Význam slova "duã æ ã ã ã ã æ ã ã ã ã ã æ ã ã ã" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

duál -u L -i mn. -y m. gram. v niekt. jazykoch 1 z členov kategórie čísla na vyjadrenie 2 vecí (v protiklade k singuláru a plurálu), dvojné číslo: tvar dvoma je pozostatok starého d-u;

duálnosť -i ž.

duálny príd.

1. odb. založený na dualizme, dvojitosti: d. systém vysielania

2. inform. dvojkový, binárny: d. kód;

duálový príd.: d-á forma

dučať -í -ia nedok. expr. trčať (význ. 3), čučať, kvočať: stále d-í doma

duša -e ž.

1. vnútorný svet človeka, vnútro, myseľ, duch: mať v d-i (ne)pokoj, mať nepokojnú d-u

2. filoz. zjednocujúci a oživujúci princíp živých hmotných bytostí;
náb. duchovný a nesmrteľný životný princíp človeka: ľudská d.

3. hlav. činiteľ, najdôležitejší prvok, základ: matka je d-ou rodiny;
byť d-ou kolektívu

4. človek: je to šľachetná d.;
prejavovať záujem o každú d-u;
d. drahá familiárne oslovenie

5. vnútorná, obalená časť: d. lopty, kolesa nafukovacia časť;
oceľová d. kábla, drôtu výstuž;
vŕbová d. dreň

● niet, nevidieť (ani) živej d-e nikoho;
mať d-u na mieste uspokojiť sa;
expr.: mať d-u na jazyku byť blízko smrti;
d. mu piští za niekým, za niečím veľmi túži za tým;
d-u by na dlaň vyložil je úprimný;
expr.: d. chodí doňho spávať zle vyzerá, je chorý;
o d-u (spasenú) → odušu;
nebolo tam živej d-e nikoho;
skoro mu d-u vytriaslo, div z neho d-u nevytriaslo veľmi ho nadhadzovalo;
skoro d-u vypustil, expr. vypľul takmer zomrel;
hovorí mi z d-e hovorí, čo si aj ja myslím;
hovoriť niekomu do d-e dohovárať mu;
vidieť niekomu (až) do d-e, až na dno d-e dobre ho poznať;
(povedať niečo) z (hĺbky) d-e úprimne;
dať, vložiť do niečoho (celú) d-u robiť to so zápalom;
na moj (hriešnu) d-u! zaverenie;

duševne prísl.: d. sa rozvíjať;
d. chorý;

duševný príd. k 1: d. život, d-á choroba, d-á práca, op. telesná;
d. vývin duchovný;

dušička -y -čiek ž. zdrob. k 1, 2, 4: expr. vývin detskej d-y;
d-y moje, poďte ďalej! náb. modliť sa za d-y za zomretých;
Dušičky pamiatka na zosnulých

● expr.: mať malú d-u báť sa;
robiť niečo s malou d-ou so strachom

dušičkový príd. k Dušičky: expr. d-é počasie daždivé, hmlisté

dušinka -y -niek ž. expr. familiárne oslovenie: d. drahá

dušiť sa nedok. zaverovať sa slovami na moj dušu, dušovať sa, expr. tvrdiť: d-l sa, že je to pravda

dušovať sa nedok. dušiť sa: stále sa d-l, že to bolo tak

duť -je -jú nedok. fúkať (význ. 1), viať, dúchať: dul silný vietor;
neos. vonku duje

// duť sa

1. nafukovať sa (význ. 1), nadúvať sa: hrvoľ sa duje (holubovi)

2. expr. hnevať sa, zlostiť sa, fúkať sa: duje sa na celú rodinu

dužinatosť, dužnatosť -i ž.

dužinatý, dužnatý príd. majúci (bohatú) dužinu: d-té plody (napr. jablko, pomaranč), d-é listy;

dužnatieť -ie -ejú nedok. stávať sa dužnatým: listy d-jú, ovocie d-ie

dužnieť, dužieť -ie -ejú nedok. stávať sa dúžim, silnieť, mocnieť: chlapec d-ie, stromčeky d-jú

dužnina, dužina -y -(n)ín ž. mäkká, šťavnatá výplň častí rastlín, najmä ich plodov: bohatá d.;
d. hrušky

každučký, každučičký zám. vymedz. expr. každý: k. deň

zádušný príd. náb.: z-á omša obetovaná za zosnulých