Význam slova "huď" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

hudba -y -dieb ž.

1. iba jedn. umenie uskutočňované tónmi, zvukmi, muzika; hud. diela; hra na hud. nástrojoch: vážna, tanečná, ľudová, moderná h., pestovať h-u;
učiteľ h-y

2. hud. teleso, orchester, kapela: dychová, vojenská h.

● to je h. budúcnosti zatiaľ neuskutočniteľná vec;
expr. to je rajská, nebeská h. niečo veľmi príjemné;

hudbymilovný príd. milujúci hudbu: h-é obecenstvo

hudec -dca m. hudobník, muzikant (reprodukujúci obyč. ľud. hudbu al. v dedinskom prostredí)

hudlikať, hudlikovať nedok. pejor.

1. nezručne hrať (najmä na husliach), fidlik(ov)ať, pidlikať

2. stružlik(ov)ať, pidlikať: h. nožom

hudobne prísl.: h. nadaný;

hudobníčka -y -čok ž.;

hudobnícky príd.: h-e povolanie

hudobník -a mn. -ci m. kto hrá na hud. nástroji, zaoberá sa hudbou ap. (obyč. profesionálne);

hudobnina -y -nín ž. napísaná al. vytlačená hud. skladba

hudobno-slovný príd. hud. a slovný: h-é rozhlasové pásmo

hudobnodramatický príd. týkajúci sa hud. drámy

hudobnosť -i ž.

hudobnovedný príd. týkajúci sa hud. vedy

hudobný príd.: h. nástroj, skladateľ, h-á výchova;
h. sluch presne rozlišujúci tóny;
h-á skriňa v kt. sú hud. reprodukčné prístroje;

hudry cit. napodobňuje zvuk moriaka

hu, hú cit.

1. i huhu, huhú napodobňuje hlas sovy

2. vyj. zdesenie, odpor, hrôzu ap., huch: h., to je odporné

hučať -í -ia nedok.

1. ozývať sa súvislým hlbokým zvukom, robiť hukot, hukotať: voda h-í, hory h-ia, h-nie vetra;
expr. dav h-í;
neos. v hlave, v ušiach mu h-í (od únavy ap.)

2. hovor. expr. vytrvalo nahovárať, presviedčať: h-í doňho, aby prišiel

● expr. nehuč (toľko) do mňa! neunavuj ma rozprávaním

huňa -e ž.

1. v ľud. odeve kabát z hrubého súkna al. kožušiny

2. hrubá prikrývka z vlny al. z kožušiny;

huňato prísl.;

huňatosť -i ž.

huňatý príd. majúci hustú srsť, chlpatý: h. kožuch, pes;

huš cit.

1. vyj. odháňanie, heš: h., deti, z izby!

2. naznač. prudké vzdialenie sa: a papiere h. von oblokom