Význam slova "konči" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 14 výsledkov (1 strana)
-
končiac predl. s I vyj. koniec v poradí al. v čase: obslúžili všetkých – začínajúc objednanými svadobníkmi a k. náhodnými hosťami;
-
končiar -a L -i mn. -e m. ostré zakončenie vrchu: zasnežené k-e Tatier;
-
končiarik -a m. zdrob.
-
opak. končievať -a
// končiť sa mať koniec, prestávať: za riekou sa mesto k-í, deň sa ešte nek-í;
slovo sa k-í na samohlásku má na konci samohlásku; -
opak. končievať sa
-
koncil -u m. cirk. snem: ekumenický k.;
-
koncilový príd.: k-é hnutie
-
končina -y -čín obyč. mn. ž. oblasť, miesto: neobývané k-y;
(nevyzná sa) v týchto k-ách (mesta) -
koncipovať nedok.
1. vypracúvať, zostavovať koncept (význ. 1): k. list, štúdiu
2. chápať (z hľadiska zákl. myšlienky); rozvrhovať, navrhovať: moderne k-né dielo;
k. nové sídlisko -
končiť -nč/-i! nedok. robiť koniec, zakončovať, dokončievať, završovať: k. schôdzku, dnes k-me (robotu) skôr;
-
končitý, končistý príd. (na konci) zahrotený, špicatý, ostrý: k. vrch, k-á veža, k. nos;
-
koncízne prísl.;
-
koncíznosť -i ž.
-
koncízny príd. kniž. zhustený, stručný: k. spôsob vyjadrenia, k. prejav;