Význam slova "kl" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

klenotnica -e -níc ž. schránka al. miestnosť na klenoty; šperkovnica;
obyč. pren. kniž. umelecké bohatstvo: k. ľudových piesní

klenotníčka -y -čok ž.;

klenotnícky príd.: k-e váhy;

klenotníctvo -a -tiev s. klenotnícky obchod

klenotník -a mn. -ci m. odborník pri výr. klenotov; predavač klenotov; samostatný živnostník; zlatník;

klenový príd.

klenúť sa -ie -ú nedok. oblúkovite sa dvíhať, tvoriť klenbu: most sa klenie ponad rieku, k-úca sa obloha

klenutý príd. klenúci sa, oblúkovitý: k-á povala;
k-é obočie, čelo

klep cit. napodobňuje klepanie: z mlyna sa ozýva pravidelné k., k.

klepať -e -ú nedok.

1. udieraním al. narážaním vydávať tupé zvuky, klopať: k-nie mlyna, telegrafu;
motor k-e (pri poruche)

2. takto spôsobovať tupé zvuky, klopať: k. kladivom, podpätkami

3. (prstami) mierne udierať, klopať, ťukať, poklepávať, poklopávať: k. si prstom na čelo

4. udieraním vykonávať istú činnosť: k. na stroji;
k. kosu kovať;
k. karosériu vyklepávať;

opak. klepávať -a;

klepec -pca m. pasca: k. na zver, nastaviť k.;
chytiť sa do k-a, pren. stať sa obeťou nástrah

klepeto -a -piet obyč. mn. s. nožniciam podobný útvar na končatinách niekt. zvierat: račie k-á, chytiť obeť do k-t;

klepietko -a -tok s. zdrob.

klepkať nedok. expr. jemne klepať: k. paličkou, k. na okno;

opak. klepkávať -a

dok. k 2, 3 klepnúť -e -ú -pol

● expr. → zuby mu k-li naprázdno;
k. niekomu po prstoch znemožniť mu nedovolený čin

// klepať sa hovor. expr. triasť sa: k. sa od zimy, od strachu

klepot -u m. (opakované) klepanie: pravidelný k. stroja, k. mlyna

klepotať -ce -cú -tajúc/-cúc nedok. intenzívne, vytrvalo klepať: kolesá vlaku k-ú, mlyn k-e;
k. zubami drkotať

kleptoman -a m. kto trpí na kleptomániu;

kleptománia -ie ž. chorobný sklon kradnúť;

kleptomanka -y -niek ž.

klerik -a -ci m.

1. kto prijal posvätnú vysviacku (v kat. cirkvi)

2. zastar. seminarista, bohoslovec

klerika -y -rík ž. reverenda

klerikál -a m. prívrženec klerikalizmu;

klerikalizmus -mu m. polit. úsilie o uplatnenie vplyvu cirkvi v polit. živote;

klerikálka -y -lok ž.;

klerikálny príd.

klérus -ru m. hromad. duchovenstvo: vysoký k., katolícky k.

klesať nedok.

1. pohybovať sa smerom nadol, dostávať sa do nižšej polohy, pomaly zostupovať, padať: (krúžiaci) dravec k-á k zemi, hlava mu k-á;
hladina k-á, op. stúpa

2. mať spád, zvažovať sa, op. stúpať: cesta k-á

3. strácať na intenzite, na hodnote, na význ., op. stúpať: teplota, úmrtnosť k-á, ceny k-jú, popularita k-á

● k. od únavy byť celkom vysilený;
k. pod ťarchou zodpovednosti mať veľkú zodpovednosť;
k. na duchu, na mysli strácať odvahu;

opak. klesávať -a;

klesavý príd. klesajúci, op. stúpavý: k-á tendencia;
lingv. k. prízvuk, k-á intonácia

dok. klesnúť -e -ú -sol: bezvládne k. na stoličku;
ortuť k-la na nulu;
k. hlasom znížiť hlas (na konci vety ap.)

● hlboko k. mravne upadnúť

kliať kľaje kľajú nedok. vyslovovať kliatby, zlorečiť, hrešiť: v zlosti začal k. (, až sa hory zelenali);
k. (na) celý svet

kliatba -y -tob ž.

1. želanie zlého, prekliatie: vysloviť strašnú k-u, sypať k-y

2. nepriazeň osudu, nešťastie: visí nad nimi k.

3. vysoký cirk. trest: dať niekoho do k-y

klíček -čka m. zárodok budúcej rastliny (v semene) al. jeho prvý výhonok, klík: obilné k-y, fazuľa vyháňa k-y

klíčiť -i nedok. vyháňať klíčky: zrno k-i, zemiaky k-ia;

klíčivosť -i ž.

klíčivý príd. schopný vyklíčiť: k-é semená, osivo;

klíčny príd.: odb. k-e lístky vyvinuté z klíčkov

klient -a m. kto používa služby práv. zástupcu, lekára ap.;

klientela -y ž. hromad. klienti: mať bohatú k-u

klientelizmus -mu m. publ. uprednostňovanie istých klientov (vzhľadom na vlastné záujmy, výhody ap.), protekcionárstvo

klientka -y -tok ž.;

klientsky príd.

kliesniť -i nedok. okliesňovať: k. stromy

● k. si cestu a) predierať sa (v dave ap.) b) prekonávať prekážky pri dosahovaní niečoho

kliešť -a mn. N a A -e m. cudzopasný hmyz zavrtávajúci sa do pokožky, zool. Ixodes

● drží sa (ho) ako k. silno, neodbytne;

kliešte -í ž. pomn. nástroj umožňujúci pevné zovretie predmetov pri manipulácii s nimi: vytiahnuť klinec k-ami, štikacie k.;
chirurgické k.;
hydraulické k.

● držať ako v k-ach pevne;
→ ťahať z niekoho niečo (ako) k-ami;

klieštiky -ov m. pomn. zdrob.: k. na cukor

kliešťový² príd.;

kliešťový¹ príd.: k-á nákaza

klietka -y -tok ž.

1. mrežami ohradený priestor na chov vtákov al. zveri (v zajatí): drôtená k., vtačia k., k. pre levy

2. vec podobná klietke: k. výťahu;
naložiť tehlu do k-y;
k. dreva

● byť ako v k-e obmedzený vo voľnosti; uzavretý;

klietkový príd.: k. výťah;

klietočka -y -čiek ž. zdrob.

klik -u m. inform. stlačenie tlačidla na myši (význ. 2), kliknutie: opakovať k-y

klík -a m. klíček: k-y na zemiakoch

klika -y klík ž. skupina ľudí zviazaná spoločnými egoistickými záujmami: záškodnícka k.

klikať nedok. inform. opakovane stláčať tlačidlo na myši (význ. 2);

dok. kliknúť -e -ú -kol

klíma -y ž. podnebie: vysokohorská k.;

klimakterický príd.

klimaktérium -ia s. lek. prechod (význ. 4);

klimatický príd.: k-é podmienky;
k-é kúpele využívajúce klímu ako liečebný prostriedok

klimatizácia -ie ž. regulácia ovzdušia v uzavretom priestore; zariadenie na túto reguláciu: autobus s k-ou;

klimatizačný príd.: k-é potrubie

klimatizovaný príd. vybavený klimatizáciou: k-é miestnosti

klin -a m.

1. nadol sa zužujúci plochý nástroj na štiepanie, upevňovanie ap.: vraziť k. do dreva, podložiť nábytok k-om

2. vec podobná klinu: pulóver s k-om vpredu

● k. k-om vybíjať naprávať vec tým, čím sa pokazila;
→ vraziť k. medzi niekoho, niečo;

klinček -a m.

1. zdrob. k 1

2. voňavý kvietok s dlhou byľou a úzkymi listami, bot. Dianthus: k. poľný, k. záhradný

3. obyč. mn. k-y sušené púčiky tropického stromu klinčekovca voňavého, použ. ako voňavé korenie;

klinčekový príd.: k-á vôňa

klincovka -y -viek obyč. mn. ž. tretra

klincový príd.: k. tvar;

klinec -nca m.

1. (kovový) tenký, špicatý predmet s hlavičkou na pribíjanie niečoho: hrdzavý k., zatĺcť k. do steny, zhlobiť latky k-ami, zavesiť obraz na k.

2. klinček (význ. 2): kytica červených k-ov

● expr. aj k-e by pojedol je veľmi hladný;
trafiť, udrieť k. po hlave, po hlavičke vystihnúť podstatu veci;
zavesiť učenie ap. na k. zanechať;
→ zlatý k. programu;

klinický príd.: k-é vyšetrenie;
lek. k-á smrť zastavenie životne dôležitých funkcií, ktoré sa dajú ešte obnoviť

klinika -y -ník ž. nemocnica pri lek. fakulte; jej budova: interná, chirurgická k.;
postaviť k-u;

klinovitý príd. kt. má podobu klina: k. zobák bociana

klinový príd.: k-é písmo v podobe klinov;
k. remeň s klinovým profilom

klip, clip -u m. (angl.) telev.

1. videoklip, videopesnička: hudobný k.

2. krátka telev. al. film. snímka so spravodajským, propagačným ap. obsahom, šot

klipkať nedok.

1. (o očiach) od ospanlivosti al. únavy sa zatvárať: oči, viečka mu k-jú

2. mihať, žmurkať: k. očami

klipnúť -e -ú -pol dok.

1. (o očiach) náhle sa od ospanlivosti nakrátko zatvoriť: k-li mu mihalnice

2. mihnúť, žmurknúť: k. jedným okom

klipsa -y klíps, klipsňa -e ž. stláčacia náušnica al. sponka

klíring, pôv. pís. clearing -u m. (angl.) ekon. systém bezhotovostného zúčtovania v zahraničnom obchode započítaním pohľadávok a záväzkov: platiť k-om;

klíringovo prísl.: k. uskutočňovaný platobný styk

klíringový príd.: k. účet, obchod;

klišé neskl. s. často použ. slovný zvrat, obyč. ošúchaný: novinárske k.

klišéovitosť -i ž.

klišéovitý príd. často opakovaný, ošúchaný: k-é spojenie;

klk -u obyč. mn. m.

1. chlpy, chuchvalce: k-y vlny

2. anat. jemné výbežky na sliznici čriev na vstrebávanie potravy

klobása -y -bás ž. údenársky výrobok z pomletého mäsa naplneného do tenších čriev: domáca, čabianska, spišská k.;

klobáska -y -sok ž.

1. zdrob. ku klobása

2. klobása: lečo s k-ou

klobásový príd.: k-á vôňa;

klobúčik -a m. zdrob.

klobučníčka -y -čok ž.;

klobučnícky príd.;

klobučníctvo -a -tiev s. predajňa al. výrobňa klobúkov

klobučník -a mn. -ci m. kto vyrába al. predáva klobúky;

klobúk -a m.

1. prikrývka hlavy z pevnejšieho materiálu (so strieškou): pánsky, dámsky k., plstený k., založiť si k., dať si k. na hlavu

2. vec podobná klobúku: k. huby;
k. cukru homoľa (v min. spôsob balenia cukru)

● k. dolu (pred ním) zasluhuje uznanie;
expr.: to si nedáš za k. (, čo ti poviem) nebudeš sa tým chváliť;
mať pod k-om byť podnapitý;

klobúkový príd.: k-á forma;

klochniť, klochtiť nedok. hovor. expr. variť

klokan -a mn. N a A -y m. subšt. kengura

klokoč² -a m. expr. tvorenie bublín pri vare tekutiny: voda, vápno vrie k-om

klokoč¹ -a m. krovina rastúca najmä na skalnatých miestach, bot. Staphylea;

klokočový príd.: k. ruženec zo semien klokoča

klokot -u m. klokotanie: k. vriacej vody;
k. bystriny

klokotať -ce -cú nedok.

1. vydávať žblnkavý zvuk pri tvorení bublín a pohybe hladiny, bublať: voda v hrnci k-e;
k-nie skalného potôčika

2. poet. trilkovať: k-nie slávika

kloktadlo -a -diel s. (dezinfekčný) prostriedok na kloktanie

kloktať nedok. vyplachovať si ústa a hrdlo pri opätovnom vypúšťaní vzduchu z pľúc

kloniť nedok. vychyľovať zo zákl. polohy smerom dolu, skláňať, nakláňať: k. hlavu

// kloniť sa

1. skláňať sa, nakláňať sa: klasy sa k-ia k zemi

2. prikláňať sa (význ. 2): k. sa k inému názoru

klonka -y -niek ž. prútená klietka pre kvočku sediacu na vajciach al. vodiacu kurence

klonovanie -ia s.

1. biol. vegetatívne (nepohlavné) rozmnožovanie z jedného jedinca: k. chryzantém

2. genet. genetické manipulácie na získanie jedincov so spoločnými vlastnosťami z buniek jedného jedinca

klop cit. napodobňuje klopanie: ozvalo sa nesmelé k., k. na oblok

klopačka, klepačka -y -čiek ž. nástroj, ktorého zvuk sa používal ako signál: banícka k. zvolávajúca do bane ap.

klopať -e -ú nedok.

1. klepať (význ. 1 – 3): k-nie podpätkov;
k. na dvere i fraz. blížiť sa, nastávať;
ďateľ k-e zobákom;
k. rezne

2. (o srdci) búchať, biť, tĺcť: k-nie srdca;

opak. klopávať -a;

klopený príd.: šport. k-á dráha, zákruta s naklonenou plochou

klopiť nedok. obracať smerom dole: k. oči, zrak (v rozpakoch) uhýbať pohľadom;
neklopiť! upozornenie pri preprave krehkých predmetov (= ponechať v stojatej polohe)

klopkať nedok. expr. jemne klopať: k-nie podpätkov;

opak. klopkávať -a

dok. k 1 klopnúť -e -ú -pol

klopota -y -pôt obyč. mn. ž. expr. starosť, námaha: denné k-y

klopotať -ce -cú -tajúc/-cúc nedok. vytrvalo klopať, klepať, klepotať: k-nie konských kopýt