičík -a m.

1. zdrob. k bič: jazdecký b.

2. biol. vláknitý útvar bunky použ. na pohyb

bielizník -a m. skriňa na bielizeň

blafák -a m. šport. slang. manéver na oklamanie brankára v hokeji

blatník -a m. ochranný plech nad kolesami vozidiel

blízučký, blízunký, blízulinký príd. expr. veľmi blízky;

bochník -a m.

1. peceň chleba: voňavý b.

2. čo má jeho podobu: b. syra;

bodák -a m. krátka bodná zbraň nasadzovaná na pušku

bodovník -a m. hovor. bodovacia stupnica na posudzovanie odb. výkonov, napr. v zdravotníctve

bojovník -a mn. -ci m. kto bojuje (význ. 1, 2): frontový b.;
b. za práva ľudu;
→ hrob Neznámeho b-a;

bosorák -a mn. -ci m. čarodejník, strigôň;

brhlík -a mn. N a A -y m. drobný vtáčik lezúci po stromoch, zool. Sitta;

brzlík -a m. hovor. týmus

bubák -a mn. N a A -y m. strašiak, strašidlo: strašiť deti b-om

bubeník -a mn. -ci m.

1. hráč na bubne (v hud. súbore)

2. v min. obecný zamestnanec, kt. bubnovaním zverejňoval úr. oznamy

bubník -a, bubníček -čka m. zdrob.;

budík -a m. prenosné hodiny s nastaviteľným zvukovým signálom, budíček: nastaviť, natiahnuť b.;
b. cengá, zvoní;

búrlivák -a mn. -ci m. človek búrlivej povahy, nespokojenec

● vták-b. rozpráv. bytosť

býk -a mn. N a A -y m. samec hovädzieho dobytka, bujak: plemenný b.;
zápasia ako b-y urputne;

cedák -a m.

1. cedidlo: precediť mlieko cez c.

2. mliečnik (význ. 1): veľký hlinený c.;

cenník -a m. zoznam cien (výrobkov, služieb ap.)

cepík -a m. kratšia a pohyblivá časť cepov, ktorou sa mláti

chasník -a mn. -ci m. expr. odrastený chlapec, šuhaj, mládenec, parobok: mladý, dedinský ch.;

chinínovník [-in-] -a m. tropický strom, z kt. kôry sa získava chinín, bot. Cinchona

chlapák -a mn. -ci m. expr. chlap (význ. 1), chlapík: územčistý ch.;
aký si ty ch.!

chlapík -a mn. -ci m. expr.

1. chlap, muž: urastený ch.

2. muž, chlapec s kladnými vlastnosťami: odvážny ch.;
ty si ch.!

chlebík -a, chlebíček -čka m.

1. zdrob. expr. k 1, 2

2. → obložený ch.;
→ biskupský ch.

chlebník -a m. malá (turist.) závesná kapsa na jedlo: cez plece si prevesil ch.

chlebovník -a m. tropický strom s veľkými jedlými plodmi, bot. Artocarpus

chlipník -a mn. -ci m. pejor. chlipný človek

chlorovodík -a m. chem. ostro páchnuca plynná zlúčenina chlóru a vodíka;

chlpatučký príd. expr. (príjemne) chlpatý

chodník -a m.

1. cestička pre chodcov: lesný ch.

2. vyvýšený pás po okrajoch ulice vyhradený chodcom: asfaltový ch.;

chrobák -a mn. N a A -y m. hmyz s krovkami: zbierka ch-ov, chytať, ničiť ch-y

● mať ch-a v hlave znepokojujúcu myšlienku;
→ nasadiť niekomu ch-a do hlavy;
robiť, zaujať pozíciu → mŕtveho ch-a;

chudák -a mn. -ci m.

1. poľutovaniahodný tvor, úbožiak, neborák: ch., prišiel o nohu;
ch. otec už nežije

2. chudobný človek, žobrák, bedár: požičiaval si od ch-a, vydala sa za ch-a;

chudučký, chudunký, chudulinký príd. expr. veľmi chudý: ch-é dieťa, ch-á tvár;

chutnučký, chutnulinký príd. expr. chutný (význ. 1, 2);

chvostík -a m. zdrob.

chyták -a m.

1. hovor. otázka (pri skúške, výsluchu ap.) kladená s úmyslom prichytiť niekoho pri niečom

2. chytač, chytadlo

chytrák -a mn. -ci m. obyč. pejor. prefíkaný človek;

ciferník -a m. číselník (na hodinách)

citrónovník -a m. subtropický strom rodiaci citróny, bot. c. pravý Citrus limon

colník -a mn. -ci m. zamestnanec colnej správy

cudzoložník -a mn. -ci m. kto sa dopustil, dopúšťa cudzoložstva;

cudzopasník -a m.

1. mn. N a A -y cudzopasný živočích al. rastlina, parazit

2. mn. živ. -ci pejor. kto žije z práce iných, príživník;

cukrík -a m.

1. zdrob. expr. k 1

2. drobný výrobok z cukru a rozlič. prísad: kyslý, tvrdý, ovocný c.;
čokoládový c. bonbón;