Význam slova "huť" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

huta -y hút ž. závod na výr. kovov z rúd, na ich ďalšie spracúvanie (valcovaním ap.), na výr. surového skla: železná, sklárska h.;

hútať -a nedok. expr. premýšľať, uvažovať, dumať: h. nad problémom;
stále iba h-l (, ako to urobiť);

opak. hútavať -a

// hútať si myslieť si, nazdávať sa, mieniť

hutne prísl.;

hutnícky príd.: h-a pec, h. priemysel

hutníctvo -a s. priemyselné odvetvie zaoberajúce sa výr. kovov, zliatin a ich ďalším spracúvaním, metalurgia;

hutník -a mn. -ci m. pracovník v hutníctve;

hutnosť -i ž.

hutný¹ príd.: h. kombinát

hutný² príd. kniž. výdatný, zhustený; hustý, tuhý: h-á strava, h-é drevo;

hu, hú cit.

1. i huhu, huhú napodobňuje hlas sovy

2. vyj. zdesenie, odpor, hrôzu ap., huch: h., to je odporné

hučať -í -ia nedok.

1. ozývať sa súvislým hlbokým zvukom, robiť hukot, hukotať: voda h-í, hory h-ia, h-nie vetra;
expr. dav h-í;
neos. v hlave, v ušiach mu h-í (od únavy ap.)

2. hovor. expr. vytrvalo nahovárať, presviedčať: h-í doňho, aby prišiel

● expr. nehuč (toľko) do mňa! neunavuj ma rozprávaním

huňa -e ž.

1. v ľud. odeve kabát z hrubého súkna al. kožušiny

2. hrubá prikrývka z vlny al. z kožušiny;

huňato prísl.;

huňatosť -i ž.

huňatý príd. majúci hustú srsť, chlpatý: h. kožuch, pes;

huš cit.

1. vyj. odháňanie, heš: h., deti, z izby!

2. naznač. prudké vzdialenie sa: a papiere h. von oblokom