Význam slova "koť" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

kóta -y kót ž.

1. nadmorská výška bodu na zemskom povrchu; jej číselný údaj na mape: vyznačiť k-u

2. takýto bod v teréne: dobyť k-u

kotangens -u m. mat. goniometrická funkcia, skr. cotg

koterec -rca m. ohradený priestor pre domáce zvieratá: zajačie k-e

kotiť sa nedok.

1. (o samiciach niekt. zvierat) privádzať na svet mláďa: ovca, mačka sa k-í

2. (o niekt. mláďatách) prichádzať na svet: k-iace sa šteňatá

● expr. peniaze sa mu (ne)k-ia samy sa (ne)množia

kotkodák cit. napodobňuje zvuk, kt. vydáva sliepka (po znesení vajca)

kotkodákať -a nedok. vydávať zvuk kotkodák: sliepka k-a;

kotlár -a m. odborník pri výr., údržbe al. oprave kotlov;

kotláreň -rne ž. dielňa, závod na výr. kotlov;

kotlárenský príd.

kotlársky príd.;

kotlárstvo -a s. oprava kotlov

kotleta -y -liet ž. rezeň z karé al. krkovičky, rebierko: bravčová k.

kotlík -a m. zdrob.;

kotlíkový príd.: k. guláš

kotlina -y -lín ž. misovitý útvar v teréne, dolina obkolesená vrchmi: hlboká k., Turčianska k.;

kotlinka -y -niek ž. zdrob.

kotný príd.: k-á samica majúca sa okotiť;
k-á ovca, mačka

kotol -tla L -e mn. -y m.

1. veľká kovová nádoba na varenie (priamo nad ohňom); jej obsah; valcovitá súčasť tech. zariadenia: medený k., vyvárať bielizeň v k-e;
k. guláša;
parný k., k-y ústredného kúrenia

2. vec, priehlbina ap. podobná kotlu: ľadovcový k.;
hud. k-y tympany;

kotolňa -e ž. miestnosť, v kt. sú umiestnené (parné) kotly

kotolný, kotlový príd.: k. plech;
k. kameň usadenina;

kótovať nedok. vyznačovať kóty na mape al. na pláne

kotrba -y -tŕb ž. expr. hlava: tvrdá k.

kotrmelec -lca m. kotúľ: robiť k-e, pren. expr. nerozvážne postupovať, robiť chyby ap.

kotúč -a m.

1. pravidelný okrúhly útvar; vec takej podoby al. niečo zvinuté do takejto podoby: brúsny k.;
k. syra, slnečný k.;
k. papiera, filmu, drôtu

2. oblak, kúdol: k-e dymu;

kotúčový príd. k 1: k-á píla okružná;
k. papier

koťuha -y -ťúh ž. expr. (obyč. nadávka) lapaj, huncút, beťár

kotúľ -a m. tel. cvik, pri kt. sa otáčajúce sa telo dotýka podložky plecami, kotrmelec

kotúľať -a nedok. gúľať: k. jablko, súdok

// kotúľať sa: lopta sa k-a;
slzy sa mu k-jú po tvári stekajú;

● peniaze sa k-jú rýchlo sa míňajú

kotúľka -y -ľok ž. hovor. cievka na nite: nakrúcať cverny na k-u

kotva -y -tiev ž.

1. rozvetvený hák na zachytávanie lodí o dno: spustiť k-u;
zdvihnúť k-y i fraz. expr. odísť

2. vec podobná kotve, súčasť mechanizmov ap.: k. hodiniek, k. elektromagnetu;

kotvička -y -čiek ž. zdrob.

kotviť nedok. (o lodi) byť pripútaný kotvami, stáť v prístave: pri brehu k-ia lode

kotvový, kotevný príd.: k-ová reťaz, k-ový navijak;
k-né lano kt. upevňuje kotviacu loď;

áčko -a -čok s. hovor. písmeno a, A;
vec ním označená al. majúca jeho podobu

akýkoľvek akéhokoľvek zám. neurč. hocijaký; každý: prijal by akúkoľvek prácu;
márna bola akákoľvek námaha;
šaty bez akejkoľvek ozdoby úplne bez ozdoby;
a. bol výsledok, nikdy nebol spokojný

autíčko -a -čok s. zdrob.: detské a.

bárskoľko, bárkoľko zám. neurč. číslov. hovor. hocikoľko, koľkokoľvek

baťko -a mn. -ovia m. hypok. oslovenie al. pomenovanie staršieho (váženého) človeka: b. Škultéty

béčko -a -čok s. hovor. písmeno b, B; vec ním označená (napr. druhé mužstvo, tovar II. triedy)

bielučko, bielučičko, bielunko, bielulinko prísl.

bledučko, bleduško, bledunko, bledulinko prísl.

blízučko, blízunko, blízulinko prísl.

bohviekoľko zám. neurč. číslov. hovor. expr. ktoviekoľko: blúdil b. hodín dosť dlho;
nezarobil b. zarobil málo

bruško -a -šiek s.

1. zdrob. k 1

2. okrúhla spodná časť prsta

céčko -a -čok s. hovor. písmeno c, C; vec ním označená al. majúca jeho podobu

cédečko -a -čiek s. hovor. (zo skr. CD podľa angl. compact disc) kompaktná platňa: vydať nové c.; nahrávka rozprávok na c-u

cestíčko -a -čok s. zdrob.

chmuľko -a mn. -ovia m. zdrob. oslab.

chudučko, chudunko, chudulinko prísl.

chutnučko, chutnulinko prísl.

číkoľvek zám. privl. neurč. označ. neurčitého, ľubovoľného vlastníka, pôvodcu: vráť to, nech je to čiekoľvek

čučko -a mn. -y/-ovia A -y/-ov m. zdrob.

déčko -a -čok s. hovor. písmeno d, D; vec ním označená al. majúca jeho podobu

dedko, deduško -a mn. -ovia m. hypok.

dobručko, dobručičko, dobrulinko, dobruško prísl.

dokiaľkoľvek zám. neurč. príslov. vyj. ľubovoľnosť časovej hranice, hocijako dlho, akokoľvek dlho: vydržím, nech to trvá d.

doškoľovací príd. určený na doškolenie, doškoľovanie: d. ústav

nedok. doškoľovať: d-nie personálu

// doškoliť sa: lekári sa d-ia;

nedok. doškoľovať sa

drobučko, drobnučko, drobulinko, drobnulinko, drobunko prísl.

éčko -a -čok s. hovor. písmeno e, E; vec ním označená al. majúca jeho podobu

elpéčko -a -čok s. hovor. dlhohrajúca platňa (zo skr. LP podľa angl. long play): speváčke vyšlo nové e.

géčko -a -čok s. hovor. písmeno g, G; čo je ním označené

háčko -a -čok s. hovor. písmeno h, H; vec ním označená al. majúca jeho podobu

hladučko, hladunko, hladulinko, hladuško prísl.

hlúpučko prísl.

hniezdočko -a -čiek s. zdrob.

hocikoľko, hockoľko neskl., m. živ. hocikoľkí, hockoľkí, m. neživ., ž. a s. hocikoľké, hockoľké zám. neurč. číslov. vyj. ľubovoľný al. rozmanitý neurč. počet, nezáleží na tom koľko, koľkokoľvek, bárskoľko: kamarátov si nájde h., h-ých;
týka sa to h., h-ých osôb;
h-í z nás

holučko, holučičko, holunko, holulinko prísl.

horko-ťažko prísl. expr. s veľkou námahou, ťažko: h. vydržal

jabĺčko -a -čok s.

1. zdrob. k jablko

2. anat. guľovitá kosť v kolennom kĺbe

● červený ako j.;
líčka ako j-a okrúhle;

jemnučko, jemnuško, jemnulinko prísl.

ježko -a m.

1. mn. -y/-ovia A -y/-ov zdrob. k jež

2. mn. -y vec podobná ježkovi: j. na kvety, vlasy na j-a

kadiaľkoľvek zám. neurč. príslov. kadekoľvek (význ. 1, 2): dá sa ísť k.;
k. chodil, mal oči otvorené

kilečko -a -čiek s. zdrob. expr.

klbôčko -a -čok s. zdrob.

koč -a m. štvorkolesové vozidlo na dopravu osôb ťahané koňmi: panský k., ľahký, krytý k.

kočiar -a mn. -e m. zastaráv. koč;

kočiarik -a m.

1. zdrob. ku kočiar

2. kočík

kočíček -čka m. zdrob.

kočík -a m. vozík na prevážanie malých detí: hlboký, skladací k.;
k. pre bábiku;

kočikáreň -rne ž. miestnosť na odkladanie kočíkov

kočíkovať nedok. hovor. voziť v kočíku: k. dieťa, bábiku

kočíkový príd.;

kočiš -a m. kto poháňa záprah koní: panský, mestský k.;

kočišský príd.

kočka -y -čiek ž. subšt. (pekné) dievča; fešanda

kočovať nedok.

1. meniť svoje sídlo, nemať pevné obydlie: v púšti k-jú nomádi

2. meniť miesto pôsobenia: k-júca divadelná spoločnosť;
k. so včelami

kočovnícky príd.: k. spôsob života

kočovník -a mn. -ci m. kto kočuje (význ. 1), nomád;

kočovný príd.

1. kočujúci, kočovnícky: k. kmeň

2. bez stáleho miesta pôsobenia, kočujúci (význ. 2): k-á divadelná spoločnosť

koľaj -e ž.

1. stopa vyhĺbená kolesami vozidla: koleso uviazlo v k-i

2. dvojica koľajníc na trati: hlavná k., vlak je na prvej k-i, k-e električiek

● vychodené k-e osvedčené postupy;
vrátiť sa ap. do starých k-í do pôv. stavu, k osvedčenému spôsobu konania;
odsunúť niečo na vedľajšiu k. prestať si všímať;
→ vybočiť z normálnych k-í;
dostať sa na slepú k. do bezvýchodiskovej situácie;

koľajisko -a -jísk s. zostava koľají na stanici

koľajnica -e -níc ž. oceľový pás, po kt. sa pohybujú kolesá vozidiel na to upravených: železničné k-e, klásť k-e;

koľajnicový príd.

koľajový príd. k 2: k-é vozidlo, k-á doprava

koľkátka -y ž. zám. opyt. hovor. vyj. otázku zacielenú na číselnú hodnotu podst. m. označujúceho niečo (napr. električku, izbu): k. chodí na stanicu? na k-e bývaš?

koľkáty zám. opyt. nár. koľký: do k-ej (triedy) chodíš?

koľko obyč. neskl., m. živ. i koľkí, m. neživ. ž. a s. koľké -ých zám. opyt. číslov.

1. expr. i koľkože, koľkíže, koľkéže vyj. otázku zacielenú na počet al. kvantitu: k. je hodín? koľko, koľkože ich prišlo, k-í chýbali? do k., do k-ých rokov je zľava? k. ti to trvalo? ako dlho;
k-á má byť tá medzera? aká veľká

2. expr. (vo zvol. vetách) má citový ukaz. význ. (ukazuje na veľkú kvantitu): k. snehu napad(a)lo! k-í sa nevrátili!

3. uvádza vzťaž. vedľ. vetu príslov., predmetovú a podmetovú (často súvzťažné k. -toľko, toľko – k.): k. krajov, toľko obyčajov;
každý dostane (toľko), k. si zaslúži;
spomína, s k-mi nádejami ta išiel

4. expr. má význ. neurč. zám., hocikoľko: nedostane nič, čo by k. prosil

koľko-toľko koľkých-toľkých obyč. neskl. zám. neurč. má význ. malého množstva, niekoľko; trocha, mál(ičk)o: aspoň k. kláskov máme;
keby ešte vládal, aspoň k.

koľkociferný príd. vyj. otázku týkajúcu sa počtu cifier: k-é číslo

koľkodňový, koľkodenný príd. vyj. otázku týkajúcu sa počtu dní: k-é mláďa;
k-é školenie

koľkokoľvek koľkýchkoľvek obyč. neskl. zám. neurč. číslov. hoc(i)koľko: môžeš si požičať, k. budeš chcieť

koľkokrát, koľko ráz neskl. zám. opyt. číslov.

1. vyj. otázku zacielenú na počet (opakovaných) dejov: k. si bol vyvolaný?

2. expr. (vo zvol. vetách) má citový ukaz. význ. (ukazuje na veľkú kvantitu): k. som ho prosil!

3. uvádza vzťaž. vedľ. vetu príslov. (často súvťažné toľkokrát, toľko ráz – k.): budem to opakovať toľko ráz, k. bude treba

koľkolitrový príd. vyj. otázku týkajúcu sa počtu litrov: k-á chladnička

koľkonásobne zám. opyt. príslov.

koľkonásobný zám. opyt. číslov. vyj. otázku zacielenú na počet prípadov násobenia al. opakovania deja, javu, vlastnosti: k-é víťazstvo dosiahol? k-á ozvena sa ozvala?

koľkoposchodový príd. vyj. otázku týkajúcu sa počtu poschodí: k. dom

koľkoraký zám. opyt. číslov.

1. vyj. otázku zacielenú na počet druhov: k-é spôsoby (úpravy) rozoznávame?

2. expr. (vo zvol. vetách) má citový ukaz. význ. (ukazuje na veľkú kvantitu): k-é farby (má príroda)!

3. uvádza vzťaž. vedľ. vetu predmetovú, prívlastkovú: až teraz vidí, k-é možnosti prepásol

koľkoročný príd. vyj. otázku týkajúcu sa počtu rokov: k-é dieťa;
k-é štúdium

koľký zám. opyt. číslov. vyj. otázku zacielenú na miesto v poradí: k-ého je dnes? do k-ej robíš?

koľký-toľký zám. neurč. aspoň nejaký, aký-taký, malý: k. úžitok

koňačik -a m. zdrob. expr.

koňacina -y ž. konské mäso

koňak -u m. liehový nápoj vyrobený destiláciou vína: francúzsky k.;
vajcový k. likér so žĺtkami;

koňakový príd.: k-é poháre;

koňmo prísl. na koni, na koňoch: cestovať k.

košarovať nedok. prekladať košiar (a tak zúrodňovať pasienok): hnojenie lúk k-ním

košato prísl.: k. sa rozrastať;

košatosť -i ž.